Speváci a hudobníci z Čomádu

Spevácky zbor z Čomádu dobre poznajú nielen v blízkom okolí, ale aj v zahraničí. Skupina, vedúcou ktorej je Eszter Beckerová Szalayová, má v repertoári ľudové a umelé piesne i klasické skladby, a to v slovenčine, maďarčine a občas aj v hebrejčine.

Foto: J. Robotka

Neoddeliteľnou súčasťou vystúpení čomádskych spevákov je rodinná kapela Fuszulyka (Fazuľka), v ktorej spievajú E. Beckerová a Hajnalka Beckerová, na gitare, harmonike a base ich sprevádzajú ďalší rodinní príslušníci: Balázs, Tibor a Szabolcs Beckerovci.

Kapela Fazuľka zložila kvalifikačnú skúšku roku 1989. Odvtedy jej členovia zhromažďujú ľudové piesne z Čomádu a okolia, ktoré prezentujú dvojjazyčne. Ako hovorí E. Beckerová, nie je ľahké usporiadať ich do jednotného systému, pretože ľudové piesne sa miešajú s umelými a často sa iba slovom, taktom, líšia od piesní z okolitých obcí.
Spevácky zbor, ktorý vznikol pred piatimi rokmi, má dnes 25 členov. Prostriedky na jeho udržiavanie, vysvetľuje dirigentka E. Beckerová, majú jednak z príležitostných honorárov, jednak z príspevkov členov. Mamičky šijú oblečenie a vyšívajú zásterky, jednoducho urobia všetko pre to, aby mohli vystupovať v kroji, ktorý sa u nich ešte nosí, aj keď už iba vo sviatočné dni. - Nechali sme si ušiť aj slávnostný úbor predovšetkým pre chrámové koncerty, ktorý navrhla priemyslová umelkyňa Dorottya Csápoová z Győru a ktorý získal tretie miesto na výstave priemyselného umenia. Veľmi veľa nám pomáhajú, a to aj finančne, obecná a menšinová samospráva. Každodenné záležitosti vybavuje učiteľka materskej školy Gy. Borossová, ktorá denne dochádza na pracovisko do Novej Pešti. Ona jediná vie po slovensky a s ňou chodieva spievať celá rodina. Podobne sa aktivizuje aj rodina ďalšej členky, podnikateľky L. Sinkovej. S manželom a matkou sa zhovára po slovensky, ale s deťmi už len po maďarsky, - povedala.

Ak vedúca krúžku E. Beckerová považuje pôsobenie zboru za zázrak, nemožno si nepovšimnúť ani jej vlastný podiel. O sebe samej vyznáva, že hoci je pôvodom z Budapešti, vždy sa cítila zároveň aj vidiečankou. Spočiatku pôsobila ako učiteľka na základnej škole v Čomáde, spolu s manželom študovala ľudový spev. Dlhšie sa zdržiavali v Rakúsku a keď dcéra Hajnalka začala chodiť do školy, vrátili sa domov. Medzitým kvôli chorobe bola nútená zanechať vyučovanie. Súbor však viedla naďalej. V roku 1988 sa presťahovali do Rakúska a odvtedy vyučuje maďarčinu na Základnej škole v Korneuburgu. Každý piatok sa vydajú na cestu do Gödu, kde pribalia do auta hudobné nástroje a pokračujú v ceste do Čomádu. Vystupujú v Maďarsku i v Rakúsku. Ak orchester vystupuje samostatne, honoráre za vystúpenie posielajú nemocniciam, v ktorých liečia chorých na rakovinu.

I. T. Kovács (ok)