O tradíciách v Kereši ● Na slovíčko s Helenou Barkócziovou

 „Bolo by dobré, keby sa všetko, čo sme zdedili po našich rodičoch a starých rodičoch, zachovalo pre budúcnosť. Popri tradíciách aj náš materinský jazyk.“

V Malom Kereši je čoraz menej tých, ktorí sa naučili rozprávať najprv po slovensky a maďarčinu si osvojovali až v školských laviciach. Napríklad rodičia Heleny Barkócziovej ešte nevedeli po maďarsky, zato dcéru priučili všetkému, čo v poriadnej rodine bolo treba vedieť. Preto popri výchove troch detí pani Helena dokázala zvládnuť aj práce v domácnosti a vo vinici. Ani dnes, keď už deti odrástli, nezaháľa, a vo voľnom čase sa venuje nielen vnúčatám, ale aktívne pracuje ako členka vedenia miestnej slovenskej samosprávy i organizácie malokerešských Slovákov. Nedávno bola spoluorganizátorkou závinového festivalu.

Pani Helena sa angažuje v príprave slovenských podujatí, pričiňuje sa o to, aby tradície neupadli do zabudnutia, aby sa tunajší Slováci hlásili k svojmu pôvodu. Podobne ako Zuzana Gmoserová, ktorá tak obdivuhodne vedie malokerešskú folklórnu skupinu.

- Za zimných večerov sa schádzame k spoločnému spevu a medzitým sa venujeme ručným prácam. Často podnikáme zájazdy a na celoštátnych podujatiach reprezentujeme malokerešskú Slovač. Sme hrdí na náš ženský spevácky zbor, citarovú kapelu a na tanečnú skupinu Dúha, ktorej členom je už takmer 25 rokov aj môj syn Janko.

Spytujem sa jej, či sa aj deti učili po slovensky?

- Janko rozumie, ale ani on, ani jeho brat Lacko a sestra Agneša sa neučili slovenčinu v škole. Agneška teraz pracuje ako manažérka v Londýne a iba banuje, že sa nenaučila poriadne po slovensky, keďže v Anglicku nielen hľadajú, ale aj dobre platia odborníkov so znalosťou slovanských jazykov. Aj z toho vidno, že veru slovenčina nie je mŕtvy jazyk. V budúcnosti by som chcela zorganizovať výučbu slovenčiny aj pre dospelých.

Pani Helena je známa aj ako znalkyňa slovenskej gastronómie, ktorá má v Kereši už 300-ročnú tradíciu.

- Životné okolnosti a potreby nútili gazdinky, aby pripravovali jedlá z bežne dostupných a lacných surovín, aby tieto pokrmy boli pestré a chutné. Napríklad na taký zemiakový koláč treba nastrúhať 4 - 5 varených zemiakov, pridať poldruha decilitra vody, jedno vajce, trochu soli a múky, a potom cesto po kúskoch šklbať do horúcej masti, alebo radšej do zdravšieho oleja...

Bolo by dobré, keby sa všetko, čo sme zdedili po našich rodičoch a starých rodičoch, zachovalo pre budúcnosť. Popri tradíciách a kultúre, samozrejme, aj náš materinský jazyk.

(bod-k)