Na slovíčko s Evou Császáriovou

V Bukových horách žijú asi len príjemní ľudia. Aspoň ja poznám len takých. Eva Császáriová nie je výnimkou. Je mladá, usmievavá, veľmi sympatická a v neposlednom rade talentovaná. Hovoríme o asistentke Katedry slovanskej filológie Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti.

S Evou sa poznáme ešte z univerzitných čias. Už aj vtedy bola veľmi sympatická a priateľská, závidela som jej čistú, „horskú“ dušu, otvorenosť a prekrásne dlhé, vlnité vlasy. Potom som s ňou stratila kontakt, opäť sme sa stretli nedávno v Budapešti. Ako vysvitlo, medzičasom sa stala uznávanou osobnosťou, ktorá skúma život Slovákov v Bukových horách.

Eva Császáriová pochádza z Novej Huty, zo slovenskej rodiny. Jej starí rodičia z obidvoch strán bežne používali slovenčinu, za čo sa im v škole neraz ušlo príkorie, preto so svojimi deťmi už neboli ochotní hovoriť v ich materinskom jazyku. Napriek tomu jej otca zapísali do slovenskej základnej školy v Novom Meste pod Šiatrom, kde sa veľmi dobre naučil po slovensky. Poznal nielen spisovný jazyk, ale aj miestne nárečie. Bol milovníkom prírody a rád pracoval s drevom. Popri práci v miškoveckých hutníckych závodoch zhotovoval čarokrásne drevorezby. Matka bola účtovníčkou v lesníckych závodoch. Ona veľa rozumie, ale nehovorí po slovensky. Eva má dve sestry, najstaršia ukončila Strednú školu pedagogickú J. Bema v Budapešti, momentálne je učiteľkou materskej školy. Druhá sestra sa po maturite umiestnila ako upratovačka v jednej miestnej firme.

Malá Eva vychodila základnú školu doma, v prekrásnom horskom prostredí. Potom sa stala študentkou budapeštianskeho slovenského gymnázia. Boli to ťažké, ale prekrásne roky. Dostala sa do vynikajúcej triedy. Jej spolužiakmi boli napríklad vedúci Úradu CSSM Ondrej Horváth, poetka, žurnalistka Eva Patayová Fábiánová, redaktorka Slovenského vysielania Maďarskej televízie Karola Klauszová a poverená šéfredaktorka Ľudových novín Ivett Horváthová Körtvélyesi. Za vynikajúcu znalosť slovenského jazyka a dôslednosť vďačí bývalej triednej, slovenčinárke Hane Kollárovej. Život na internáte bol dobrou prípravou na život. Prvý rok bol pre ňu veľmi ťažký. Nielen preto, lebo na jednej izbe bývali ôsmi, ale aj preto, lebo z čistej, tichej dedinky sa dostala do špinavého, rušného veľkomesta, ďaleko od rodičov. Všetko sa zmenilo vo štvrtom ročníku, keď sa škola presťahovala na Lomb ulicu, do novej budovy, kde mali podstatne lepšie podmienky. Každý z ich triedy, kto sa prihlásil na univerzitu alebo vysokú školu, bol aj prijatý. Evu prijali na Univerzitu Komenského do Bratislavy, na odbor knihovníctvo - angličtina. Po dvoch rokoch sa rozhodla vrátiť sa do Budapešti a študovať na ELTE. Tu skončila summa cum laude odbor slovenčina. Neskôr ju prijali na doktorandské štúdium a ako externá lektorka začala učiť slovenský jazyk. Motivovalo ju, že rada vyučuje a chcela skúmať život Slovákov v Bukových horách. Mala veľmi dobré profesorky, zbožňovala hodiny docentky Márie Žilákovej, profesorky Anny Divičanovej a slovenskej lektorky Hildy Šteinerovej. Od docentky Žilákovej sa dozvedela, aké mýtické postavy sa zachovali v nehmotnom dedičstve Slovákov žijúcich v Bukových horách a táto téma ju zaujíma dodnes. Na ELTE navštevovala nielen hodiny slovenčiny, ale aj islamistiky a arabského čarodejníctva. Prijali ju na odbor arabčina, kde študovala dva roky. Aj keď z finančných dôvodov štúdium nedokončila, chcela by zložiť jazykovú skúšku aj z toho jazyka.

Pred rokom obhájila dizertačnú prácu, v ktorej sa zamerala na dvojjazyčnosť obyvateľov Novej Huty. V súčasnosti prednáša deskriptívnu gramatiku (jazykovedu, morfológiu, syntax) a vedie tri jazykové skupiny: začiatočníci, mierne pokročilí a pokročilí. Je aj koordinátorkou programu Erasmus. Do Budapešti cestuje raz týždenne.

Čo sa týka súkromného života, Eva je už osem rokov vydatá za Ákoša Ladányiho, s ktorým sa poznajú od detstva. Ákoš tiež študoval v Bratislave, momentálne pracuje v Hoteli Palota v Lillafürede. Majú dcérku Lucu, ktorá chodí do miestnej slovenskej škôlky a s ktorou sa veľa zaoberajú. Malá je veľmi rada medzi dospelými, zbožňuje svoje staré mamy. Jedna – pani Ladányiová - je aktivistkou miestneho slovenského života a tak často berie vnučku na slovenské podujatia, ktoré má veľmi rada. Eva Császáriová síce nie je členkou žiadnej slovenskej organizácie, ale do ich činnosti sa aktívne zapája. Často pomáha pri písaní projektov, alebo moderovaní podujatí. Vo voľnom čase rada varí a pečie. Svoje umelecké sklony realizuje maľovaním na sklo. Zručnosť zdedila po otcovi, ktorý tiež krásne kreslil. Keďže žijú v Bukových horách, je dané, že milujú prírodu. Ak majú trochu voľna, vyberú sa do lesa.

V súčasnosti je hlavným cieľom Evy Császáriovej napísať slovník nárečia Slovákov žijúcich v Bukových horách. K vytýčenému cieľu jej prajeme veľa vytrvalosti, šťastia a zdravia.

Andrea Szabová Mataiszová