Niekoľkokrát sme sa stretli na slovenských akciách. Vždy bola usmievavá, milá, priateľská. Nemali sme však príležitosť predstaviť sa. V redakcii sme sa dozvedeli, že v Černi (Bakonycsernye) žije mladá Slovenka, ktorá robí pozoruhodné veci. Volá sa Viktória Gerštmároví Ečeriová. Neváhala som a dohodla som si s ňou stretnutie. Prekvapenie bolo na mojej strane, keď som ju zazrela. Bola to ona - moja známa neznáma.

Viktória sa narodila v Budapešti, ale vyrastala v Černi. Jej rodičia nehovorili po slovensky, iba starý otec z otcovej strany. V roku 1986, keď bol predsedom čerňanskej organizácie Demokratického zväzu Slovákov nebohý Ján Szabó, viacerí rodičia zapísali deti do budapeštianskej slovenskej školy. Skupinku tvorilo 5-6 detí, medzi nimi aj predseda Úradu Celoštátnej slovenskej samosprávy, právnik Ondrej Horváth a ona, Viktória. Vydali sa do neznáma, ďaleko od svojich rodičov. Bývali v internáte, domov chodili koncom týždňa. Podľa Viktórie neboli to ľahké roky, spočiatku veľa plakala, ale časom si zvykla. Zistila, že život je už taký - niečo za niečo. V Budapešti veľa dostala. Okrem vzdelania tu spoznala hlavné mesto, naučila sa tu vyšívať, šiť, tkať, ale aj samostatnosti. Viacerí z Čerňanov zostali študovať na slovenskom gymnáziu. Po maturite, roku 1996 Viktória študovala na Ústave jazykovej a odbornej prípravy v Košiciach. Potom sa vrátila domov a vyštudovala slovenčinu na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti. Dvakrát bola na stáži v Bratislave, kde sa zdokonaľovala v materinskom jazyku. Stala sa slovenčinárkou a hľadala takú prácu, ktorá by vyhovela jej kvalifikácii, ale žiaľ, neúspešne. Nevzdávala sa, prihlásila sa na univerzitu v Päťkostolí, kde absolvovala odbor maďarčina. Zase si hľadala prácu, ale teraz mala šťastie. Nasledovalo krásne obdobie v Jášči (Jásd), kde dva roky vyučovala slovenčinu. Prácu musela prerušiť z rodinných dôvodov - pred rokom porodila dcérku Lenu, s ktorou hovorí len po slovensky, spieva jej slovenské uspávanky, detské a ľudové piesne, učí ju slovenské básničky, riekanky. Ako hovorí, chce, aby jej dcéra vedela dobre po slovensky, lebo slovenčina aj jej priniesla vždy výhody. Zatiaľ sa Lena dostáva do styku so slovenčinou len doma, ale ako som spoznala jej mamu, o pár rokov sa s ňou bude stretávať aj na podujatiach miestnej slovenskej samosprávy, veď Viktória je aktívnou členkou zboru.

Do Slovenskej samosprávy v Černi sa dostala vtedy, keď bol predsedom Ján Szabó. Odvtedy prešlo desať rokov, momentálne je predsedníčkou zboru. Spolu s podpredsedom Zoltánom Szabóom nesú na pleciach úlohy vyplývajúce zo zastupovania záujmov, ale aj organizovania čerňanských Slovákov. Viktória má na starosti aj miestnu národopisnú zbierku a zapájanie mladšej generácie do života miestnych Slovákov. Okrem toho spolu so Z. Szabóom vedie miestny spevácky zbor, ktorý vystupuje s citarovým sprievodom nielen doma a v okolitých osadách, ale aj po celom Maďarsku. Keďže Viktória je všestranná osobnosť, popri tom dlhé roky bezplatne viedla kurz slovenčiny pre dospelých a to v priestoroch národopisného múzea, vedľa základnej školy. O kurz bol vždy záujem, bolo také obdobie, keď mal 15 frekventantov, ale aj také keď len troch. Stretávali sa raz týždenne, obyčajne v piatok. Keď sa nezaoberali so slovenskou literatúrou, prekladali články zo slovenských novín, ale aj miestne ľudové piesne, recepty, lúštili slovenské krížovky, pozerali si slovenské noviny a časopisy, zhovárali sa o nich, ale aj o každodenných veciach. Dôraz kládli na komunikáciu, na rozširovanie slovnej zásoby. Počas materskej dovolenky sa kurz slovenčiny dočasne zastavil. V apríli Viktória rozdala v škole letáky, monitorovala záujem o bezplatný kurz slovenčiny pre začiatočníkov. Prihlásilo sa osem detí, takže v júli sa môžu začať stretávať a osvojovať si prvé slovenské slová.

Žiaľ, na čele čerňanskej základnej školy je už dvadsať rokov riaditeľ, ktorý nepodporoval výučbu slovenčiny, preferoval iba angličtinu a nemčinu. Od septembra bude mať škola nového riaditeľa a slovenská samospráva dúfa, že on bude mať viac pochopenia pre výučbu slovenského jazyka. Viktória by veľmi rada vyučovala v milovanej Černi. Rada učila aj v Jášči, lenže obec patrí k druhej župe a autobusový spoj s Čerňou je veľmi komplikovaný. Napriek tomu sa často stretáva Jáščanmi, zúčastňuje sa na ich slovenských podujatiach. Viktória Gerštmárová Ečeriová verí, že v Černi i Jášči dokážu i naďalej chrániť dedičstvo slovenských predkov a presadiť výučbu slovenčiny

Andrea Szabová Mataiszová