Slováci si zašibú radi aj v Maďarsku

Slováci žijúci v Maďarsku si tiež udržiavajú veľkonočné zvyky. Kým tí, čo bývajú na severe, chodia dievčatá šibať, na juhu Maďarska dolnozemskí Slováci „oblievajú”.

V severnej časti Maďarska, nad Budapešťou, žijú väčšinou katolíci. Podľa slov predsedníčky Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB) Zuzany Hollósyovej „u nich sú také zvyky, ktoré sa líšia od dolnozemských Slovákov. Prútiky si pripravujú deti už v škole, na to priviažu stužtičku, pripletú k prútikom a idú a vyšibú dievčatá, ktoré im dávajú vajíčka alebo zákusky a nápoje”. Na Dolnej zemi žijú väčšinou evanjelici a tam deti, ale aj mladí, chodievajú na oblievačky. Dievčatá totiž nepolievajú, ale oblievajú, podčiarkla Z. Hollósyová: „Ešte aj dodnes sa ide - teraz už s parfumom, ale voľakedy v Malom Kereši aj na Dolnej zemi s vodou: normálne vedrom pri studni si naťahali a oblievali. Potom, keď už neboli studne, tak s pohárom vody. Malé deti chodia s parfumami, ale, žiaľ, už zabúdajú na veľkonočné ozajstné slovenské vinše a už teraz len po maďarsky recitujú to, čo sa v škole naučili,” uviedla predsedníčka SSB. Samozrejmosťou je šunka a ďalšie tradičné pokrmy na sviatočnom stole. „Po sviatku prichádzajú z kostola, krája sa šunka, vajíčka a dolnozemská klobása uvarená v šunkovej vode. Príde rodina, spolu sedíme a takto oslavujeme,” popísala veľkonočné sviatky Z. Hollósyová.

Štefan Tóth, historik a muzeológ zo Segedína, pripomenul, že je Dolnozemčan a pochádza z Veľkého Bánhedešu: „Moji starí rodičia boli pobožní evanjelici, ktorí sa snažili počas svojho života dodržiavať Božie slovo, pravidelne čítali Tranoscius a chodili na bohoslužby. Aj počas veľkých kresťanských sviatkov - na Veľkú noc a na Vianoce - dodržiavali liturgické zvyky a slovenské tradície,” povedal Š. Tóth, dodajúc, že samozrejme, toto dedičstvo sa zachovalo aj v jeho rodine. „Čo sa týka veľkonočného obdobia, v detstve nás najviac očaril veľkonočný pondelok, deň oblievačiek. Mám veľmi pekné spomienky z detstva, prežité v mojej rodnej obci, ktoré už, žiaľ, patria minulosti. Veľká noc mi svojim pokojom a pohodou veľmi pripomína Vianoce, lebo rodina je pokope. Veľká noc je pre nás skutočne rodinným sviatkom. Tu, v Segedíne, máme priateľské kontakty s tromi-štyrmi rodinami, ktoré cez sviatky navštevujeme a rozprávame si, čo sme zažili odvtedy, ako sme sa naposledy videli,” vysvetlil Š. Tóth.

„Počas pôstu jeme výlučne len pôstne jedlá. Na Kvetnú nedeľu sa zúčastníme svätej omše a po nej na svätení bahniatok na slávnostnej procesii. Počas veľkonočného trojdnia sa zúčastňujeme všetkých obradov v kostole,” povedala dôchodkyňa zo Santova Mária Nagy-Győriová. Veľký piatok podľa jej slov bývajú slovenské pašie a pobožnosť krížovej cesty na kalvárii. Biela sobota je dňom smútočného ticha. Vtedy zotrvávajú pri Pánovom hrobe a rozjímajú o jeho utrpení a smrti. Veľkonočná vigília už patrí k veľkonočnej nedeli, keď sa koná procesia na vzkriesenie. „Po tejto svätej omši sa koná požehnávanie jedál, čo je u nás tradičný veľkonočný zvyk. Do košíka zabalíme pletený veľkonočný koláč, varenú údenú šunku, klobásu a natvrdo uvarené vajcia. Košík prikryjeme plátenným obrúskom, zvyčajne bielym alebo v príjemných pastelových odtieňoch s vyšívaným motívom, spätým s Veľkou nocou alebo jarou - kvety a podobne. Veriaci poukladajú košíky pred oltár tesne vedľa seba a kňaz žehná jedlá svätenou vodou a kadidlom.” Po omši zjedia posvätené veľkonočné jedlo. Poobede dievčatá farbia kraslice a pred večerom sa rozveselí celá dedina, pretože mladí i starí idú na veľkonočný ples, ktorý trvá do skorého rána. Dievčence sa však ponáhľajú domov, veď už skoro ráno prichádzajú kúpači, dodala Nagy-Győriová.