V novohradskom Agárde (Ősagárd) oslávili starších občanov. V mene obecnej a miestnej slovenskej samosprávy pozdravil prítomných starosta Ondrej Agárdi.

V prvom rade sa v mene zastupiteľského zboru poďakoval dôchodcom za dôveru, ktorú mu prejavili v komunálnych voľbách. „Hoci v súčasnosti nie sú v najlepšej situácii ani samosprávy, ani občania, budeme sa usilovať čo najlepšie zastupovať naše spoločné záujmy,“ poznamenal O. Agárdi a dodal, že účasť starších občanov na živote obce je neoddeliteľná od každodenného života. „Starší sú nenahraditeľnou súčasťou našich rodín i našej obce,“ povedal na úvod tradičného stretnutia so seniormi starosta. Zároveň pripomenul, že miestni dôchodcovia sa aktívne zúčastňujú aj na organizovaní podujatí a podporujú mladých podľa svojich síl a možností.

„Oslávencov“ pozdravil aj miestny evanjelický farár Ákos Eszlényi, ktorý síce žije v osade iba jeden a pol roka, ale stihol spoznať Agárdčanov ako veľmi úprimných a otvorených ľudí. „Vždy je dobré, keď sú okolo nás starší ľudia. Môžeme v nich spoznať generáciu, ktorá pracovala za to, aby sme my mali dobrý život. Starý je ten, kto sa nevie tešiť zo života a kto má nielen pleť, ale aj srdce vráskavé. Inú skupinu tvoria tí, ktorým iba pribúdajú roky, ale oni nestrácajú na vitalite a tešia sa zo života,“ povedal Á. Eszlényi. Takíto sú podľa neho aj účastníci stretnutia, ktorým sa ako prví poďakovali najmenší Agárdčania. V programe škôlkárov figurovali slovenské a maďarské rečňovanky a pekný tanec na populárnu slovenskú hudbu. V programe, ktorý zostavila vedúca učiteľka škôlky Agneša Vidovská, vystúpili všetci jej zverenci.

Miešaný spevokol zaspieval slovenské a maďarské piesne. Bolo to potešiteľné nielen preto, lebo tento zbor nemá pravidelné skúšky, ale preto, lebo pripravil kyticu humorných piesní o každodennom živote dôchodcov na nápev známych maďarských šlágrov.

Po programe starosta pozdravil tých obyvateľov, ktorí v tomto roku oslávili, alebo oslávia okrúhle životné jubileum a potom nasledovala večera. Pri bielom stole žiarili hosťom oči nielen od sĺz radosti z pekného programu vnúčat či pravnúčat, ale aj radosti zo stretnutia s rovesníkmi, radosti, že na nich nezabudli. Ako nám prezradil O. Agárdi, v malej dedinke, kde žije o niečo viac ako 300 obyvateľov, nemajú možnosť darovať dôchodcom balíčky s potravinami, ale uchádzajú sa o rôzne granty, z ktorých potom napríklad od tzv. Potravinovej banky môžu pomôcť rodinám, ktoré sú na to odkázané.

Popoludnie skončilo, ani sme sa nenazdali, zimné večery prichádzajú skoro a agárdski dôchodcovia sa ponáhľali do svojich príbytkov dojatí z pekne stráveného času medzi svojimi rovesníkmi.

Eva Patayová Fábiánová