Rozália Vaňáková zo Senváclavu - Všade dobre, doma najlepšie
- Podrobnosti
- Kategória: Žena a spoločnosť
Rozália Vaňáková zo Senváclavu ● Všade dobre, doma najlepšie
Náš príbeh sa začína r. 1946, v čase výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Z obyvateľov Senváclavu vtedy opustilo svoju vlasť asi 400 osôb, takmer jedna tretina obce, medzi nimi aj vtedy 17-ročná Rozália Vaňáková (rod. Vargová).
Dnes opäť, už celé desaťročia býva vo svojom rodisku. Navštívili sme ju, aby nám porozprávala o rokoch strávených na Slovensku:
- Za vojny v Senváclave bola veľká bieda, nosievali sme drevo na predaj do Pešti. Keď sa manžel a svokrovci zapísali na presídlenie, pripojila som sa k nim. Neoľutovala som to. Po rokoch, keď mi zomrel otec a mama ostala sama, zomreli aj svokrovci, vrátili sme sa domov a tu sme vychovali osem detí. Nebolo nám zle ani tam, ani tu, lenže, ako sa vraví, všade dobre, doma najlepšie.
- Ako a kam ste sa presídlili?
- Všetok nábytok a osobné veci nám naložili na auto, odviezli na železničnú stanicu a dopravili nás až do Svodína, nášho nového domova, kde sme dostali sedliacky dom.
- Aká to bola obec?
- Maďarská. my sme vedeli po slovensky i po maďarsky. V obci bol slovenský i maďarský kňaz, slúžili slovenské i maďarské omše. V škole sa vyučovalo po slovensky, raz v týždni bola hodina maďarčiny. Naše deti sa učili čítať a písať po slovensky, takže po návrate domov nevedeli riadne po maďarsky. V okolí bolo veľa viníc aj podaktorým z našej dediny sa z nich ušlo. Svokrovci pracovali na poli koncom týždňa, kým vo všedné dni chodievali do bratislavského kameňolomu. Manžel sa neskôr zamestnal na polícii, takže sme sa vždy sťahovali tam, kde mu pridelili služobný byt.
- Roku 1962 ste sa vrátili do Senváclavu. Ako vás tunajší prijali?
- Nuž s radosťou. Pomáhalo nám celé príbuzenstvo, ale aj iní. Žijeme tu všetci ako príbuzní; ak dačo uvaríme, navzájom si prinesieme koštovku. Denne sa navštevujeme a popreberáme novinky... Pán doktor zvykne prichádzať raz týždenne a pán farár každý prvý piatok v mesiaci kvôli prijímaniu. Vtedy ak začnem Otčenáš, po slovensky, dokončím ho po maďarsky. Alebo naopak.
(vd)
Oznamy
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199