Na slovíčko s Annou Komjáthiovou

Napriek mladému veku (na tridsiatku si musí rok počkať) jej meno dobre poznajú tí, ktorí pravidelne sledujú naše noviny. Spočiatku sa objavovalo v detskej rubrike, keď úspešne reprezentovala svoju - teda veňareckú - základnú školu v speve slovenských ľudových piesní. V posledných rokoch o nej píšeme najmä ako o predsedníčke Slovenskej samosprávy XX. obvodu Budapešti.

Anna Komjáthiová, úspešná mladá žena, je povestná svojou skromnosťou, preto som formulovala svoju prosbu opatrne, aby mi umožnila nahliadnuť do jej súkromia a predstaviť ju v ženskej rubrike. Príjemne ma prekvapila. Bola veľmi ústretová a milá. Od útleho detstva vystupuje na verejnosti ako členka chýrnej veňareckej folklórnej skupiny Rozmarín, osem rokov tancovala v budapeštianskom spolku Lipa, dodnes pôsobí ako sólistka a najmä ako členka tria, ktoré tvorí spolu s mladšími sestrami Vierkou a Žofkou. Možno povedať, že za takmer dve desaťročia si zvykla na svetlá reflektorov, na to, že sa na ňu upierajú stovky párov očí. Napriek tomu zostala skromná, nechváli sa svojimi úspechmi, hovorí len o svojej práci a živote. Krásnou ľubozvučnou slovenčinou, plynule, jasne formuluje svoje myšlienky.

Narodila sa síce v pastúchovskej (Pásztó) nemocnici, ale rodičia bývali vo Veňarci a ona túto obec pokladá za svoje rodisko. Starý otec z matkinej strany vyštudoval slovenčinu, maďarčinu a dejepis na ELTE v Budapešti a tri roky pôsobil ako lektor na Katedre maďarčiny UK v Bratislave. Matka sa vydala po jeho stopách, študovala na bratislavskej univerzite históriu a neskôr sa stala učiteľkou slovenčiny. Učila aj Anku a na moju otázku, či bola na ňu veľmi prísna, povedala: Ani nie, nebola prísnejšia ako na ostatných, nerobila medzi žiakmi rozdiely.

Nadané dievčatko hravo zvládlo základnú školu a rozhodlo sa študovať na slovenskom gymnáziu v Budapešti. Dnes sa Anka už usmieva nad tým, aké ťažkosti musela prekonať. Na život v internáte si rýchle zvykla, ale štúdium odborných predmetov v slovenskom jazyku jej dávalo zabrať. Neraz sa učila so slovníkom v ruke, sem-tam dlho do noci, ale aj vtedy si našla čas na svoje kultúrne aktivity. Slovenčina ju natoľko očarila, že sa ju spolu s maďarčinou rozhodla študovať na budapeštianskej univerzite ELTE. Čerstvá absolventka využila svoje odborné znalosti, keď ju Dom tradícií požiadal digitalizovať ľudové piesne, ktoré zozbieral Béla Vikár na území dnešného Slovenska. Podobnú prácu robila pre Stredoeurópsku univerzitu, bol to projekt digitalizácie školských matrík z rokov 1850 až 1950 v tomto regióne. Od roku 2011 pracuje v poisťovni Groupama Garancia, kde tiež využíva svoju znalosť slovenčiny. Neraz sa pri práci so zmluvami stretne so žiadosťami v slovenskom jazyku, občas treba na pracovisku niečo preložiť, tlmočiť.

Kedy si popri práci nájde čas na spev a na povinnosti vyplývajúce z jej funkcie? Usmeje sa, vraj ak človek veľmi chce, čas si nájde. Okrem toho má spoľahlivého pomocníka, svojho priateľa, ktorý prednáša na ELTE literatúru a je veľmi prakticky založený. Aj keď nevie po slovensky, pomáha jej sledovať oznamy súťaží a písať zápisnice a projekty, má dobré nápady, ako spestriť zdanlivo všednú prácu. Čo robí Anka vo vzácnych chvíľach, keď nemá žiadne povinnosti? Nuž, rada číta, na relaxáciu napr. klasické detektívky, alebo si v kine pozrie dobrý film. Jeden z jej obľúbených je anglický romantický film Pýcha a predsudok, natočený podľa románu Jane Austenovej. Jej koníčkom je hudba. Aj keď sa od detstva venuje slovenskej ľudovej, rada si vypočuje klasický pop, napríklad v podaní Brucea Springsteena. Jeho letný koncert v Prahe nemohla vynechať. Spolu s priateľom využili príležitosť a pár dní sa oboznamovali s krásami hlavného mesta Čiech. Inak, dovolenky má zatiaľ málo, je rada, ak ju môže tráviť v spoločnosti svojich blízkych.

Náš rozhovor nabral smer priateľského klebetenia, keď sa reč zvrtla na kuchyňu. Obľúbené jedlo? Nuž predsa bryndzové halušky, veď je z Veňarcu! Ale vôbec najradšej má polievky, najmä kuraciu. Voňavú, s mäsom a zeleninou. Takú od mamy. Pochúťkou jej kuchyne, ktorú môže hocikedy ponúknuť aj svokrovi, je filé z lososa na masle s rozmarínom, zapečené v alobale. Pochvaľuje si ho každý, kto ho ochutná.

Vo výmene receptov by sme boli veselo pokračovali, keby čas nebol taký neúprosný. Pracovné stretnutie sa zvrtlo na štebotanie. Talentované, úspešné, milé a skromné žieňa vo mne zanechalo veľmi príjemný dojem. Takýmto ľuďom môžeme smelo zveriť našu slovenskú štafetu.

vzs