Šesťdesiat rokov v živote človeka znamená, že pomaly sa končí jeho produktívny vek

a začína sa staroba. Ak šesťdesiat rokov v živote vzdelávacej ustanovizne porovnávame

s vekom človeka, mohli by sme ho charakterizovať, že škola je len v pubertálnom veku.

Deti v puberte sa už mnohému naučili, prestávajú závisieť od rodičov a začínajú si uvedomovať svoju vlastnú osobnosť. Podobne je to aj v živote školy, ktorá od svojho vzniku prežíva detstvo, učí sa a berie si príklad od iných škôl, vytvára si vlastnú štruktúru, zvyky a svojráznu identitu, rozvíja sa, stáva sa stále známejšou, experimentuje a chce sa odlišovať od iných, byť v niečom unikátnou.

Materská škola, základná škola, gymnázium a žiacky domov s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti oslavuje tento rok šesťdesiatku. V porovnaní s vekom človeka je to veľa, ale v porovnaní s inými, dvesto-, tristoročnými školami je fakt ešte len „puberťáčka“. Predsa počas uplynulých rokov si už vybudovala svoju identitu, získala uznanie a stala sa súčasťou stredoškolského vzdelávania nielen v Maďarsku, ale aj v zahraničí.

Svojráznosť našej školy je umocnená špecifikom menšinovej školy, ktorých je oproti národným školám vždy menej. Národnostné školy majú, v porovnaní s väčšinovými školami, oveľa ťažšiu úlohu získať a udržať si svojich žiakov. Pritom v štátoch, v ktorých žijú národnosti, práve národnostné školy zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v procese zachovania tradícií a kultúry minorít. Už aj Ján Amos Komenský - učiteľ národov - povedal: „Šťastný národ, ktorý má hojnosť dobrých škôl a dobrých kníh.“

Do Slovenského gymnázia v Budapešti som prišiel ako prvák, práve v tento jubilujúci rok. Ale nebol som tu nováčik. Môj starší brat tu ako prvák oslavoval päťdesiate výročie založenia školy a vtedy som ju spoznal aj ja. Bol som ešte len dieťa, ale impozantnou budovou a prívetivosťou učiteľov ma uchvátila tak, že už vtedy som sa rozhodol, že aj ja tu raz chcem študovať. Tento sen sa mi aj splnil.

Moja škola ma nesklamala, od prvej chvíle ma obklopili milí a múdri učitelia, vychovávatelia a úslužný personál. Spolužiaci si síce neodpustili, aby mi dali pocítiť, že som mladé ucho, ale vyvádzanie a veselosť sú súčasťou študentského života a patria k mladosti.

Pomaly spoznávam stredoškolský študentský život, ktorý sa predsa len líši od tých detských školských, a pomaly aj ja s mojou školou dospievam a dostávam sa do puberty.

Počas uplynulých šesťdesiatich rokov sa tu vystriedalo množstvo študentov, ktorým škola dala vedomosti a pripravila ich do života. Mnohí z nich sú teraz známi spisovatelia, herci, právnici, učitelia a šíria dobré meno školy v rôznych kútoch sveta. Mnohí už možno nie sú medzi nami, pretože ľudský život je predsa len kratší.

Vystriedalo sa tu aj mnoho pedagógov, ktorí svojou prácou zveľaďovali a zveľaďujú povesť a dobré meno školy. V mene mojom, ale aj v mene všetkých žiakov a študentov im za to ďakujem.

Verím, že keď budem sláviť svoju vlastnú šesťdesiatku, určite si spomeniem na svoju, vtedy už 105-ročnú alma mater.

Peter Pšenák

študent 1. ročníka SGB