Starodávne tkaniny v živote čabianskeho ľudu - pod týmto názvom usporiadali Spoločenské domy na Békešskej ceste a Múzeum Mihálya Munkácsyho výstavu tradičných textílií.

Expozíciu v priestoroch békeščabianskeho Rozprávkového domu otvoril v prítomnosti vedúcej inštitúcie Krisztiny Veresovej a generálneho konzula Slovenskej republiky Štefana Daňa kurátor výstavy, predseda Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe Juraj Ando. Vo svojom príhovore popri prehľade samotnej výstavy, ktorá obsahuje exponáty nielen zo zbierky dvoch usporiadateľských inštitúcií, ale aj známej čabianskej zberateľky Judity Ledzényiovej, sa zmienil aj o bohatej odbornej literatúre, ktorá sa venuje čabianskym výšivkám (napr. monografia J. Tiboriho, alebo zväzky edície Národopisu Slovákov v Maďarsku). Zároveň zhrnul proces spracovania konopí, ako aj pradenia a charakteristické, najobľúbenejšie farby starodávnych čabianskych tkanín, akou je biela, modrá, červená, čierna, resp. žltá. Pritom vyzdvihol, že čabianske výšivkárky dodnes majú svoje záujmové krúžky. Pozoruhodné je, že diela členiek Spolku žien pôsobiaceho pri evanjelickej cirkvi zožali úspech už aj na milenárnej výstave v r. 1896 v Budapešti.

V klubovej miestnosti Spoločenských domov na Békešskej ceste, kde sa pravidelne schádzajú členovia Slovenského klubu, bola otvorená ďalšia výstava, ktorá prezentuje čabianske tkaniny. Ako uviedla vedúca klubu Alžbeta Ančinová, klubovníci pozbierali výlučne pohrebné textílie, čím si zároveň pripomenuli svojich zosnulých. Po krátkom dvojjazyčnom programe rozprával klubovníkom o pohrebných zvykoch a obradoch v starodávnej Békešskej Čabe opäť muzeológ Juraj Ando. Hovoril napríklad o znameniach, podľa ktorých ľud usudzoval, ktorý dom „navštívi onedlho smrť“, alebo o prípravách na pohreb, o samotnom obrade a o následnom kare. Prítomní sa mohli dozvedieť aj také zaujímavosti, ako sa dalo rozoznať podľa zvonenia, či zomrel muž, žena, alebo dieťa. Klubovníci si v dôstojnom prostredí tkanín s čiernymi motívmi, nainštalovaných Alžbetou Liptákovou, pripomenuli aj niektoré staré zvyky, ako umývanie rúk po vstupe do domu po pohrebe, resp. samotný kar, na ktorom rodinným príslušníkom a známym zosnulého ponúkali syr a víno.

(csl)