Rejteša, réteša, ríteš ● Závinový festival v Malom Kereši

Tohoročný závinový festival sa vyznačoval aj tým, že termín gastronomického, vinného a kultúrneho festivalu s názvom Tri mestá (Kecel-Malý Kereš-Soltvadkert) prispôsobili termínu usporiadania tejto významnej akcie miestnych Slovákov.

- Závinový festival usporadúvame od roku 2001. V prvom ročníku sa ho zúčastnili iba miestne družstvá, v druhom sa však prihlásili už aj z iných slovenských obcí. Vyzdvihla by som priateľstvo a spoluprácu so Slovákmi z Poľného Berinčoku, s ktorými máme obojstranne prospešné styky, navzájom sa navštevujeme. Tentokrát prišli piecť záviny aj naši dávni priatelia z Békešskej Čaby, Dabašu-Šáre, Mišky, Pilíša, samozrejme, z našej družobnej obce na Slovensku Nesvád a čomu sa zvlášť tešíme, prihlásilo sa družstvo z Čomádu, ktoré našlo našu výzvu na internete, - informovala nás o živote Slovákov v meste, ako aj o závinovom festivale predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Organizácie Slovákov v Malom Kereši Zuzana Gmoserová.

V našom regióne tradične poriadajú tri mestá - okrem nášho Kecel a Soltvadkert - vinný, gastronomický a kultúrny festival a keďže v tomto roku sme usporiadateľmi my, prispôsobili sme jeho termín stretnutiu milovníkov závinov. O tomto čase oslavujeme aj Dni mesta a jeho zakladateľov. V prvý deň sme položili vence k reliéfu zemepána Wattayho, ktorý sem pred 290. rokmi pozval Slovákov osídliť spustošený kraj. Žiaľ, rovnako ako inde aj u nás hovoria miestnym slovenským nárečím už iba predstavitelia staršej generácie, pričom ženy dodnes nosia pekný kerešský slovenský kroj. U nás sa vyučuje slovenský jazyk v škôlke aj v škole, ale mladí majú čoraz menší záujem o jazyk svojich predkov, uprednostňujú skôr západné jazyky. V oblasti pestovania slovenského folklóru však dosahujeme pekné výsledky. Známe sú naše tanečné súbory Malá Dúha a Dúha, ktoré vystúpili aj na festivale Tri mestá, - konštatovala Z. Gmoserová.

Záviny našich predkov a potomkov bol oficiálny názov tohoročného festivalu. Okrem tradičných závinov podľa starodávnych receptov, ktoré pripravili jednotlivé družstvá, sa totiž prezentovali aj novšie spôsoby prípravy. Šéf známej budapeštianskej reštaurácie Karpatia Tamás Bereznay, ktorého čitateľky poznajú aj zo stránok populárneho maďarského týždenníka Nők Lapja, pripravil závin s plnkou v zaujímavej kombinácii jahôd, šparglí a bazového sirupu. Vo veľkom stane v centre mesta už od rána piekli záviny, ktoré majú v kruhu Slovákov v Maďarsku rôzne názvy: rejteša, réteša, resp. ríteš (z maďarského výrazu réteš). Od účastníčok z Békešskej Čaby sme sa dozvedeli, že u nich sú najobľúbenejšie tvarohové. Šárania sú tiež veľmi známi v príprave rítešov, onedlho u nich otvoria novú budovu, ktorá bude slúžiť výlučne príprave a prezentácii tohto skvostu miestnej gastronómie. Anna Bartová Litvaiová z Poľného Berinčoku uviedla, že u nich sa plnky nemiešali, ako je to v poslednej dobe módne. Pritom nevie o tom, že v ich meste by kedysi boli piekli rejteše aj miestni Nemci, robili ich skôr iba Slováci.

Ochutnať chýrne štrúdle a pozdraviť Slovákov z blízkeho a širšieho okolia prišli do Malého Kereša aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky Juraj Migaš a zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová. Popoludní patrilo javisko vyhláseniu výsledkov súťaže vín a gastronómie, po ktorom obyvateľov a návštevníkov mesta pozdravil primátor László Domonyi. V kultúrnom programe vystúpili spevácke zbory súťažiacich osád z Maďarska a svojich „susedov“ prišli povzbudiť aj slovenskí folkloristi z Dunaeďházu.

(csl)