Sílešská slovenská svadba

Potomkovia pôvodných osídlencov obce Síleš (Vértesszőlős) dodnes nezabúdajú na svoje korene, ba čoraz intenzívnejšie sa snažia prejavovať svoju slovenskosť. Zvolili si slovenskú samosprávu a postupne oživujú ľudové tradície.

Prvá písomná zmienka o obci Síleš (Vértesszőlős) pochádza z roku 1244, vtedy ju obývali kráľovskí vincúri. Pomenovanie (szőlő) poukazuje na pestovanie hrozna. Osada patrila v XV. storočí k hradu v Tate. V čase tureckého vpádu v roku 1543 bola zničená. Územie bolo približne sto sedemdesiat rokov neobývané, zaľudňovať sa začalo až začiatkom XVIII. storočia. Vtedy patrilo rodine Esterházyovcov, ktorá sem v roku 1731 pozvala Slovákov zo severných stolíc Uhorska. V roku 1878 zasiahol dedinu veľký požiar. V dôsledku rekonštrukcie dostala obec dnešnú formu. Síleš sa preslávil tým, že tu objavili v rokoch 1964 - 65 kosti najstaršieho pračloveka v Európe, ktorý má približne 350 tisíc rokov.

Potomkovia pôvodných osídlencov dodnes nezabúdajú na svoje korene, ba v poslednom čase sa čoraz intenzívnejšie snažia prejavovať svoju slovenskosť. Vlani na jeseň si prvýkrát zvolili slovenskú samosprávu a postupne oživujú ľudové tradície. Výsledky ich úsilia sa prejavili 9. júna, keď miestna slovenská samospráva usporiadala Sílešskú slovenskú svadbu. Ako sme sa od hlavnej organizátorky Eriky Pátrovicsovej Törökovej dozvedeli, slovenskú svadbu usporiadali po prvýkrát. Obnovili ju podľa spomienok najstarších Sílešanov. Do zberu sa zapojila celá dedina, pracovali približne tri mesiace a s výsledkom môžu byť spokojní. Na mimoriadnu udalosť pozvali hostí z Kerepešu, poslancov slovenských samospráv z Komárňansko-Ostrihomskej župy, členov slovenských samospráv, ako i delegácie z Dvorov nad Žitavou, Turian a z nemeckého Mohr am See.

Vzácnych hostí privítali organizátori v miestnom národopisnom múzeu, kde ich pohostili chutnými slovenskými domácimi koláčmi, zákuskami, šalátmi, fašírkami, vynikajúcim vínom a pálenkou. Počas hostenia sa v predných izbách obliekali nevestu a družičky. Zrazu sa ozvala hudba. Prichádzal ženích s veselým svadobným sprievodom, v ktorom krojované ženy, dievčatá a deti spoločne spievali a tancovali. Družba po slovensky a po maďarsky vypýtal od rodičov nevestu, potom svadobčania prešli k blízkemu prekrásne vyzdobenému kostolu, kde ich už netrpezlivo čakal kňaz. Zosobášil a požehnal mladý pár, ktorý sa potom obklopený množstvom veselých, rozospievaných a roztancovaných svadobných hostí vydal na námestie pod múzeom. Pred obrovským stanom ich privítali rodičia a pozvali ich na večeru. Sílešská svadba pokračovala tradičnou slovenskou večerou: podávali perkelt, pečenú klobásu, jaternice, mäso, a, samozrejme, aj svadobné torty. Do tanca vyhrávala Horňáková kapela z Tardoša, ktorá zabávala hostí až do svitania.

(aszm)