Deň otcov v našich rodinách

Tretia júnová nedeľa patrí už niekoľko rokov aj v Maďarsku k sérii sviatkov modernej rodiny. Po Dni matiek a Dni detí oslavujeme aj Deň otcov.

I keď sa zdá, že ide o nový sviatok, má svoju históriu a tradíciu. Jeho zakladateľov treba hľadať v USA, ktoré sú jedným z mála štátov na svete s oficiálne uznaným a všeobecne oslavovaným Dňom otcov. Vznik amerického Dňa otcov nie je úplne objasnený, ale sa traduje, že ho odštartovali bohoslužby v Západnej Virgínii pred 95 rokmi. Ďalšie pramene uvádzajú, že o etablovanie Dňa otcov sa najviac pričinil prezident odbočky Lionského klubu v Chicagu Hartry Meek v roku 1915. Isté je, že jednou z najenergickejších iniciátoriek osláv otcov bola pani Bruce John Doddová zo Spokane v štáte Washington, ktorá si sviatkom chcela uctiť svojho výnimočného otca (veterán občianskej vojny vychoval po smrti manželky sám 6 detí). Jeho dcéra navrhla, aby v tretiu júnovú nedeľu patrili otcom špeciálne bohoslužby. Od roku 1924 v USA v tento deň obdarúvajú deti svojich otcov, obsýpajú ich blahoželaniami, pozývajú na veľké rodinné obedy a oslavy. V Maďarsku i na Slovensku si Deň otcov pomaly získava stále širšiu popularitu.

x

Pri príležitosti Dňa otcov sme vyhľadali niekoľko našich čitateľov, aby sa s nami podelili o svoje názory na tento sviatok.

Ondrej Horváth - vedúci úradu Celoštátnej slovenskej samosprávy:

- So sviatkom modernej rodiny - s Dňom otcov - som sa prvýkrát stretol v katolíckej základnej škole, ktorú navštevuje môj najstarší syn Bátor a teraz už aj jeho brat. Pred niekoľkými rokmi pri príležitosti tohto sviatku vedenie školy spolu s farnosťou zorganizovali slávnostnú svätú omšu, ktorá nás veľmi dojala. Odvtedy sa oslava tohto sviatku traduje aj u nás, čo pokladám za dôležité. Myslím si, že otcovstvo je vzácny Boží dar, pretkaný vzťahmi k potomstvu a vlastnej rodine. Nechcem sem miešať politiku, ale je mi ľúto, že spoločnosť núti mužov k vysokým pracovným výkonom, čo ich oberá o čas, ktorý by mali stráviť s rodinou. Často sa rodiny rozpadávajú preto, lebo otec nemá čas na deti. V hierarchii hodnôt a obsahu otcovstva, čo zahŕňa aj budovanie manželského vzťahu a výchovu detí, pokladám za dôležitú aj náboženskú výchovu, postavenú na Desatore Božích prikázaní. Takto sme boli vychovaní ja aj moja manželka a tieto zásady sa snažíme uplatňovať aj v našom manželstve. Máme štyroch synov - 13-, 8- a 2-ročného a trojmesačného synčeka. Z vlastnej skúsenosti viem, že každý chlapec má v sebe zakódovanú túžbu mať vzor vo svojom otcovi, správanie otca sa stáva preňho modelom a podvedome si ho fixuje. Je to tak aj v mojom prípade. Snažím sa byť dobrým otcom, kamarátom, dôkladným a dôsledným pri výchove svojich synov. Matka a otec sú dvojica, ktorá sa musí snažiť o zdravú a harmonickú rovnováhu v rodine a pri výchove svojich detí. Navzájom sa majú dopĺňať a vyžarovať súlad, láskyplné prostredie, dôveru a istotu.

Gabriel Horňák z Inárču:

- Čo sa týka uzatvárania manželstiev a pôrodnosti aj naša krajina začína pociťovať krízu. Príčinu vidím v hospodárskych pomeroch. Po nástupe do práce mladí ľudia odkladajú zakladanie rodín. Manželstvo stratilo na hodnote a mládež sa obáva vziať na seba záväzky, pretože nepociťuje sociálnu istotu, veď hocikedy môže prísť o prácu. Ďalším negatívnym faktorom je bezpochyby systematický útok na manželstvo a rodinu, vedený zo strany liberálnej kultúry a masmédií. Schopnosť splodiť dieťa si nevyžaduje vzdelanie, avšak jeho výchova stojí veľa úsilia, sebadisciplíny i obetovania sa. Dieťa musí mať pred sebou pozitívny model otca. Nie zúžený na kulturistu so zmyselným pohľadom, aký ponúkajú v reklame, ale model osobnosti požívajúcej úctu.

František Horváth z Čemeru:

- Mám tri deti, dve dcérky a jedného syna. Som šťastný otec, lebo s manželkou a s deťmi si dobre rozumieme. Tvoríme harmonickú rodinu, v ktorej dominuje láska a porozumenie. Podľa môjho názoru dobrým otcom je ten, kto pomôže mladému človeku pripraviť sa na život v spoločnosti, aby cítil zodpovednosť za seba i za druhých, aby bol raz prínosom pre spoločnosť. Žiaľbohu, mnohí mladí trpia na nedostatok lásky a stratu orientácie. Preto lásku, budovanú na kresťanskej výchove, pokladám za prvoradú. S láskou, toleranciou a ochotou možno riešiť všetky problémy a to nielen v rodine, ale aj v spoločnosti. Veď v súčasnosti je veľa problémov takmer na každom kroku. Rodinu by však bolo treba chrániť a podporovať, lebo to je základ spoločnosti.

Ján Janičák z Dabašu-Šáre:

- Ja som vyrastal vo viacgeneračnej slovenskej rodine, v ktorej sme si prirodzenou cestou osvojovali spolunažívanie, úctu k ostatným členom rodiny. Kríza otcovstva je dielom zanedbanej výchovy v rodine i spoločnosti. Zostáva nám len jedno riešenie. Nebedákať, ale ozrejmiť si, čo robí muža mužom, ženu ženou, otca otcom a matku matkou. Muža robia veľkým charakterové črty, zdedené i nadobudnuté v rodine. Dôsledná duchovná rodinná výchova prinesie svoje ovocie. Deti dostanú do daru také povahové vlastnosti, že budú dobré, charakterovo šľachetné, čestné a pracovité. Rodičia musia investovať veľa námahy do výchovy detí, najmä chlapcov, z ktorých sa neskôr stávajú muži. Žiaľbohu, médiá ponúkajú málo dobrých príkladov, v ktorých otec figuruje ako hlava rodiny, rodina je pre neho na prvom mieste. Absencia otca v rodine je veľmi citeľná. Tak ako matka, aj otec má nenahraditeľnú úlohu pri výchove detí.

Kazimír Kápolnai - predseda Slovenskej menšinovej samosprávy VIII. obvodu Budapešti:

- Zdá sa mi, že korene súčasnej krízy treba hľadať v 50. rokoch, keď sa zmenila celá spoločnosť a tým pádom aj postavenie rodiny. Tradičná rodina sa začala rozpadávať, keď sa z hospodárskych a politických dôvodov matky museli zapojiť do výroby, aby sa rodina uživila. Tým pádom muži akoby začali strácať výsadné postavenie otca, ktorý by mal byť morálnou autoritou, vzorom obetavosti a zodpovednosti za rodinu. Samozrejme, muži sa väčšinou aj naďalej usilujú zabezpečiť rodinu najmä po materiálnej stránke, byť jej morálnou i duchovnou oporou. Mnohí sa obetujú za svoju rodinu. Mám takú skúsenosť, že muž neraz vlastnou vinou príde o postavenie živiteľa rodiny, učiteľa svojich detí, bojujúceho za česť, spravodlivosť a morálku v zmysle Desatora Božích prikázaní. To mužov posúva do krízových situácií a oslabuje ich identitu. Žiaľ, mnohí muži zbabelo zutekajú, alebo sú nútení odísť z domu za prácou. Každý odchod muža z rodiny má svoju príčinu a spravidla nie je vinný len on. Ak otec v rodine zlyhá, mladý chlapec nemá vzor, nemá sa od koho učiť. Hrozí nebezpečenstvo, že ani on nenájde šťastie vo svojej rodine. Preto by bolo potrebné chrániť rodiny a vrátiť im tradičnú prestíž.

x

Výskum, ktorý urobili medzi deťmi vo veku 6-14 rokov, ukázal, čo najviac oceňujú deti na svojich otcoch.

Nájde si na mňa čas.

Počúva ma.

Hrá sa so mnou.

Pozýva ma na miesta, kam ide aj on.

Dovolí mi pomáhať mu.

Veľmi pekne sa správa k mame.

Dovolí mi hovoriť to, čo si myslím.

Je milý k mojim priateľom.

Potrestá ma iba vtedy ak si to zaslúžim.

Nemá problém priznať si chybu.

Zaznamenala

Ildika Fúziková