Keď sa chute šťastne stretnú ● II. Kapustníkový festival v Šóškúte

Stavať nastávajúci život na tradície nie je nič nové. Veď všetci žijeme podľa tradícií svojich rodičov a ich rodičov. Nič nového nie je ani v tom, keď susedné osady v snahe udržať si existujúce kontakty sa navzájom pozývajú na svoje podujatia.

Veď vždy chceme byť zadobre so svojimi susedmi. Nie iba preto, že možno raz budeme potrebovať kilo múky. Nie je nič nového ani v tom, keď podujatie staviame na kulinárne a gastronomické pôžitky. Predsa je potešiteľné, keď tieto pôžitky vyvolávajú chute podľa receptára našich starých materí, mám a odteraz aj nás. Podobné myšlienky mi napadli, keď som sa prechádzala pomedzi stánkami II. Kapustníkového festivalu v Šóskúte. Organizátorka festivalu - miestna slovenská samospráva na čele s predsedníčkou Ivett Horváthovou Körtvélyesiovou - dokázala, že zo sľubných iniciatív sa rodia tradície.

Kapustník je vlastne kysnuté cesto plnené ochutenou dusenou kapustou. Keďže jeho príprava je pomerne jednoduchá, koláč alebo jeho obdobu piekli zväčša počas zimných mesiacov v každej slovenskej dedine. Napríklad aj u nás v Santove. Dokonca kapustník bol súčasťou vianočného menu. Nikdy nezabudnem na chuť cesta s kapustovou plnkou, ktoré sme zohrievali počas zimných sviatočných večerov v šporáku. Moja mama vždy pripravila naraz väčšie množstvo, ktoré sme si potom každý deň zohrievali. Dodnes sa vypytujem mamy na recept, ale ona mi nikdy nevie povedať presné dávky. Podobne som obišla aj v Šóškúte: dozvedela som sa iba toľko, že kapustník sa robí z kysnutého cesta a do plnky dávame okrem kapusty trochu korenia a soli, v niektorých osadách aj štipľavú papriku. Nie je jednotná ani forma koláča: moja mama napríklad robí obrovské cesto, do jeho stredu dá plnku a potom cesto roztiahne po okraj ťapše. Účastníci festivalu zas pripravili skoro rovnaké kusy cesta, ktoré plnili tak, že do jednej polovice dali plnku a druhú cez ňu preložili. Ale v tento deň nepiekli iba kapustníky: z toho istého kysnutého cesta robili veľmi dobré kakaovníky.

Kapustníkový festival usporiadali Šóškútčania v rámci mikroregiónu okolia Budapešti. Zúčastnili sa na ňom okrem domácich družstvá z Pusztazámoru, Tárnoku a Érdu. Festival sa začal samotnou súťažou a počas pečenia kapustníkov prebiehal kultúrny program. Vystúpili v ňom miestni škôlkári, žiaci základnej umeleckej školy, členovia mládežníckej dychovky, páví krúžok a tanečný súbor Večernica. Program spestrili aj súbory súťažiacich: ženský spevácky zbor z Tárnoku a speváci zo spriateleného Okoču na Slovensku.

Porota, ktorá sa tentoraz skladala zo samých mužov a z pisateľky týchto riadkov, nemala ani teraz ľahkú úlohu. Parlamentný poslanec László Keller, primátor Budakeszi István Tagai starosta Okoču Ladislav Polák a miestny starosta František König ochutnali všetky štyri vzorky a rozhodli, že najlepší kapustník pripravili domáci. Druhý najlepší bol z Érdu a tretie najchutnejšie boli z Pusztazámoru a z Tárnoku.

Aj keď deň patril kapustníkom, napokon hlavnú rolu zohralo počasie. Totiž hocako sme sa tešili zo slnečného dopoludnia, okolo štvrtej sa spustil lejak, o akom ani v celom okolí nechyrovali. Priam podmyl podujatie. Organizátori sa však pripravili a vystupujúcich preorientovali do telocvične základnej školy (ešteže ju majú...), kde pokračovali v programe.

Ak niekto práve neochutnával kapustníky, alebo nesledoval program na pódiu, mohol si nakúpiť výrobky keramikárskej dielne miestnej školy alebo predmety z prútia. Pre deti bol pripravený nafukovací hrad. Dobrá vôľa a zábava aj tohto roku sprevádzali kapustníkový festival v Šóškúte. Veríme, že to tak bude aj o rok!

Eva Patayová Fábiánová