Békešská Čaba ● Materská škola na Kölcseyho a Ligetiho ulici

- Budova našej inštitúcie na Kölcseyho ulici v Békešskej Čabe bola postavená v roku 1952 ako prvá materská škola v meste po druhej svetovej vojne, - zaviedla nás do histórie škôlky, ku ktorej patrí aj predškolská výchovno-vzdelávacia inštitúcia na Aleji Károlya Ligetiho, Ágnes Péterová.

Čaro hry

- Mesto už aj vtedy dbalo o to, aby tento obvod mal svoju materskú školu. V tom čase patrila budova medzi veľmi moderné, ešte aj teraz má také časti, ktoré perfektne vyhovujú odborným požiadavkám.  Technické vybavenie vždy prispôsobujeme danej dobe...

- Slovenské zamestnania tu boli zavedené v roku 1959, -  viedla ich Katarína Krettová. Neskôr sa k nej pridala Mária Bauková. Deťom sa od roku 1980 venuje slovenská učiteľka, absolventka sarvašskej vysokej školy pedagogickej Eva Gregorová, ktorá je aj členkou Predsedníctva Čabianskej organizácie Slovákov.

- Pomocou našich slovenčinárok aj ostatné pedagogičky si časom osvojili základné vetné moduly. Slovenčina je u nás každodenne prítomná a deti sa zoznamujú nielen so samotným jazykom, ale aj so slovenskou, predovšetkým tradičnou kultúrou. Zdôraznila by som, že rodičia si vyslovene žiadajú, aby sa ich dieťa zúčastňovalo slovenských zamestnaní, slovenčina sa teší obľube v ich kruhoch, - pokračovala Ágnes Péterová, ktorá sa so slovenčinou stretla už vo svojom rodnom meste, v Slovenskom Komlóši.

- Slovenský jazyk je organickou súčasťou pedagogického programu našej školy, nazvanej Čaro hry, - predstavila odbornú prácu E. Gregorová. - Učenie je začlenené do hier, pomocou ktorých sa deti naučia všetko primerane svojmu veku. Vyslovene zamestnania máme iba spevu a telesnej výchovy, poznatky z ostatných oblastí si deti osvoja prostredníctvom rôznych činností, ktoré sa zoskupujú okolo daného ročného obdobia, okolo zmien životného prostredia. Synchrónne deti v rámci týchto aktivít naučíme aj slovenské výrazy. Pritom je dôležité, že im všetky ukážeme aj vizuálne, aby si ich lepšie zapamätali. V tomto procese má významnú funkciu pohyb, pri maďarských i pri slovenských básňach, piesňach, riekankách činnosti vždy znázorňujeme. Sme škôlkou, ktorá je v prevádzke počas celého roku, teda školský rok trvá od 1. septembra do 31. augusta. Deti sa u nás zoznamujú s bohatou tradičnou kultúrou cez rôzne aktivity, akými sú Michalský jarmok a oberačkový bál, na ktorý rodičia upečú pagáče a väčšie deti pripravia napríklad šaláty. Inak jarmok (29. septembra) má v Békešskej Čabe tradície, kedysi na Michala privádzali dobytok z pasienkov do mesta a predávali, resp. kupovali zvieratá. Nie náhodou sa konalo vlani koncom septembra v Dome slovenskej kultúry stretnutie dolnozemských Slovákov, s názvom Na jarmoku. Mimochodom, na súťaž zaváranín v DSK chodievajú aj naše najstaršie deti a vždy sa vrátia s mimoriadnou cenou...

Vedúca zlúčených materských škôl na Kölcseyho ulici a na Ligetiho aleji pani Péterová, ktorá vedenie ustanovizní so 112 a s 55 deťmi v 4 a v 2 skupinách s 9 a 4 pedagogičkami pokladá za neľahkú, ale zaujímavú odbornú výzvu, sa tiež podujala predstaviť nám zachovávanie tradícií:

- Spomedzi rôznych aktivít spojených s výročnými zvykmi a kalendárnymi obyčajmí (Mikuláš, Vianoce, fašiangy, Veľká noc, stavanie mája atď.) by som spomenula aj vítanie jari a vynášanie Kyselice (Moreny), ktorú na Kölcseyho ulici spálime, kým v Ligetiho aleji ju hodia do vody... V tejto menšej členskej škôlke pôsobila dlhé roky slovenčinárka, kolegyniam po celom Maďarsku známa aj ako spoluautorka knihy pre materské školy Mária Matulaiová. Inak máme dobré kontakty s Pedagogickým metodickým centrom CSS, niektoré z nás už navštívili aj škôlky v iných regiónoch, kde je prítomná slovenčina... Ďalšou významnou osobnosťou inštitúcie bola Edit Lenkefiová, vďaka ktorej bábky, práca s nimi a predstavenia sú u nás dodnes intenzívne prítomné (v rodine Lenkefiovcov boli a sú známi bábkari, zosnulý manžel pani Edity Konrád bol vedúcim svetoznámeho bábkarského súboru v Békešskej Čabe s názvom Napsugár (Slnečný lúč). V súčasnosti zastáva túto funkciu ich syn Zoltán).

- Áno, bábky sa dajú šikovne využiť pri práci s deťmi. Napríklad prostredníctvom ježka alebo medvedíka možno lepšie upútať pozornosť dieťaťa. Napr. ak niečo nerobia správne,  môžeme ich jemne pokarhať a tak sa nepriamo naučia, čo sa smie a čo nie... - dodala pani Gregorová, ktorá spolu so svojimi kolegyňami sa často predstavuje s bábkami aj na slovenských podujatiach mesta. - Čo sa týka slovenčiny, citová väzba detí ku koreňom je čoraz slabšia, prítomná je len v prípade niektorých starých rodičov, ktorí ešte hovoria čabianskym nárečím, alebo rodičov, ktorí sú absolventmi miestnej slovenskej školy. Väčšina si však uvedomuje potrebu a praktický význam osvojenia si jedného slovanského jazyka popri svetových jazykoch. Práve preto sa každý, resp. každý druhý rok nájdu také deti, ktorých rodičia zapíšu do slovenskej základnej školy napriek tomu, že tento obvod je ďaleko od nej.

Pani učiteľka Gregorová nám pred rozlúčkou počas prechádzky medzi deťmi na dvore, ktorý je dobre vybavený rôznymi domčekmi a hračkami z dreva vďaka finančnej pomoci nadácie inštitúcie porozprávala, že materská škola má nielen vlastné logo, ale aj farby - žltú a oranžovú, ktoré sú aj na rovnošate škôlky: na tričkách detí a dospelých.

(csl)