Podoby slovenských veľkonočných zvykov

Každé ročné obdobie si zachovalo na Slovensku svojrázne zvyky v ľudovom podaní, ktoré mali a najmä v podhorských dedinách dodnes majú osobité čaro. Niektoré zo zvykov sú veľmi staré a nadväzujú ešte na pohanskú dobu života našich predkov.

Z tradícií slovenskej kuchyne

Všetky ľudové zvyky majú svoju podobu, odrážajú sa v gastronómii v typických jedlách, z ktorých väčšinu pripravujú len a len počas tých-ktorých sviatkov; Veľkonočné sviatky nasledovali kedysi po štyridsaťdňovom pôste, čo sa náležite odzrkadľovalo aj v jedálnom lístku.

Medzi základné potraviny

na prípravu tzv. pôstnych jedál patrili mlieko, tvaroh, bryndza, vajcia, jarné bylinky a zelenina. Vajcia symbolizovali zárodok nového života, prebudenie celej prírody, preto zostali až podnes jeho znamením - ale aj ako symbolický podarúnok oblievačom na Veľkonočný pondelok. I na Zelený štvrtok sa pripravovali osobitné typické jedlá podľa zvyklostí jednotlivých oblastí: demikát, mliečna, bryndzová alebo zelená polievka z jarných byliniek a zo zelenín, šťaveľový alebo špenátový prívarok s vajcami na tvrdo, varenými alebo sádzanými.

V niektorých oblastiach Slovenska

pečú v čase veľkonočnom špeciálne obradné cesto-pečivo zvané „judáše“. Pripravujú ho z jemnejšieho kysnutého cesta, ktoré vyvaľkajú na dlhé hrubšie valčeky a pospletajú ich ako dva povrazy. Bolo však treba napiecť nielen čerstvý chlieb, ale i koláče a najmä veľkonočného baránka v hlinenej forme z jemného cesta. Tam, kde mali na pekáči mladé jahňa či kozľa, pripravili ho na večeru alebo uvarili šunku na kosti i klobásy.

Stôl bol bohatý

na rozličné tradičné dobroty, doplnený koláčmi a neskôr i rozličnými zákuskami. V sobotu sa večerala varená šunka s klobásou a na tvrdo uvarenými vajcami (na Hornej Nitre), s čerstvým chlebom a nastrúhaným chrenom. Nedeliteľnú súčasť veľkonočného jedálneho lístka tvorili vajcia, ktoré napokon predsa len dominovali na Veľkonočný pondelok pri oblievačke.

Na tvrdo uvarené a zafarbené na žlto od cibule, na červeno od cvikle, boli, na vidieku ešte aj dnes sú typickou “odmenou“ malým i veľkým polievačom, ktorých nimi aj pohostili spolu s varenou šunkou a klobásou...

(pmk)

Veľkonočné sviatky

Veľkonočné sviatky patria k najstarším sviatkom vôbec. Ich základnou podstatou z dôb predkresťanských bolo vítanie jari, v prenesenom slova zmysle víťazstvo života nad smrťou.

Veľká noc je pohyblivý sviatok, pre kresťanov jeden z najvýznamnejších. Predchádza mu dlhý čas príprav – štyridsať dňový pôst -, ktorý sa dodržiava už celé stáročia. Nevzťahoval sa len na jedlo, ale na celý spôsob života. Prestali tanečné zábavy, veselé spoločenské večierky, na vidieku sa skončili priadky a páračky. V čase pôstu každá žena priadla doma sama, umĺkol spev a ozývali sa len vážne pôstne piesne. Muži odložili fajku a celú dobu sa nedotkli alkoholu. Zo ženského kroja zmizli pestré farby a bohato zdobené súčasti.

Predveľkonočný pôst, ktorý vystriedal obdobie vianočného hodovania a fašiangovej nestriedmosti, od základu zmenil stravovanie našich predkov. Ešte na prelome 19. a 20. storočia sa v niektorých oblastiach dôkladne vymyli hrnce, v ktorých sa varili tučné jedlá a dočasne sa vyniesli na povalu. V rodinách dokonca vymenili riad, z ktorého jedli a kovové lyžice nahradili drevenými. V čase pôstu sa často mastilo len rastlinným olejom, zväčša konopným alebo ľanovým, menej už maslom.

Strava bola veľmi jednoduchá. Skladala sa z rôznych múčnych jedál, kaší, zemiakov, strukovín, sušeného ovocia. Varili sa jednoduché polievky a omáčky, veľmi sa využívala kvasená kapusta, ktorá sa jedávala aj surová s krajcom suchého chleba (z dnešného pohľadu ideálna kombinácia pre zdravú výživu a redukčnú diétu) – nielen ako desiatu či olovrant, ale aj ako hlavné jedlo (obyčajne večera). Dospelým sa odporúčalo celkovo obmedzovať množstvo stravy počas dňa, až večer sa zjedlo trochu kyslej kapusty alebo ovocie a chlieb. Dnes by sme to považovali za ideálne kontrastné odľahčovacie dni po vianočnom a novoročnom hodovaní.

V období pôstu nebolo dovolené jesť mäso, a to ani v nedeľu. Niekto sa dokonca zriekal i mlieka, syrov a vajec – teda potravín, ktoré pochádzali z teplokrvných zvierat. Dodržiavanie pôstu sa postupne zmierňovalo.

K pôstnemu obdobiu patria aj typické jedlá. Vyskytujú sa najmä na pôstne nedele, ktoré sú štyri a o týždeň po nich nasleduje Smrtná nedeľa, keď dievčatá vynášajú smrtku – symbol zimy. Nasleduje Kvetná nedeľa, keď sa svätia ratolesti, väčšinou z vŕby, rakyty. V niektorých krajoch v tento deň ženy nepiekli z múky, aby „nezapiekli“ kvety ovocných stromov.

Pôst sa končí Zeleným štvrtkom. Dodržiava sa však až do Bielej soboty, keď večer po slávnosti Vzkriesenia Krista z mŕtvych sa po dlhom čase objaví na stole mäsité jedlo.

Na Zelený štvrtok sa obyčajne piekli tzv. judáše z kysnutého cesta. Tvarom mali pripomínať stočený povraz, na ktorom sa obesil zradný biblický Judáš. Podoby pečiva boli rôzne, ale často sa na vrch pridával med - podobne ako na Vianoce k oblátka. Med sa od pradávne cenil ako pochúťka i liek. Na Zelený štvrtok sa malo jesť vždy niečo zelené, aby bol človek zdravý, či to už bola polievka z jarných byliniek, špenát, alebo hlávkový šalát.

Tradičným veľkonočným jedlom je mazanec. Sú o ňom správy už od 14. a 15. storočia. Ešte v 18. storočí ho plnili tvarohom, rozmiešaný tvaroh bol totiž u Slovanov obradným jedlom, rovnako ako zvyk jesť vajíčka, považované za symbol nového života a plodnosti. Na Veľkú noc sa často jedli uvarené, no nezriedka sa z nich pripravovali aj rôzne obradové jedlá. Najznámejšia bola praženica, jaječnica, pankúch alebo jedlom z vajec, z údeného mäsa a žemlí, tzv. baba, plnina, kurka, stratené kura a pod. V oblasti východného Slovenska je dodnes rozšírené tradičné obradové jedlo nazývané žolta hrudka alebo sirek, ktoré sa robí z vajec a mlieka. Sirek sa podáva na Veľkonočnú nedeľu všetkým členom rodiny a na Veľkonočný pondelok sa ním ponúkajú mládenci, ktorí chodia polievať. Vajíčka dodnes dostávajú chlapci aj muži za šibačku a polievačku. Časom sa z jedla stal darček lásky, tradícia, ba aj predmet do zbierky.

Na väčšine nášho územia je neodmysliteľnou súčasťou veľkonočných jedál obradový koláč. Na východnom Slovensku sa prepravoval predovšetkým okrúhly koláč pod názvom paska. Pôvod má v starom rituálnom pečive, ktoré sa k nám i k susedným národom rozšírilo prostredníctvom kresťanstva. Okrúhly tvar pasky symbolizoval slnko, nový život, snahu o zabezpečenie dobrej úrody. Na strednom a západnom Slovensku majú koláče rôzny tvar, prevládajú podlhovasté záviny. V týchto oblastiach sú zaužívané hlavne názvy baba, calta, mrvaň.

Po dlhotrvajúcom pôste boli žiadanou zmenou v jedálnom lístku i mäsité jedlá, k veľmi starej tradícii u nás patrí pečenie jahňaťa alebo kozľaťa. Na dedinách sa však najviac jedla šunka (šoudra) a klobásy zo zásob po zabíjačke. Niekedy sa mäso na Veľkonočnú nedeľu nahrádzalo mliečnymi výrobkami, napríklad tvarohom, syrom, oštiepkami. Veľkonočné jedlá dopĺňala pálenka a víno.

K prastarým veľkonočným pokrmom patril baranček. Pretože si každý nemohol dovoliť skutočného barančeka, nahrádzal sa barančekom upečeným z kysnutého alebo treného cesta. Hotový baranček sa zdobí cukrom, jarnou zelenou vetvičkou a mašličkou či spiežovcami. Barančekom sa zdobí okno alebo stôl s farebnými kraslicami, v poslednom období sa pridáva aj trávička z rýchleného obilia.

(lackovaj.unas.cz)

K radu ďalších vinšovníkov

aj ja podľa dobrých zvykov

pripojiť sa chcem - keď nie inšie -

aspoň skromné vinše:

Pekné sviatky, dobrú zhodu,

ženám čerstvú, sviežu vodu,

mužom tiež nech sladko je,

nech si prídu na svoje.

Už sa blíži, už sa blíži

Veľkonočný pondelok,

Už sa vajcia obliekajú

Do farebných košieľok.

Ej, krúťte sa, kolovrátky,

Ej, krúťte sa, praslice!

Už sa vajcia obliekajú,

By z nich boli kraslice.

Šibi, ryby, mastné ryby,

kus koláča od korbáča.

Kázal kadlec aj kadlečka,

aby dali tri vajíčka.

Jedno biele, druhé čierne,

a to tretie zafarbené,

to je moje potešenie.

Aj kus baby,

Aby boli naši radi.

Toto vajíčko, moje srdiečko,

koho ja milujem, tomu ho darujem.

Teba ja, Janíček, teba ja milujem,

Tebe toto vajíčko, tebe darujem.

Šibi, ryby, mastné ryby,

dávaj vajcia, vymieňaj sa!

Ak mi nedáš dve vajíčka,

daj mi aspoň makovníčka.

Ešte k tomu groš,

aby bolo dosť.