Čabianske výšivky v Temešvári

Výšivkársky krúžok Rozmarín pôsobí pri Čabianskej organizácii Slovákov. Je laureátom rôznych celoštátnych cien a uznaní. Nedávno zavítali jeho členky so svojimi prácami do Rumunska, k tamojším Slovákom, aby im predstavili svoju tvorbu.

Prvá výstava bola inštalovaná v Nadlaku, odtiaľ putovala do Temešváru (Timisoara). Cestou sa Čabania zastavili v Arade, kde ich  v múzeu privítal profesor histórie Dr. Šerban a zoznámil ich s bohatou zbierkou múzea. Pri troche úsilia prekonali jazykové bariéry a poskladali si dejiny Rumunska. Ďalšou zastávkou bola osada Vinga, kde podľa mienky obyvateľov stojí najvyšší katolícky kostol v Európe. Hoci kostol reštaurovali, mohli si ho pozrieť. Áno, vnútorná výška je monumentálna, ale iné pramene popierajú názory miestneho obyvateľstva. Keďže obec založili Bulhari, pozreli si aj gréckokatolícky kostol, kde ich oboznámili s jeho pestrým národnostným zložením.

Dejiskom výstavy v Temešvári bol miestny skanzen. V areáli aj v súčasnosti prebieha výstavba objektov. Hotové domy poukazujú na nádejnú budúcnosť, budú tu skvosty miestnej architektúry a tradícií. Slovenský dom je už hotový, na čom má zásluhy pán Michal z Nadlaku, ktorý bral na seba zodpovednú úlohu postaviť dom a vybaviť ho potrebným zariadením, náradím a všetkými vecami, ktoré slúžili životu Slovákov v uplynulých dvoch storočiach. Pri zbere materiálu mu pomáhala takisto Nadlačanka pani Červenáková. Dom postavil s jediným pomocníkom. Slovenský dom je najbohatší v skanzene. Pán Michal nám porozprával celý priebeh prác, oboznámil nás so zbierkou a prezradil aj plány dobudovania hospodárskych stavaní vo dvore. Je jedným z najoduševnenejších a najsvedomitejších členov slovenskej komunity v Rumunsku. Vítal nás s dojatím a navzájom sme sa tešili spoločnému jazyku, slovenskému slovu, ľudskosti, odbornému prístupu k zbierke a spôsobu budovania domu.

Výstava diel členiek krúžku Rozmarín bola inštalovaná v ústrednej drevenej budove skanzenu, ktorá pôvodne slúžila niektorej banátskej pospolitosti. Materiál reprezentuje činnosť krúžku, v ústredí  stoja motívy aplikované na dolnozemských slovenských kožuchoch. Kurátorkou výstavy je Anna Illéšová Boťánska, pri inštalovaní jej pomáhali Eva Győrfyová, Anna Ištvánová a Karol Illés.

40-členná skupina Čabanov sa v skanzene zúčastnila národnostného festivalu. Na trávniku si postavila sme stan, kde záujemcov o výstavu zapojila do jednoduchších ručných prác. Hostí vítala čabianskou klobásou. Prítomní sa mohli zapojiť do práce medovnikára, urobiť si handrové bábiky (najobľúbenejšie boli bosorky) a zoznámiť sa s vyšívaním a paličkovaním čipky. Návštevníkom sa veľmi páčilo, ako čabianske ženy zapletali mladým dievčatám vlasy, do ktorých im vpletali farebné stužky. V skanzene Čabanov milo privítali a počas ich pobytu im vychádzali v ústrety riaditeľ skanzenu Andrei Milin a pracovníčka miestneho múzea  Melania Calarasanu. Striehli každé ich prianie a oboznámili ich so životom skanzenu a múzea. Festival po prvýkrát navštívil aj predseda Temešvárskej župy, ktorý sa s uznaním zmienil o výstave čabianskych výšiviek.

Hostia z ČOS sa, samozrejme, zoznámili aj s mestom. Tento program realizovali hneď v prvý deň. V meste ich v mene tamojších Slovákov a Čechov privítali pani Shubertová a mladé dievčatá. Po meste ich sprevádzal Gábor Fazekas, ktorý pozval záujemcov na večerný organový koncert do dómu. Mesto je krásne a má zvláštnu atmosféru. Zachovali tu staré budovy a množstvo parkov, kde je život taký rušný ako na centrálnej ulici. Nikde nevidieť stopy po vandalizme, všade vládne čistota. V Temešvári je pestrý spoločenský a kultúrny život, na námestí každý piatok a sobotu prebiehajú koncerty a rôzne programy. Je to mesto univerzít, pôsobia tu rôzne katedry a vysoké školy.

Zájazd krúžku Rozmarín bol dobrým príkladom na uzatváranie kontaktov medzi ľuďmi a komunitami, ktoré sú síce vzdialené, ale odborne a ľudsky ich spájajú v jeden celok jazyky, odbornosť a dobrá vôľa. Účastníci zájazdu ďakujú všetkým, ktorí im pomohli prežiť dva pekné, spoločné  dni, ako i Verejnej nadácii pre národné a etnické menšiny, ktorá im poskytla finančnú podporu.

(kr-ai)