Tohoročný závinový festival sa vyznačoval tým, že prvýkrát v histórii desaťročného celoštátneho podujatia posudzovala zhotovené múčniky porota. Malý Kereš je známy dvomi veľkými podujatiami. Keďže je chýrnym mestom vína a hrozna, poriada veľkolepé oberačky.

Jubileum oslávili súťažne

Druhá, ale vlastne časovo prvá akcia, je májová, na počesť zakladateľov osady. Jej súčasťou je Celoštátny závinový festival. Tohto roku sa za dva dni vystriedalo na námestí pred Kultúrnym domom S. Petőfiho vyše dvadsaťtisíc účastníkov. Prvý deň sa konalo stretnutie dychoviek a na druhý deň sa predstavili mažoretky, šikovné ženy piekli rejteše a folkloristi predviedli slovenský kultúrny program.

S iniciatívou spojiť kultúrnu prehliadku s prezentáciou gastronómie prišla predsedníčka Slovenskej samosprávy v Malom Kereši a vedúca miestnej organizácie Slovákov Zuzana Gmoserová pred jedenástimi rokmi. Po prvom úspešnom pečení závinov sa rozhodla pozvať na akciu družstvá z celej krajiny.

Už druhý rok pečú lahodné rejteše v stane pri kultúrnom dome, lebo o festival je taký veľký záujem, že sa nezmestia do dovtedajších priestorov. Vo veľkom stane pripravovalo tohto roku záviny 17 skupín. Kedysi piekli tieto múčniky výlučne na sviatky. Nečudo, veď ich príprava je náročná na čas i zručnosť. Ako nám prezradila Z. Gmoserová, hoci zo súťažných závinov nemohli účastníci osláv ochutnať, mohli si kupovať pravé malokerešské, ktoré piekli miestne ženy v cukrárni v budove kultúrneho domu. Vedľa boli pristavené stánky, kde sa minulo osemnásť (!) tisíc kusov. „Naše ženy sa veľmi unavili pri tejto práci, ale myslím si, že im dobre padol pohľad na dlhé rady pred stolmi,“ konštatovala hlavná organizátorka.

Trojčlenným družstvám pripravili organizátori všetky potrebné suroviny, a to aj do plniek: kapustu, jablká, tvaroh, višne a mak. „Ak chcel niekto robiť iné záviny, tak si musel priniesť potrebné suroviny,“ poznamenala Z. Gmoserová. Zároveň však pripomenula, že viacej družstiev by už nemohli prijať: maximálna kapacita stanu je 18-20 tímov, ktoré potom môžu piecť niekoľko druhov závinov.

Ak sa človek dosýta najedol malokerešskej špeciality, mohol ochutnať tunajšie vína, zakúpiť si spomienkové predmety na jarmoku, povoziť sa na kolotočoch. Otvorené bolo aj múzeum - rodný dom Sándora Petőfiho, ale lákavé boli aj koče, na ktorých si mohli unavení turisti pozrieť miestne pozoruhodnosti.

Popoludní pozdravil obyvateľov a návštevníkov mesta primátor Malého Kereša László Domonyi. „Naši slovenskí predkovia prežívajú v našej krvi, v našich tradíciách a v našej gastronómii. Podobne chceme zachovať aj svoj kroj a tance,“ povedal a zdôraznil plynulý rozvoj mesta, za ktorý môžu ďakovať aj tu žijúcim Slovákom. Po príhovore vyhodnotili súťaž vín, do ktorej nominovali 127 vzoriek. Veľkú cenu získal Cabernet Sauvignon, ročník 2009 Jána Gavru. V rámci súťaže oznámili, ktoré dva druhy vín budú prezentovať mesto - Chardonnay z vinárne Szentpéteri a Cabernet Sauvignon z vinárne Kiss a spol.

Potom sa slova ujal predseda poroty súťaže závinov József Varga, ktorý priblížil dejiny festivalu, históriu pečenia tohto múčnika a informoval o kritériách, ktorým museli súťažiaci vyhovieť. Lesný inžinier na dôchodku je veľký gurmán, od svojej matky sa naučil variť a piecť. Je organizátorom rôznych gastronomických súťaží a členom mestského kuratória. Aj vlastnú domácnosť vedie on, jeho manželka zriedka varí - prezradil exkluzívne pre náš týždenník, keď sme sa ho spýtali, ako sa dostal na post predsedu poroty. Prezradil nám, že kým napríklad viedenské štrúdle tvorí 50 % cesta a 50 % plnky, naše rejteše tvorí 10 % cesta a 90 % plnky. Ako každá porota, ani táto nemala ľahkú úlohu, hoci na kritériách sa dohodla vopred (vzhľad závinu, rovnomerné upečenie, rovnomernosť porcií, konzistencia vrstiev cesta, chuť plnky, servírovanie a zohranosť družstva). Navyše družstvá museli vyplniť aj test s desiatimi otázkami o závinoch a o festivale. Bolo treba napr. odpovedať na otázku, odkiaľ pochádza maďarské pomenovanie rejtešov. Ak niekto vedel, že záviny pripravili na území Uhorska prvýkrát počas tureckého panstva v 14. storočí, najprv iba bez plnky, ten mal väčšiu šancu vyhrať. Podobne získal body, ak vedel, že v tomto roku festival jubiluje a že najznámejší jablkový závin robia vo Viedni. „Bolo nám vopred jasné, že ženy ovládajú manuálnu časť prípravy tejto špeciality. Chceli sme však rozšíriť ich teoretické vedomosti o histórii tohto múčníka,“ informoval nás J. Varga. Družstvá boli vynikajúce nielen po praktickej, ale aj po teoretickej stránke, preto sa porota rozhodla udeliť dve druhé miesta. Hodnotila v štyroch kategóriách:

Sladké záviny

1. miesto: J. Litauská z Malého Kereša, Páví krúžok Rozmarín z Tázláru a mladuchy z Nesvád,

2. miesto: Veselá jar - Pilíš 2. a Slovenský klub z Békešskej Čaby.

Slané záviny

1. miesto: skupina Slovenské ženy z Mišky a Zuzana B. Kovácsová z Malého Kereša,

2. miesto: Nesvady - ženy a Páví krúžok Nevädza zo Šoltvadkertu.

Záviny so špeciálnou plnkou

1. miesto: Veselá jar Pilíš 1., Skupina Šikovné ruky Kecel a Skupina pani Dózsovej z Malého Kereša,

2. miesto: Študenti Wattayho gymnázia z Malého Kereša a členky Pávieho krúžku Rozmarín z Dabašu.

Kysnuté záviny

1. miesto: Mária Szabóová a Helena Weinhauptová, obe z Malého Kereša.

2. miesto: Márie a Andrey z Malého Kereša.

Čo sa týka špeciálnych plniek, najzaujímavejší bol závin so žemľovo-tvarohovou plnkou, ale lákavý môže byť aj orechovo-čerešňový závin.

Po odovzdaní diplomov a malých spomienkových predmetov nasledoval kultúrny program, v ktorom vystúpili spevácke zbory súťažiacich osád z Maďarska a svojich „susedov“ prišli povzbudiť aj slovenskí folkloristi z Dunaeďházu.

Eva Patayová Fábiánová