Z generácie na generáciu ● Na slovo s M. Horňákovou zo Senváclavu

Členka slovenskej samosprávy a spoluzakladateľka ľudového speváckeho zboru Nezábudka v Senváclave Mária Horňáková je jednou z tých, ktorí v tejto obci uvádzajú do pohybu slovenské aktivity a v záujme toho mobilizujú ostatných.

- Ako sa pripravujete na vystúpenia?

- Od jesene do začiatku leta sa schádzame raz týždenne v Slovenskom dome, keď je pekné počasie, po sobotách opekáme slaninu v lese, alebo pečieme a varíme na dvore škôlky a medzitým si pospevujeme. Ak nás niekam pozvú, precvičujeme si repertoár.

- Odkiaľ sú piesne, ktoré spievate?

- Väčšina je miestnych, poznám ich od mladi, ale na národnostných stretnutiach sme sa naučili aj nové. Svojho času som pomáhala mame zbierať maliny v Kisoroszi, kde staršie dedinské ženy rozprávali iba po slovensky. A, samozrejme, aj spievali, niečo som si zapamätala. Dvadsať rokov som pracovala v textilke v Pomázi, kde robilo aj veľa Mlynčanov. Cez obedňajšiu prestávku alebo cestou domov sme si neraz zaspievali. Inak Mlynčania spievajú na iné texty a s inou výslovnosťou.

- Prichádzajú do zboru aj noví členovia?

- Spomedzi mladých sotva. Teraz je nás asi dvadsať žien, najmladšia má štyridsaťpäť, najstaršia šesťdesiatpäť. Spievame aj na spoločných autobusových zájazdoch - napríklad teraz sme boli na Slovensku - a zapájame do spevu aj mužov. Zato dorastu by nám bolo treba. Aj to, aby na skúšky všetci prichádzali so svojimi vnukmi a deťmi.

- Prečo ste sa podujali na poslaneckú funkciu?

- Viacerí zo zboru ma nahovárali, aby som kandidovala, lebo oni už majú svoj vek. Nuž teda spolu s Margitou Elšikovou a Jozefom Černíkom sa zúčastňujeme rokovaní miestnych a celoštátnych menšinových zborov... Náš jazyk a tradície predstavujú hodnotu, ktorú neslobodno nechať upadnúť do zabudnutia. Preto sa ako poslankyňa senváclavských Slovákov venujem zachovávaniu ich svojráznej kultúry.

(vd)