Medeš ● Na slovíčko s Máriou Nyáriovou Slávikovou

Slováci žijú aj v Medeši, obci v juhovýchodnom cípe Maďarska, ktorá sa

v poslednom čase dostala do povedomia obyvateľstva vďaka protestnej akcii miestnych pestovateľov melónov. Kto o tom pochybuje, tomu prezradíme,

že slovenská samospráva v tejto dolnozemskej obci existuje už desiaty rok.

Rozhovor s predsedníčkou slovenskej samosprávy v Medeši

O jej aktivitách sme počuli len málo, preto sme sa rozhodli zájsť za predsedníčkou Máriou Nyáriovou Slávikovou, aby sme sa o činnosti slovenského voleného zboru dozvedeli viac.

Predsedníčkou päťčlennej slovenskej samosprávy v Medeši je Mária Nyáriová Sláviková, ďalšími členmi sú Mária Gógová, Judita Divičanová, Eva Nagyová Šebová a Ervin Karšai. Slovenčinu síce ovládajú iba traja z nich, ale aj ostatní členovia rozumejú po slovensky a snažia si osvojiť si jazyk svojich predkov. Samospráva hospodári hlavne zo štátnej podpory a z financií získaných prostredníctvom súbehov, čo činilo v tomto roku približne osemstotisíc forintov. Slovenský volený zbor má sídlo v budove úradu starostu, ale kancelárie samosprávy sú umiestnené v kultúrnom dome. Režijné náklady hradiť nemusia, obecná samospráva ich maximálne podporuje a to nielen finančne, ale aj čo sa týka administratívnych a organizačných úloh a právnej pomoci. Pani predsedníčka vedie zbor už šiesty rok. Ako povedala, samospráva vznikla v roku 1998 a na jeho vzniku mala veľké zásluhy bývalá predsedníčka Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS) Alžbeta Ančinová. V tom čase Slováci v Medeši neboli dostatočne aktívni, neorganizovali vlastné podujatia a nenavštevovali ani slovenské akcie v okolí. Pred voľbami ich navštívila predsedníčka ČOS, ktorá ich nahovárala, aby si založili slovenskú samosprávu. Postupne sa začalo prebúdzať ich národnostné povedomie, začali si uvedomovať, že ich predkovia boli Slováci. Do Medešu prišli Slováci v roku 1888, keď sa v obci usadilo deväťdesiattri rodín z Békešskej Čaby. Po svetových vojnách a počas výmeny obyvateľstva odišlo veľa Slovákov, čo viedlo k rýchlemu pomaďarčovaniu tej časti obyvateľstva, ktorá zostala v Medeši.

Na otázku, koľko Slovákov žije v súčasnosti v Medeši, pani Nyáriová odpovedala, že presné údaje nemajú k dispozícii. Pred poslednými voľbami do menšinových samospráv sa na zoznam slovenských voličov dalo zapísať približne sto osôb. Odvtedy sa čoraz viac ľudí zaujíma o činnosť samosprávy a chcú sa zapojiť do jej práce. Čo sa týka materinského jazyka, mladí už jazyk neovládajú a slovenčinu nevyučujú ani v materskej ani v základnej škole. V jeseni minulého roka založili záujmový krúžok, v ktorom prebieha výučba slovenského jazyka. Na kurz sa v prvom roku prihlásili osemnásti, medzi nimi aj predsedníčka slovenskej samosprávy, miestny evanjelický farár a jeho manželka. Stretávali sa raz do týždňa v základnej škole pod vedením učiteľky na dôchodku Judity Kőmívešovej. Kurz slovenčiny od septembra pokračuje, a už teraz vieme, že bude oň väčší záujem, ako minulý rok. V Medeši, podobne ako v ostatných slovenských osadách na Dolnej zemi, bol folklór kedysi súčasťou každodenného života. Dlhé roky tu pôsobil aj tanečný súbor, ktorý, žiaľ, zanikol. Túto tradíciu chce oživiť slovenská samospráva, ktorá podporuje znovuzaložený dvadsaťštyri členný folklórny súbor. Vedie ho Kitty Hegedűsová, študentka na Vysokej škole múzických umení. Skúšky súboru Jarina bývajú preto každý týždeň v sobotu. Podľa predsedníčky voleného zboru rastie záujem o folklór, o čom svedčí aj fakt, že od septembra budú fungovať dve tanečné skupiny. Čo sa týka spolupráce s ostatnými slovenskými samosprávami pani Nyáriová nám prezradila, že najlepšie kontakty majú s Békešskou Čabou. Spolu s Čabanmi cestujú na zájazdy, zúčastňujú sa na ich akciách, ale samozrejme navštevujú všetky podujatia, na ktoré dostanú pozvanie. Okrem okolitých osád majú výborné styky aj so slovenskou samosprávou v Slovenskom Komlóši, Kétšoproni, Čorváši a iných osadách.

Slovenská menšinová samospráva podporuje aj program široko-ďaleko známeho Melónového festivalu v Medeši, na ktorom druhý deň patrí už tradične slovenskej a rumunskej samospráve. Najbližšou akciou voleného zboru budú trojdňové Obecné dni koncom septembra, v rámci ktorých sa budú konať výstavy, slovenská bohoslužba, akcie pre deti a kultúrny program, no hostia budú môcť ochutnať aj tradičné slovenská jedlá. Na Vianoce a na Veľkú noc usporadúvajú Dom hračiek, v polovici decembra Národnostné dni, na ktorých sa zúčastňujú rôzne spevácke a tanečné súbory z okolitých osád. Jedným z najväčších perspektívnych plánov slovenskej samosprávy je zakúpenie tradičného slovenského domu a zriadenie miestnej národopisnej zbierky, ktorá by umožnila, aby sa deti zoznámili s tradíciami svojich predkov. Volený zbor už zozbieral na tento účel dva milióny forintov a o svojich plánoch informoval aj vedenie obce. Dúfajme, že im to vyjde, k čomu im prajeme mnoho sily a úspechov.

(aszm)