Naša anketa: Prečo som sa zapísal do zoznamu voličov

Nemáme sa čoho báť

Prečo ste požiadali o zápis do zoznamu voličov slovenskej menšinovej samosprávy? Túto otázku sme položili niektorým slovenským aktivistom, pedagógom a rodičom. Na otázku nám všetci ochotne odpovedali.

Gizela Molnárová, Mlynky:

- Veď som Slovenka! Všetci sme sa dali zapísať, celá rodina. Každý o nás vie, že sme Slováci, nehanbíme sa za to! To pre nás vôbec nebolo otázne.

Eva Szilágyiová Šubová, Budapešť:

- Patrím k tejto národnosti, pochádzam zo Zemplína. Pre mňa ako podpredsedníčku slovenského voleného zboru je samozrejmé, že sa zapíšem do menšinového volebného zoznamu. Celá rodina sa zapíše, vrátane mojej mamičky.

Margita Soboňová, Níža:

- Moja rodina je slovenská, stará mama i starý otec sa doma rozprávali len po slovensky. Všetci členovia mojej rodiny sa zapíšu.

Ondrej Kiszely, Békešská Čaba:

- Samozrejme. Podľa mňa je veľmi dôležité, aby sa každý, kto sa cíti byť Slovákom, dal zapísať do zoznamu menšinových voličov. V tejto hektickej politickej situácii, v ktorej sme teraz, sa musíme ukázať, prezentovať sa a demonštrovať, že aj v roku 2010 tu, na Dolnej zemi a v celom Maďarsku, ešte žijeme ako Slováci.

Anna Korčoková, Békešská Čaba:

- Samozrejme, prihlásim sa, aj s celou rodinou. Pred štyrmi rokmi som dokonca pozbierala okolo sedemdesiat žiadostí o registráciu. Zapíšem sa, veď som Slovenka, nie náhodou chodím do Domu slovenskej kultúry. Zapájam sa do rôznych podujatí a rada chodievam na výstavy, navštevujem slovenské divadelné predstavenia.

Zuzana Gmoserová, Malý Kereš:

- Áno, zaregistrujem sa, veď som slovenského pôvodu. My, malokerešskí Slováci, chceme mať opäť slovenskú samosprávu. Veľa sme už vytvorili v oblasti zachovávania slovenských hodnôt, nechceme, aby sa to stratilo. Doteraz sa nás prihlásilo vyše 200 a bude nás ešte viac…

Silvia Glücková Šalgaiová, Rétšág - Mlynky:

- Zapíšem sa jednak preto, lebo som predsedníčkou Slovenskej menšinovej samosprávy v Rétšágu. Myslím si, že musíme pokračovať v ceste, na ktorú sme nastúpili pred ôsmimi rokmi. Som slovenskou manželkou a matkou a svoje deti vychovávam v slovenskom duchu. Celá naša rodina sa zapíše do menšinového volebného zoznamu a budeme povzbudzovať aj ostatných slovenských obyvateľov Rétšágu, aby sa zapísali. Nemusíme sa báť, lebo sa nemáme čoho báť. Nezhody vo veľkej politike sa nesmú prenášať do každodenného života jednoduchých ľudí. Naďalej zostaneme Slovákmi žijúcimi v Maďarsku a naďalej budeme robiť to, čo sme doteraz robili. Usporadúvať slovenské podujatia, pestovať svoje tradície a doma aj na ulici budeme hovoriť po slovensky, kedy len budeme chcieť.

Ida Dušková, Slovenský Komlóš:

- Zapíšeme sa do menšinového volebného zoznamu, lebo naši rodičia a starí rodičia boli Slováci. Obidve moje deti chodili do slovenskej školy, obidve zložili štátnicu zo slovenského jazyka.

Otázky kládli:

Eva Patayová Fábiánová

a Csaba Lampert

Neopodstatnené útoky na čabianskych Slovákov

Čo sa stalo v Trianone 4. júna?

Predsedníctvo Čabianskej organizácie Slovákov striktne odmietlo nepravdivé tvrdenia a útoky proti čabianskym Slovákom a výkonnej tajomníčke organizácie. Nepravdivé a nepodložené obvinenia zásadne odsúdila aj Slovenská samospráva Békešskej Čaby.

Výhražné a obscénne esemesky a e-maily prichádzajú čabianskym Slovákom v súvislosti s ich nedávnym zájazdom do Paríža, na ktorý získali peniaze z európskych zdrojov. Podľa Svetového zväzu Maďarov (SZM) účastníci zájazdu chceli narušiť spomienkovú akciu organizácie pri príležitosti výročia podpísania mierovej zmluvy v Trianone. Predsedníctvo Čabianskej organizácie Slovákov vo svojom vyhlásení z 18. júna striktne odmietlo nepravdivé tvrdenia a útoky proti čabianskym Slovákom a výkonnej tajomníčke organizácie. Nepravdivé a nepodložené obvinenia zásadne odsúdila aj Slovenská samospráva Békešskej Čaby. Koordinátor spoločného projektu, ktorého súčasťou bola cesta Čabanov, uviedol: čabianski Slováci pri kladení vencov v Trianone neboli. Polícia začala vyšetrovanie proti neznámemu páchateľovi pre obťažovanie.

Vyhrážkam musia čabianski Slováci čeliť odvtedy, ako predseda Svetového zväzu Maďarov Miklós Patrubány v rozhovore pre Csaba Rádió tvrdil, že skupina Slovákov z Čaby sa vo Versailles pokúsila narušiť všemaďarskú pietnu akciu, ale sa jej to nepodarilo, lebo organizátori boli v strehu a aj francúzske úrady sa postarali o to, aby sa tak nemohlo stať. V rozhovore ďalej povedal, že niekoľko týždňov pred plánovanou akciou sa dozvedeli o tom, že čabianski Slováci organizujú autobusový zájazd do Versailles. Údajne z niekoľkých telefonátov sa dopočuli, že účastníci zájazdu Slovákov „špekulovali nad tým, ako by mohli preniknúť medzi nich a narušiť ich podujatie“. Patrubány v rozhovore ďalej povedal, že nakoniec sa im podarilo zmariť snahu, ktorá mohla vyústiť v otvorený konflikt tak, že štátnu poznávaciu značku autobusu odovzdali francúzskej polícii, ktorá ho potom nepustila do Versailles do ukončenia akcie SZM. Podľa tvrdenia predsedu organizácie to neprekážalo Slovákom v tom, aby potom prišli pred trianonský kaštieľ a umiestnili tam veniec, na ktorom hlásajú „slávu Trianonu“. Vyzdvihol, že disponujú stuhou z tohto venca, ktorú vzali potom, keď sa vrátili na miesto činu. Stuhu odovzdali parlamentnému poslancovi za Jobbik Tamásovi Gaudi Nagyovi.

Výkonná tajomníčka Čabianskej organizácie Slovákov Anna Ištvánová pre Ľudové noviny uviedla, že zájazd bol súčasťou niekoľko rokov trvajúceho projektu. Na návštevu ku krajanom v Paríži, ktorá sa uskutočnila od 2. do 7. júna, pricestovali aj Slováci z Českej republiky a Slovenska. Ako povedala, pred odcestovaním im zavolali zo SZM a uviedli: dúfajú, že cieľom ich cesty nie je narušenie spomienkovej akcie ich organizácie v Trianone. Zároveň ich informovali, že táto akcia sa uskutoční v predpoludňajších hodinách. Program plánovaný do Versailles organizátori preto na žiadosť A. Ištvánovej preložili na popoludnie. Zopakovala, že ich návšteva sa uskutočnila popoludní a neboli pri veľkom trianonskom kaštieli, ale pri kaštieli vo Versailles. Na záver poznamenala, že členovia SZM vtedy už neboli na mieste.

Čabianskych Slovákov obvinili aj z toho, že fyzicky a verbálne napadli na parkovisku vodiča autobusu účastníkov maďarskej spomienkovej akcie, pretože mal na tričku kresbu znázorňujúcu mapu Uhorska. Ako vysvitlo, jeden z členov čabianskej skupiny skutočne mal poznámku na jeho tričko, nie on však podišiel k vodičovi, ale práve naopak a priateľsky sa porozprávali, čo neskôr potvrdil aj samotný vodič.

„Slováci v Békešskej Čabe žijú skoro 300 rokov spolu s Maďarmi a príslušníkmi iných národností v mieri a pokoji. Slovenská samospráva župného mesta Békešskej Čaby svoju činnosť vykonáva v záujme toho, aby to bolo tak aj v budúcnosti. Náš zbor v každom prípade zásadne odsudzuje všetky také nepravdivé a nepodložené obvinenia, ktoré sa týkajú čabianskych Slovákov a ktoré vyvolávajú konflikty v kruhu miestneho obyvateľstva,“ uvádza sa v stanovisku Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby, ktoré poskytol redakcii Ľudových novín jej predseda Juraj Ando.

Generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo pokladá akciu SZM a Jobbiku za provokáciu namierenú proti tunajším Slovákom. Podľa neho výroky Miklósa Patrubánya nadhodia jeho trestnoprávnu a občianskoprávnu zodpovednosť, niektoré jeho vety spĺňajú právnu podstatu osočovania na verejnosti, sú spôsobilé na naštrbenie cti. Porušujú dobré meno a česť Anny Ištvánovej, ktorú generálny konzul pokladá za vynikajúcu maďarskú štátnu občianku, ale aj za čabiansku osobnosť, ktorá veľa pracuje aj za pestovanie slovensko-maďarských vzťahov.

Slováci z Čaby v Trianone neboli

Koordinátor spoločného projektu Slovákov zo štyroch štátov Ľubomír Kraľovanský z Domu Matice slovenskej v Žiline potvrdil slová Anny Ištvánovej a vo svojom vyhlásení, pomocou priloženej fotografie a videonahrávky vyvracia tvrdenia M. Patrubánya. Ako píše, v dňoch 3. až 7. júna 2010 sa v Paríži konalo jedno z podujatí v rámci projektu V úcte k tradíciám, do ktorého sú zapojené slovenské komunity z Českej republiky, Maďarska, Slovenska a Francúzska. Termín podujatia bol naplánovaný v septembri 2009 a vôbec nie v súvislosti s Trianonom, ale s voľným termínom sály, kde sa 5. júna 2010 uskutočnilo podujatie Tancuj, tancuj, vykrúcaj. Naše podujatie bolo naplánované omnoho skoršie ako stretnutie maďarských občanov v Trianone, uviedol v reakcii pre sktuality.sk Ľ. Kraľovanský. Inkriminovaný deň 4. júna účastníci podujatia (96) navštívili zámok a záhrady vo Versailles. Sú na to dôkazy - vstupenky s dátumom a hodinou. Piati zástupcovia slovenských spolkov - Edita Manáková a Vladimír Tabačik z Asociácie francúzsko-slovenského priateľstva z Noailles, Ľubomír Kraľovanský z Domu Matice slovenskej v Žiline, Dušan Daučík a Kornélia Johanson zo Spolku Slovákov žijúcich vo Švédsku zhruba o 12.45 prišli pred zámok Grand Trianon. V tom čase sa oficiálny maďarský protest rozchádzal, balili sa stánky a účastníci sa rozchádzali, pričom protest oficiálne mali povolený do 12.00 hod. „Naša skupina 5 Slovákov, v ktorej neboli Slováci z Békešskej Čaby, položila na pravý pilier brány veniec so stuhou a nápisom Slováci z celého sveta v úcte ku Trianonu, 4. 6. 2010. Na ľavom pilieri boli stuhy a vence Jobbiku a iných maďarských organizácií, ktorých sme sa my ani nedotkli, no naproti tomu oni nám z venca zobrali stuhu. Mali na to právo? Počas našej neprítomnosti ani proti nám, ani proti ostatným nemusela zasahovať polícia, ani iné štátne francúzske orgány. Naopak, sály zámku Grand Trianon boli pre účastníkov manifestácie zatvorené. Nás tam pustili bez akýchkoľvek problémov, no maďarských občanov tam nepúšťali,” spresnil informácie koordinátor projektu. „Pán Patrubány tvrdí, že „sa im podarilo zmariť otvorený konflikt tak, že poznávaciu značku autobusu odovzdali francúzskej polícii a policajti potom autobus do Versailles nepustili“. Dodávame, že dva autobusy vyložili účastníkov pred zámkom Versailles, pred hlavným vchodom a prázdne odišli na parkovisko. Počas nášho pobytu sme nemali žiadne problémy, ani kontroly zo strany francúzskej polície,” dodal. „Žijeme v demokratickej Európe a preto je neúnosné, aby nám predstavitelia maďarskej moci diktovali, kedy máme do Paríža ísť a čo máme navštíviť. Tento mediálny útok považujeme za mierený a naplánovaný nielen proti Slovákom žijúcim v Békešskej Čabe, ale proti Slovensku.”

Sprac.: (br)

Video:

http://www.youtube.com/watch?v=fhkwaZloGZc&feature=player_embedded

http://www.luno.hu/content/view/10141/1

http://www.luno.hu/content/view/10151/1

http://www.beol.hu/bekes/kozelet/zavarkeltes-vagy-provokacio-trianonnal-312100

Béla Bugár: Partnerstvo, nie vazalstvo

Ak chce maďarská vládna strana Fidesz začať spolupracovať so slovenskou stranou Most-Híd, musí urobiť prvý krok ona. V rozhovore pre tlačovú agentúru MTI to povedal predseda strany Most-Híd Béla Bugár. „Potrebujeme ale partnerstvo, nie vazalstvo,” odkázal Bugár predsedovi Fideszu a novému premiérovi MR Viktorovi Orbánovi. Fidesz pred slovenskými parlamentnými voľbami otvorene podporoval Stranu maďarskej koalície (SMK) Pála Csákyho, pričom Most-Híd, ktorý vznikol odčlenením od SMK, takmer úplne ignoroval. Maďarská vláda v prvej reakcii na výsledky slovenských volieb vyjadrila ľútosť nad tým, že SMK sa do parlamentu nedostala. V Budapešti počuť aj názory, že Most-Híd nebude až tak dobre reprezentovať záujmy maďarskej menšiny na Slovensku, ako by to robila Csákyho SMK. Bugár však podobné názory odmieta. „Uvedomujeme si svoju zodpovednosť a som si istý, že poslanci Mostu budú naďalej stáť za menšinami,” povedal Bugár pre MTI. Agentúra pripomína, že v slovenskom parlamente bude mať Most-Híd 14 poslancov, no len polovica z nich budú Maďari. Bugár však tvrdí, že na tom nezáleží a vymenoval viacero príkladov, kedy slovenskí politici na kandidátke Mostu-Híd v minulosti hlasovali za rozšírenie práv maďarskej menšiny.

(m-s-l)

Vláda MR navrhla zákon o občianstve podľa rumunského vzoru

Nová maďarská vláda navrhla text zákona o uľahčení získania štátneho občianstva podľa rumunského vzoru. Počas svojej návštevy Rumunska to v Bukurešti vyhlásil vicepremiér Zsolt Semjén. „Maďarská legislatíva takmer na sto percent zodpovedá príslušnému rumunskému zákonu, ktorý poskytuje štátne občianstvo etnickým Rumunom, žijúcim na území susedného Moldavska. Iniciatívu novej maďarskej vlády podrobilo ostrej kritike predovšetkým Slovensko. O to viac si Budapešť cení postoj Bukurešti k novému maďarskému zákonu o dvojakom štátnom občianstve. Z Rumunska totiž v tejto súvislosti nebolo počuť žiaden protest na adresu Budapešti,” citovala agentúra MTI slová Zs. Semjéna, ktorý sa v Bukurešti stretol s prezidentom Traianom Basescom, premiérom Emilom Bocom a predsedom Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku Bélom Markóom. V Rumunsku žije v súčasnosti takmer poldruha milióna etnických Maďarov, zatiaľ čo v Moldavsku predstavujú etnickí Rumuni približne 60 percent všetkého obyvateľstva.

(t-m)

Susedská politika vlády MR

Maďarská opozícia kritizuje vládu za jej susedskú politiku, ktorá spôsobila aj zoslabenie zastúpenia maďarskej menšiny v slovenskom parlamente. Vláda MR sa však teší pádu Ficovej vlády a vidí v tom možnosť na zlepšenie Vyšehradskej i susedskej spolupráce. Odznelo to v rámci ostrej výmeny názorov na pôde Národného zhromaždenia MR. V rámci interpelácií a otázok sa chytili bývalý minister zahraničných vecí, teraz poslanec za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) László Kovács a štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh. Kovács priamo obvinil vládu, že načasovaním zákona o dvojakom občianstve spôsobila zosilnenie protimaďarských nálad. Štátny tajomník vrátil úder tým, že skoršej socialistickej vláde prisúdil zásadu „majme odvahu byť malými”: „Sme radi, že na Slovensku zvíťazila koalícia stredopravých strán. Veríme, že to môže prispieť k stredoeurópskej a vyšehradskej spolupráci a k usporiadaniu maďarsko-slovenských vzťahov. Rovnako vítame historický obrat, teda pád Ficovej vlády, čomu sa v súvislosti s voľbami na Slovensku možno tešiť.” László Kovács nato odpovedal nasledovne: „Pôvodným hriechom nie je ani načasovanie zákona o dvojakom občianstve, ale snaha rozdeliť maďarskú menšinu na Slovensku. Vy ste sa nepoučili z toho, čo sa stalo v Rumunsku, kde ste takisto rozdelili maďarskú menšinu, na Slovensku ste to zopakovali, a zastúpenie maďarskej menšiny je teraz slabšie, teda bozk Fideszu je smrteľný bozk”.

(gmp)

Vláda chce zlepšiť pomoc zahraničným Maďarom

Nová maďarská vláda chce zefektívniť podporu pre maďarské menšiny za hranicami Maďarska a chce zabezpečiť, aby bola táto podpora transparentnejšia. Vláda Viktora Orbána má viacero nápadov, ako politiku v tejto oblasti oživiť, okrem iného by chcela pripraviť cielené opatrenia zamerané na podporu maďarským menšinových komunít žijúcich v izolácii. V rozhovore pre tlačovú agentúru MTI to povedala predstaviteľka vlády MR pre otázky zahraničných Maďarov Zsuzsanna Répásová. Táto téma bude mať podľa nej „v najbližších rokoch mimoriadny význam”. „Chceme, aby myšlienka súdržnosti medzi všetkými Maďarmi v Karpatskej kotline ovplyvňovala všetky aktivity maďarskej vlády,” vyhlásila Répásová. Otázka prístupu k Maďarom žijúcim za hranicami bude podľa nej „súčasťou profilu každého ministerstva” v novej vláde.

(s-m-l)

Menšiny pod drobnohľadom výskumníkov

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) v spolupráci s Fórum inštitútom (FI) v Šamoríne a Slovenským inštitútom v Budapešti usporiadali podujatie pod názvom Menšiny pod drobnohľadom výskumníkov. Prítomných v mene organizátorov privítal riaditeľ SI Milan Kurucz. - Dnes sa nám predstavia dva výskumné ústavy, ktoré sa zaoberajú menšinami. Dohodli sme sa na dvoch okruhoch tém, jeden by sa dal nazvať „O nás“, druhý „O výskumoch a projektoch“. Predstavitelia VÚSM budú hovoriť po slovensky a predstavitelia FI po maďarsky, - povedal na úvod riaditeľ SI a odovzdal slovo prednášateľom.

- Fórum inštitút vznikol v decembri 1996 ako nezisková organizácia s cieľom stať sa centrom kritického myslenia a inštitúciou základného výskumu, dokumentácie a archivácie maďarskej menšiny na Slovensku. Z týchto dôvodov v prvom období jeho činnosti vydával väčšinu publikácií v maďarskom jazyku. Uvedomenie si potreby zintenzívnenia interkultúrneho dialógu na Slovensku bolo motívom k tomu, aby niektoré kľúčové publikácie vydával aj v slovenčine a iných jazykoch medzinárodnej vedeckej komunikácie - angličtine a nemčine, - povedal riaditeľ oddelenia internetických vzťahov a medzinárodnej spolupráce, výskumník Koloman Petőcz. Sociologička Zsuzsanna Lamplová predstavila prítomným činnosť FI.

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku predstavila jeho riaditeľka Alžbeta Uhrinová Hornoková. - Myšlienka založenia VÚSM vznikla koncom osemdesiatych rokov, v čase, keď Slovákov v Maďarsku charakterizovali ako najrýchlejšie sa asimilujúcu národnosť v strednej Európe. Bol prvým vedeckým ústavom menšín v našej krajine. Náš ústav vznikol tesne po transformácii spoločnosti pred schválením zákona o právach menšín, ktorý umožnil národnostiam v Maďarsku založiť si vlastné inštitúcie. Je zaujímavé, že iniciatívu zdola realizovala občianska organizácia Zväz Slovákov v Maďarsku a tak v roku 1990 vznikol ústav so sídlom v Békešskej Čabe. Ciele a úlohy inštitúcie vypracovala jeho prvá riaditeľka Anna Divičanová v spolupráci s prvými pracovníkmi ústavu - etnografom Ondrejom Krupom a vedeckým tajomníkom Jánom Chlebnickým. Hlavnými výskumnými oblasťami sú sociológia, história, národopis, pedagogika, dialektológia, neskôr sa bádania rozšírili na kultúrnu antropológiu a sociolingvistiku. Náš ústav by mal byť doškoľovacím centrom pre inteligenciu, mal by poskytovať odbornú pomoc školám, vychovávať dorast, šíriť a popularizovať výsledky vedeckých výskumov. Po sľubných začiatkoch nasledovalo obdobie neistoty. V rokoch 1997-2001 v dôsledku nedostatočného a nepravidelného financovania hrozil ústavu zánik. V roku 2001 prevzala prevádzkovanie VÚSMU Celoštátna slovenská samospráva, odvtedy je jeho financovanie stabilné. Situácia sa výrazne zlepšila roku 2003, keď štátny rozpočet prvýkrát vyčlenil na prevádzkovanie menšinových inštitúcií 440 miliónov forintov. V rokoch 2006-2009 bol ústav samostatnou rozpočtovou inštitúciou CSS, štátna podpora, ktorá mu bola určená, sa dostala do rozpočtu CSS a financovanie bolo zabezpečené. Od prvého januára 2010 sme znovu čiastočne samostatnou rozpočtovou organizáciou. Našim najväčším podporovateľom v posledných rokoch je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, - povedala riaditeľka ústavu a informovala prítomných o momentálnych pracovných a finančných podmienkach a ťažkostiach.

Predseda CSS Ján Fuzik v tejto súvislosti uviedol: - Kasu VÚSM nemám v rukách ja, ani CSS, ale štátny rozpočet. V prvých dvoch rokoch som musel lobovať za päť miliónov forintov, aby sme udržali ústav pri živote a dnes jeho rozpočet presahuje 30 miliónov forintov ročne. Pochopiteľne, nedá sa to porovnať s Fórum inštitútom, ktorý vydá ročne 20 publikácií. Naša inštitúcia vydala za dvadsať rokov svojej existencie 45 publikácií. Nám ide hlavne o duchovnú hodnotu, ktorá je esenciou práce, ktorá sa tu vyše dvadsať rokov vykonáva. Ja osobne si vysoko vážim, že náš výskumný ústav je moderný, otvára sa svetu. V podstate do veľkej miery preskúmal našu etnografiu, teraz sa zameriava na jazykovedu a na sociológiu a spolupracuje so slovenskými odborníkmi, dokonca nám dáva vyslovene praktické podnety. V súčasnosti skúma používanie slovenského jazyka v slovenských menšinových samosprávach. Podľa mňa je obrovská vec, že môžeme hovoriť o VÚSM, že môžeme predstaviť tri doktorky, ktoré v ústave pracujú, že môžeme zabezpečiť pracovisko našim nadaným ľuďom, ktorí vykonávajú pre nás veľmi cennú prácu, - konštatoval Ján Fuzik.

Docentka Segedínskej univerzity Tünde Tušková prednášala o súčasných lingvistických projektoch a výchovno-vzdelávacej činnosti VÚSM. Podrobne sa zmienila o vedeckom programe Používanie slovenského jazyka v Békešskej župe, ktorý sa uskutočnil v rokoch 2001-2004, potom predstavila sociolingvistické výskumy Jazyková situácia v Slovenskom Komlóši a Slovenský jazyk v Maďarsku. Na záver svojho referátu oboznámila prítomných s najnovším výskumným projektom Slovenské priezviská v Maďarsku, cieľom ktorého je zostaviť zoznam rodných mien na slovenských jazykových ostrovov v Maďarsku. V súvislosti s výchovno-vzdelávacou činnosťou ústavu uviedla, že medzi plánmi figuruje školský projekt Možnosti vzdelávania sa v materinskom jazyku v slovenskom zahraničí, do ktorého budú zapojení partneri z krajín Vyšehradskej štvorky.

Výskumníčka Anna Kováčová prednášala o historických a kultúrnohistorických programoch VÚSM a priblížila prítomným súčasné vedeckovýskumné projekty.

Podujatie pod názvom Menšiny pod drobnohľadom výskumníkov skončilo neviazanou diskusiou a priateľskými rozhovormi pri bielom stole.

(aszm)

Súťaž Zväzu Slovákov v Maďarsku

Finále Slovenských spievaniek a veršovačiek

Najlepší účastníci regionálnych kôl Slovenských spievaniek a veršovačiek, ktoré sa uskutočnili v Číve, Kondoroši, Lucine, Veňarci a Novom Meste pod Šiatrom, sa zišli 11. júna na celoštátnom kole súťaže v Slovenskom inštitúte Budapešť.

Prítomných privítal riaditeľ SI Milan Kurucz, ktorý vyslovil radosť z toho, že dom sa bude opäť ozývať slovenským spevom a recitáciami a poprial každému pekné prázdniny. Účastníkom súťaže sa prihovorila predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková.

„Je úžasný pocit stáť tu na javisku a vidieť, koľko vás tu všetkých je. Toľko nás ešte nikdy nebolo. Porota tvrdí, že úroveň veršovačiek výrazne vzrástla, že veľmi krásne recitujete. Spevákov až tak veľa nie je, ako zvyklo byť. Veľakrát sa hovorí o tom, že situácia slovenskej národnosti v Maďarsku je zlá, kritická, smutná. Lenže potom prídu takéto súťaže, prehliadky, ktoré mobilizujú mladých ľudí, ktorí krásne recitujú či spievajú a vtedy sa mi zdá, že predsa v tejto tme sú drobné kryštáliky, ktoré v tej čierňave svietia, trbliecu sa, symbolizujú svitanie na nové časy,“ povedala pani predsedníčka a poďakovala pedagógom, rodičom a deťom za úspešnú spoluprácu. R. Egyedová Baráneková povzbudila učiteľov a rodičov, aby sa prihlásili k slovenskej národnosti, vyplnili a odovzdali žiadosti o zápis do volebných zoznamov.

Prítomným sa prihovorila aj riaditeľka odboru kultúry Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ľubica Bartalská, ktorá hovorila deťom o tom, že v päťdesiatich krajinách sveta žijú vyše dva milióny Slovákov, ktorí všade majú svoje slovenské spolky, školy, učia sa po slovensky, usporadúvajú festivaly a súťaže. Na záver zaželala, aby sme boli všetci poslancami súdržnosti medzi Slovákmi a medzi tými krajinami, kde Slováci žijú. Po slovách pani riaditeľky štyri Veňarčanky zaspievali slovenské ľudové piesne.

V porote Spievaniek sedeli učiteľka slovenského jazyka na dôchodku Gizela Molnárová, folklorista, choreograf zo Slovenska Juraj Matiaš a riaditeľka odboru kultúry Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ľubica Bartalská. Potešiteľné bolo, že väčšina spevákov si vybrala piesne z miestneho zberu, teda prezentovala spevnú kultúru Slovákov svojej obce, resp. regiónu. V divadelnej sále zazneli ľudové piesne, známe nielen z repertoáru rôznych našich speváckych zborov, ale aj zo zvukových nahrávok Slovákov v Maďarsku.

V porote Veršovačiek pre prvú a tretiu kategóriu boli riaditeľka Novohradského osvetového centra v Lučenci Mária Ambrušová a tajomníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Monika Szabová. Druhú a štvrtú kategóriu hodnotili riaditeľka Slovenského divadla Vertigo Daniela Onodiová a metodička z Lučenca Milada Bojtošová. Podobne ako v regionálnych kolách, aj vo finále si mladí recitátori pomocou svojich učiteľov vybrali diela slovenských spisovateľov zo Slovenska, ale i z Maďarska. Aj tohto roku sa medzi finalistami našli žiaci, ktorí súťažili v recitácii i v speve.

Po prednesení súťažných diel predsedovia porôt odovzdali víťazom diplomy. Výhercovia budú mať možnosť zúčastniť sa na letnom tábore na Slovensku.

Všetci finalisti sa potom vybrali do Cirkusu hlavného mesta, kde si pozreli predstavenie Šašo na ceste. Vyše dvojhodinový program očaril nielen menších a väčších žiakov základných škôl, ale výborne sa na ňom zabávali aj ich učitelia.

Andrea Szabová Mataiszová

http://www.luno.hu/content/view/10108/29

http://www.luno.hu/content/view/9974/59

http://www.luno.hu/content/view/10077/29

http://www.luno.hu/content/view/10036/28

http://www.luno.hu/content/view/8522/59

SPIEVANKY

I. kategória

Cena za mimoriadny výkon:

Silárd Hámori - Veňarec

Cena za vynikajúci výkon:

Vanessa Glücková - Mlynky

Spevácka skupina Mlynky

II. kategória

Cena za mimoriadny výkon:

Zora Žingorová - Slovenský Komlóš

Annabella Weiszová - Dabaš

Estera Előháziová - Alkár

Cena za vynikajúci výkon:

Duo Viktória Ljavinyeczová a Fanni Pénzeliková - Mlynky

Sprievod: Laura Glücková

Spevácka skupina Alkár

III. kategória

Cena za mimoriadny výkon:

Nikolett Žingorová - Slovenský Komlóš

Duo Zita Pappová a Fružina Savlíková - Níža

Spevácka skupina Níža

Spevácka skupina Budapešť

Cena za vynikajúci výkon:

Zita Pappová - Níža

Žombor Sadóczky - Šápov

IV. kategória

Cena za mimoriadny výkon:

Peter Pusztai - Veňarec

VERŠOVAČKY

I. kategória

Cena za mimoriadny výkon:

Gábor Nagy - NMpŠ

Vivien Szabóová - Šápov

Cena za vynikajúci výkon:

Marta Kerďová - Slovenský Komlóš

Adam Jáhn - Slovenský Komlóš

II. kategória

Cena za mimoriadny výkon:

Csilla Bajczerová - Slovenský Komlóš

Vivien Kapitáňová - Budapešť

Anna Horváthová - Mlynky

Cena za vynikajúci výkon:

Peter Bobor - Slovenský Komlóš

Katarina Šipošová - Alkár

Eva Petrovská - Kétšoproň

III. kategória

Cena za mimoriadny výkon:

Márk Galyaš - NMpŠ

Nikolett Žingorová - Slovenský Komlóš

Antonella Morongová - Budapešť

Cena za vynikajúci výkon

Gábor Görbe - Dabaš

IV. kategória

Cena za mimoriadny výkon:

Alexandra Šoóšová - Budapešť

Cena za vynikajúci výkon:

Uršuľa Ádámová - NMPŠ

Básne, piesne a cirkus

Vystúpiť pred porotou nikdy nie je jednoduché. Hlavne nie vtedy, keď sami máme sotva osem rokov (ale ani vtedy, keď máme 14). V porote sedia samí dospeláci, ktorých sotva poznáme a hoci sa na nás usmievajú, vieme, že pri hodnotení budú prísni. Ba, medzi súťažiacimi kolujú historky, že niektorý porotca sa vypytoval na báseň či pieseň, ktorú predniesli. A kto by všetko vedel? V tej veľkej tréme sa človek teší, keď zo seba vypotí tých zopár slov, čo sa naučil, nieto ešte odpovedať. A predsa sa nájdu takí, ktorí vedia povedať, prečo si vybrali práve tú báseň, pieseň a čo ich motivovalo pri výbere. Dnes by som radšej písala o básňach, lebo na tohoročnom celoštátnom kole Slovenských spievaniek a veršovačiek boli v prevahe. Boli sladké, kyslé, ľahké i ťažké: ako jedlá. Našli sa také, ktoré plynulo opúšťali jazýčky malých recitátorov a boli aj také, ktoré si hľadali cestu von. To práve tréma - ich najväčší nepriateľ - sa im postavila zoči- -voči. Básne nikdy nie sú rovnaké. Tú istú báseň povie tá istá osoba zo dňa na deň inak. Závisí to teda od recitátora, ale musíme vedieť, že občas aj básne majú zlý deň. Nechce sa im vyjsť von, odrazu sú bojazlivé, alebo len jednoducho nie sú vo forme.

To sa iste stalo niekoľkým aj na tohoročnej súťaži, ja som si to však nevšimla. Deti z rôznych kútov Maďarska pricestovali načas, napriek nepriaznivým podmienkam. Napríklad Šápovčania (zo 109 žiakov súťažilo 12) kvôli povodniam museli ísť po autostráde a nie ako zvyčajne. Napriek tomu prišli včas a niektorí sa prezliekli do krojov, aby ukázali svetu (či skôr porote), ako si ctia dedičstvo po svojich predkoch.

V onen júnový piatok sme mohli počuť z každého kúta Slovenského inštitútu štebot detí. Ráno na otvorení, keď sedeli v jednom kresle po dvoch, ba aj na schodoch a na javisku. Na obed, keď stáli v dlhom rade a v rôznych kútoch budovy. Či si ešte naposledy opakovali básne a piesne, alebo sa odreagovávali po recitácii. Alebo sa len tak rozprávali s kamarátkami, s ktorými sa dávno nevideli. Podobné podujatia sú totiž vhodné aj na to, aby deti naväzovali medzi sebou priateľstvá. Na celoštátne kolo prišli víťazi. Víťazi z rôznych miest a obcí. Takí, ktorí si už neraz preverili svoje znalosti na školskom i na regionálnom kole.

Vošla som medzi väčších žiakov, aby som si vypočula niekoľko básní. Počúvať básne je ako počúvať hudbu: vždy sa nás dotknú - pozitívne či negatívne, ale nejaké dojmy určite budeme mať. Vybrať si báseň či krátku prózu treba tak, aby sa nám nezunovala, aby sme ju radi recitovali, aby nám bola blízka. Ťažko sa recituje to, čomu nerozumieme, ale ak niečomu rozumieme, text ožije, publikum stíchne a počúva príbeh, ktorý mu predostrieme. Aj so mnou sa to stalo niekoľkokrát počas toho dňa. Nieže by som recitovala vhodnú báseň, skôr to, že sa mi podarilo vypočuť si takého recitátora, ktorý si ju našiel. Príbehy - kratšie i dlhšie - naplnili chodby, vyšli až na ulicu, aby sa potom veľkou okľukou vrátili a potešili porotu. Tá potom, samozrejme, nemala ľahkú úlohu. Vy by ste vedeli vybrať najlepšie z obrovského množstva dobre nacvičených recitácií? Nuž porota to dokázala. Rad-radom prečítala mená najúspešnejších, ktorí získali diplomy i darčeky. Organizátori nezabudli ani na pedagógov: za ich prácu sa im poďakovali tiež malým darčekom.

S hocikým som sa rozprávala, každý mi tvrdil, že sa tu dobre cíti: rád ukáže, čo sa naučil, je rád, že sa môže stretnúť so svojimi kamarátmi z druhého konca krajiny a je rád, že dostane niečo navyše za to, že sa naučil zarecitovať báseň. Áno, bol to cirkus, presnejšie cirkusové predstavenie s klaunmi, levmi, artistami a zvláštnou atmosférou, ktorú cirkus ponúka. Nebolo otázne ani to, či sa deti chystajú zúčastniť na súťaži aj o rok. Niektorí si už teraz vyberajú báseň, s ktorou o rok iste zvíťazia. A ja im držím palce, aby im to vyšlo.

Eva Patayová Fábiánová

Poézia s hudbou

Alexander Kormoš v Slovenskom Komlóši

Hosťom nedávnej Literárnej kaviarne evanjelického cirkevného zboru v Slovenskom Komlóši bol slovenský básnik zo Santova Alexander Kormoš.

Popredného slovenského básnika spod Pilíša predstavil prítomným jeho priateľ, kolega od pera Juraj Dolnozemský, ktorý zdôraznil, že „Šaňo“, ako ho nazývajú jeho priatelia, mu pomáhal nielen ako redaktor jeho zbierok, ale dlhé roky mu poskytuje aj odborné rady.

Obecenstvo sa mohlo zoznámiť s prierezom tvorby A. Kormoša, ako aj s niektorými jeho básňami v autorovom prednese. A. Kormoš okrem svojich zbierok predstavil aj antológiu pilíšskych literátov. V súvislosti s informáciou, že básnik pripravuje vydať v slovenskom preklade básne S. Petőfiho, Gy. Illyésa, L. Nagya, Á. Tótha, E. Adyho a A. Józsefa, sa rozprúdila diskusia o umeleckom preklade. Alexander Kormoš na otázku z radov obecenstva uviedol: pevne verí, že príslušníci oboch susedných národov si onedlho budú všímať hlavne tie hodnoty, ktoré nás spájajú a nie tie, ktoré nás rozdeľujú. Básnik sa s účastníkmi literárneho večierka podelil o svoje názory na materinský jazyk, na problematiku bilingvizmu a úprimne hovoril o svojej viere. Hostia literárnej kaviarne si s pilíšskym básnikom mohli aj zaspievať, okrem jeho zhudobnených diel napríklad aj zhudobnenú báseň komlóšskeho básnika Juraja Marika.

Návšteva Alexandra Kormoša v Slovenskom Komlóši pravdepodobne bude mať pokračovanie. Na návrh evanjelického farára Atilu Spišáka sa nadhodila myšlienka spolupráce básnika ako hudobníka s obnoveným mandolínovým zborom, vhodnou príležitosťou na vystúpenie by mohlo byť 215. výročie vybudovania evanjelického chrámu v Slovenskom Komlóši na jeseň tohto roku.

(csl)

Župné slovenské vyznamenanie Pavlovi Láskovi

Slovenská samospráva Novohradskej župy vytvorila presne pred rokom novú tradíciu. Začiatkom júna, pri príležitosti Dňa pedagógov, usporadúva stretnutie učiteľov - slovenčinárov a odovzdáva vyznamenanie Za slovenské národnostné školstvo. V tomto roku mohol z rúk predsedníčky samosprávy Kataríny Plevovej prevziať uznanie dojatý Pavol Láska z Veňarca.

Aj Slovákom z ostatných regiónov dobre známy „pán učiteľ“ sa narodil vo Veňarci. Vyštudoval Vysokú školu pedagogickú v Ostrihome, diplom učiteľa slovenského jazyka a literatúry získal v Segedíne. V základnej škole vo svojej rodnej obci začal pracovať 1. septembra 1971, slovenčinu vyučoval od roku 1983. Od januára tohto roka je síce na dôchodku, ale ako naďalej vyučuje slovenčinu a nemčinu v Bíri. Roku 1984 sa stal členom Folklórnej skupiny Rozmarín, kde pôsobí dodnes. V slovenskej samospráve je aktívny od prvého cyklu (1994) a od začiatku (1990) je aj členom obecnej samosprávy. Jeho srdcovou záležitosťou je aj šport, futbalu sa venoval od detstva. V roku 2006 bol zvolený za člena župnej slovenskej samosprávy. Jeho meno je úzko späté so životom Veňarčanov, spolu s manželkou sa významne zaslúžili o zachovávanie miestnych tradícií a hodnôt.

(br)

Ďurka

Vážna hudba sa striedala s ľudovou

Stalo sa tak nedávno v obci Ďurka v Peštianskej župe, kde zorganizovala miestna základná škola dva programy: galakoncert miestnych žiakov Základnej umeleckej školy v Aszóde a Slovenské národnostné stretnutie. V prvej časti popoludnia žiaci pod vedením učiteľov hudby Kataríny a Lajosa Pálovcov z Pišpeku predviedli ukážku zo svojho repertoáru, výsledok celoročnej vytrvalej práce. Odzneli klasické melódie Bacha a Schuberta na klavíri, ale aj ľudová hudba na harmonike. Harmonikári boli nedávno ocenení na Celoštátnej súťaži ľudovej hudby v Tápiószentmártone, kde okrem maďarských zahrali aj slovenské piesne. Z týchto piesní predniesli aj ďurčianskemu obecenstvu, ktoré ich ocenilo vrúcnym potleskom. Sláčikovú hudbu prezentovali miestne deti pod vedením Zoltána Rónaiho.

V druhej časti popoludnia sa uskutočnilo Slovenské národnostné stretnutie. Stalo sa už tradíciou, že z roka na rok sa stretávajú deti z okolitých obcí, kde sa vyučuje slovenský jazyk v škole, alebo kde v rámci krúžku zachovávajú slovenské tradície. V tomto roku prišli na stretnutie iba deti z troch obcí - Pišpeku, Jače a Ďurky. Pišpek zastupovali hudobníci Bálint a jeho kapela, ktorí sa učia hrať na sláčikové nástroje. Jačianske deti sa predstavili so slovenskými tancami a vyčítankami a zahrali na harmonike. Domáce deti zahrali slovenské piesne na citare, tretiaci predviedli tanečné motívy na slovenské piesne a na záver väčší žiaci zatancovali moderný tanec o ukončení školského roka a o prázdninách. V dvojhodinovom pestrom kultúrnom programe si každý mohol vybrať svoj obľúbený žáner, mohol sa vyžívať v tónoch vážnej hudby, v ľudových piesňach, ale aj v moderných slovenských melódiách.

(pez)

O projekte nových učebníc a učebných pomôcok

Prezentácia v Békešskej Čabe

Projekt „Rozvoj učebných pomôcok pre slovenské dvojjazyčné národnostné školy”, na ktorý získalo konzorcium v rámci Operačného programu obnovy spoločnosti TÁMOP stopercentnú podporu, predstavili verejnosti začiatkom júna v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe. V konzorciu, ktoré bolo vytvorené v záujme realizácie projektu, sú zastúpené Celoštátna slovenská samospráva, Slovenské pedagogické metodické centrum a Národné vydavateľstvo učebníc. Hlavným žiadateľom projektu v hodnote 35 399 974 Ft bolo Slovenské gymnázium, základná škola, materská škola a žiacky domov v Békešskej Čabe. Na prezentácii, ktorú okrem pedagógov poctili svojou prítomnosťou aj generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo a predstavitelia slovenských orgánov a inštitúcií, predstavila projekt riaditeľka čabianskej slovenskej školy Edita Pečeňová. Ako uviedla, „v rámci projektu sa pre dvojjazyčné slovenské národnostné vzdelávanie vytvorí taký balík vzdelávacích programov, ktorý sa prispôsobí špeciálnym jazykovým nárokom, uvedie do života prostriedky a metódy vzdelávania, ktoré sú postavené na rozvoji kompetencií. Program rešpektuje vekové rozdiely a napomáha široké uplatnenie digitálnych foriem komunikácie.“

V rámci odborného programu bol predstavený konkrétny obsah projektu. Hlavná redaktorka Národného vydavateľstva učebníc Edit Takácsová informovala účastníkov o práci národnostnej redakcie vydavateľstva, v ktorej redigujú učebnice v ôsmich jazykoch. Sú to učebnice pre tie národnosti, ktoré majú dvojjazyčné školy, ale aj pre tie minority, ktoré majú školy, v ktorých sa jazyk vyučuje iba ako predmet. Zvlášť hovorila o učebniciach biológie a dejepisu. Zo série učebníc biológie pre vyššie ročníky základných škôl zatiaľ existuje v slovenčine biológia pre 7. ročník, učebnica pre 8. ročník by mala vyjsť práve v rámci tohto projektu a bude to preklad maďarskej učebnice. Pracovný zošit bude prístupný na internete, ako je to aj v prípade pracovného zošita v maďarčine. Pritom, ako uviedla E. Takácsová, tieto učebnice sú vypracované na základe tematických okruhov, na báze ktorých systém a tempo vyučovacích hodín si môže učiteľ vytvoriť sám. V prípade učebnice dejepisu s pracovným zošitom ide o pokračovanie existujúcej série - nasleduje učebnica pre 11. ročník, v rámci projektu sa plánuje aj preklad pracovného zošita. Hlavná redaktorka zároveň informovala o pozitívnych ohlasoch na interaktívne učebné pomôcky, objavil sa nárok na ich adaptovanie do národnostných jazykov. V oblasti spolupráce vydavateľstva a národnostných škôl Edit Takácsová vidí rezervy aj v organizovaní spoločných konferencií a workshopov.

„Veľká časť maturantov si volí za maturitný predmet Slovenskú vzdelanosť,“ informoval prítomných zástupca riaditeľky Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe Michal Lásik. Učebnice tohto predmetu existujú však iba pre základné školy. Nakoľko ide o komplexný predmet, ktorý je zameraný na hmotnú aj nehmotnú kultúru Slovákov žijúcich v Maďarsku, účastníci konzorcia považovali za potrebné vytvoriť tím autorov (M. Žiláková, A. Uhrinová Hornoková, R. Kiss Szemán a M. Lásik), ktorí odborne garantujú komplexnosť učebnice a pracovného zošitu. Plánovaná učebnica tohto interdisciplinárneho predmetu pre 9. a 10. ročník bude obsahovať, ako uviedol M. Lásik, elementy z dejín, folklóru, národopisu, ľudového staviteľstva, geografie, ale i dialektológie, literatúry a základné sociologické a politologické poznatky. Pritom koncepcia učebnice popri chronologickom prehľade dejín Slovákov v Maďarsku v spoločenskom kontexte stavia na využitie najmodernejších pedagogických trendov a metód, ako napr. rozvíjanie kompetencií žiaka, intenzívne použitie prameňov a vypracovanie rôznych projektov. „Cieľom autorov plánovanej publikácie je inšpirovať žiakov k samostatnej práci, aby sa z nich stali tzv. samoukovia. Cez príklady a pramene uvedieme aj diskutabilné otázky, veď ide už o gymnazistov, ktorí sa majú naučiť vytvárať si vlastný názor,“ dodal M. Lásik.

Ďalšou oblasťou, v ktorej budú v rámci projektu vytvorené nové hodnoty, je slovenská literatúra. V prípade učebnice slovenskej literatúry ide o učebnicu pre 12. ročník, ako aj k nej prispôsobenú zbierku textov (antológiu), ktorá dopĺňa už existujúci rad učebníc slovenskej literatúry pre ročníky 9 až 11. Touto učebnicou sa uzatvára séria, ktorá je potrebná pre výučbu slovenskej literatúry na našich gymnáziách. Autorom týchto učebníc je vedúci Katedry slavistiky Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti Róbert Kiss Szemán. Autor na prezentácii v Békešskej Čabe vyzdvihol, že jeho zámerom bolo prezentovať slovenskú literatúru od počiatkov do konca 20. storočia. „Pokladám za dôležité zdôrazniť jednotu našej kultúry,... súvzťažnosť medzi literatúrami, jazykmi tu, v strednej Európe...“ uviedol R. Kiss Szemán. Dodal, že pri zostavovaní učebníc sa riadil princípom interdisciplinarity, pokladal za dôležité uviesť poznatky nielen vyslovene z dejín literatúry, ale aj z oblasti politiky, kultúry, vedy i náboženstva. Metodológiu učebnice charakterizuje zameranie sa na individuálnu prácu, na osobné vzdelávanie sa. Pri získavaní informácií študentovi pomôžu aj rôzne odkazy na príslušné internetové stránky. R. Kiss Szemán uviedol, že osobitný dôraz kládol na povojnovú literatúru, ktorá doteraz v našich učebniciach nebola dostatočne zastúpená. Pritom pri sporných otázkach učebnica ponúka rôzne možnosti interpretácií týchto konfliktov, resp. nedorozumení.

Účastníci prezentácie si mohli kúpiť slovenské učebnice, ktoré vydalo Národné vydavateľstvo učebníc.

(csl)

Podgora

Školenie budapeštianskych slovenských poslancov na Brači

„V hlavnom oltári je socha Matky Božej, patrónky nášho chrámu... Koruna na jej hlave, z čistého zlata, ako i na hlave jej Syna, jagá sa prekrásne v svetle slnečnom, ktoré padá na ňu oknom spoza oltára. Na túto skvelú podobu upiera sa stá a stá očí... a vrúcnosťou, s dôverou a nádejou, čakajúc milosť od Kraljice nebeskej...” Takto opisuje kostol dalmátskej obce Selca na ostrove Brač a v ňom slávnostnú svätú omšu jej niekdajší obyvateľ, velikán slovenskej realistickej prózy Martin Kukučín vo svojom románe Dom v stráni.

Tridsať členov Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB) a obvodných volených zborov hlavného mesta dojato sedí v laviciach spisovateľom opísaného starého rímskokatolíckeho kostola a spomína na pobožného Martina Kukučína, ktorý pravidelne navštevoval tento chrám. Martin Kukučín tu, v Selci, žil a pracoval ako lekár v rokoch 1893 - 1908. Budapeštianski slovenskí poslanci sem prišli 28. mája na týždňové doškoľovanie v dalmátskej Podgore, aby si pripomenuli 150. výročie narodenia tohto významného slovenského prozaika. Najprv položili veniec SSB pri pamätnej tabuli spisovateľa, ktorá sa nachádza na priečelí budovy jeho bývalého pracoviska, kde na milé prekvapenie okoloidúcich zaspievali viachlasne hymnické piesne „Aká si mi krásna...” a „Daj Boh šťastia tejto zemi...” (Medzi účastníkmi pietneho aktu bolo niekoľko členov speváckeho zboru Ozvena). Potom zástupkyňa predsedníčky SSB Ildika Klauszová Fúziková v krátkom slávnostnom prejave oboznámila účastníkov pietneho aktu s literárnou tvorbou Martina Kukučína, „potomka oravskej sedliackej rodiny, študenta z Revúcej aj z Prahy a lekára z Dalmácie”. Hovorila o jeho životnej a umeleckej púti, ktorá sa začala práve pred 150. rokmi, 17. mája 1860 v Jasenovej na Slovensku a skončila sa v chorvátskom Pakraci pri Lipiku o 68 rokov neskôr, 21. mája 1928. Členovia SSB a poslanci obvodných slovenských samospráv aj pred desiatimi rokmi položili veniec k pamätnej tabuli M. Kukučína v Selci a navštívili aj prekrásne obnovený dom, v ktorom žil a tvoril tento klasik slovenskej literatúry.

Aj terajšie, v poradí štrnáste školenie slovenských poslancov hlavného mesta v zahraničí, pozostávalo z prednášok a konzultácií o aktuálnych národnostnopolitických otázkach. V tomto roku pod vedením predsedníčky SSB Zuzany Hollósyovej sa poslanci podrobne oboznámili s úlohami spojenými s prípravami a samotným priebehom tohoročných volieb do menšinových samospráv. Na konzultáciách sa veľký dôraz kládol na potrebu zostavenia zoznamu voličov (do 15. júla) a na výber vhodných kandidátov do volených zborov. Účastníci školenia popri tom, že i sami navrhovali osoby do obvodných samospráv, preskúmali i možnosť zakladania ďalších obvodných volených zborov, kde z rôznych príčin zbor zanikol, alebo sa doteraz nezaložil. Rokovali v presvedčení, že v hlavnom meste aj naďalej bude dostatočný počet zborov (nad desať) k tomu, aby sa mohla znovuzvoliť SSB.

Školenia budapeštianskych slovenských poslancov v zahraničí pochopiteľne, sú trošku aj odmenou pre účastníkov za ich celoročnú svedomitú prácu v samosprávach. Tak tomu bolo i teraz, keď sa tridsať poslancov mohlo kochať v nevšedných prírodných krásach, kultúrnych pamiatkach a oboznamovať sa s bohatými dejinami strednej Dalmácie. Že si poslanci i z tohto hľadiska prišli na svoje, za to môžu ďakovať členovi SSB, odborníkovi na cestovný ruch Františkovi Benczemu. Nie náhodou zaradil medzi výlety návštevu dvoch najznámejších pozoruhodností Dalmácie, ktoré sa nachádzajú iba 30 km od seba a ktoré sú zapísané v Zozname svetového kultúrneho dedičstva. Je to Diokleciánov palác zo 4. storočia v Splite a historické jadro mesta Trogir. Medzi týmito dvoma pamiatkami sa nachádza niekdajšie hlavné mesto rímskej provincie Dalmácia Salona - dnešné mesto Solin, ktoré zohralo dôležitú úlohu v dejinách Chorvátska ako korunovačné mesto chorvátskych kráľov. Aj tunajší hrad a jeho bohatá história upútala pozornosť našich poslancov. V súvislosti s celodňovým pobytom na ostrove Brač musíme spomenúť i jeho slávnu kamenársku tradíciu, ťažbu bieleho kameňa, z ktorého postavili Biely dom vo Washingtone a ktorý použili aj pri stavbe parlamentných budov vo Viedni i v Budapešti a taktiež Diokleciánovho paláca v Splite, katedrál v Trogire a v Šibeniku. Budapeštianski slovenskí poslanci si pozreli Makarskú riviéru a Národný park Krka, kde sa nachádza budova prvej vodnej elektrárne v Európe z r. 1895.

Posledný májový týždeň doma neprestajne pršalo. V Dalmácii vtedy bolo už leto, kamenné uličky prastarých prímorských mestečiek a dedín sálali horúčavou. Slnko ohrievalo čistučké modré Jadranské more (niektorí odvážlivci sa aj kúpali), olivovníky, vinohrady a levandulové polia. Vzduch bol už nasýtený vôňou ihličnatých lesov, nádherných bohato kvitnúcich stredozemných kvetín a aromatických rastlín.

Budapeštianski slovenskí poslanci mohli načerpať sily na nasledujúce predvolebné obdobie.

(bárkányi)

X. slovenský klobásový festival v Gerendáši

Podpísali dohodu o spolupráci s Malou Mačou

Slovenská samospráva a Obecná samospráva v Gerendáši usporiadali X. slovenský klobásový festival. Účastníkov akcie privítal starosta obce János Gajdács. - Slovenský klobásový festival organizujeme desiatykrát. Každý rok k nám prichádza veľa záujemcov a súťažiacich, - povedal a predstavil porotu. Kvalitu na mieste vyrobených klobás posudzovali odborníci na čele s Jánom Danadaim, členom Čabianskej organizácie Slovákov.

Obec Gerendáš sa nachádza v blízkosti Békešskej Čaby a môže sa pýšiť rôznymi raritami. V centre osady sú tri lipové aleje, ktoré sú chránenou prírodnou rezerváciou. Zaujímavosťou je, že cesta, ktorá sem vedie z neďalekého Čorvášu, bola prvá betónová hradská v Maďarsku, vybudovaná v roku 1931, o čom svedčí pomník v centre obce. Pôsobili tu známe osobnosti, ako napríklad svetoznámy maliar Mihály Munkácsy a žil tu známy šľachtiteľ obilnín, významný činiteľ dolnozemských Slovákov Samuel Mokrý. V centre osady sa nachádza budova parného mlyna, ktorá dnes slúži ako kultúrne centrum, resp. ako kúpele. Park okolo kultúrneho centra nazvaný Mlynská záhrada bol dejiskom klobásového festivalu.

O podujatí nás informovala predsedníčka Slovenskej samosprávy v Gerendáši Katarína Priškinová: - V tomto roku sa do súťaže nominovalo dvadsať družstiev z Kondorošu, Mederu, Újkígyósu, Kóšpallagu, Čorváša, Poľného Berinčoku, zo Slovenska zo Sládkovičova, Slovenského Grobu, Malej Mače, ale aj z Rumunska, z Munţii Hăşmaş. Niektorí prichádzajú každý rok, iní sú tu teraz prvýkrát, ako napríklad delegácia z Rumunska, ktorá prišla s cieľom nadviazať s nami priateľské styky. O festivale sa jej členovia dozvedeli od predstaviteľov našej družobnej obce Racoş. Deň pred súťažou sme podpísali dohodu o spolupráci s Malou Mačou zo Slovenska. Obec, ktorá leží neďaleko Sládkovičova, má približne toľko obyvateľov ako Gerendáš. My sme už dlho hľadali partnerov na Slovensku a keď sme boli s Čorvášanmi v Sládkovičove, tak sme sa zoznámili s Malomačanmi. Dúfame, že naša spolupráca spestrí náš kultúrny život. Radi by sme sa raz, alebo dvakrát ročne navštevovali. V Sládkovičove podľa vzoru nášho festivalu už tretíkrát usporiadali klobásový festival, a to s veľkým úspechom. Tohto roku hlavnú cenu vyhralo naše družstvo.

Čo sa týka jubilea, za desať rokov sa veľmi veľa vecí zmenilo. Na prvých festivaloch družstvá miesili mäso po domácky, dnes dostanú veľké nádoby, čiapky, oblečú si biele plášte a dávajú pozor na dodržiavanie hygienických predpisov. S porotou sme sa dohodli, že prvoradým kritériom bude dodržiavanie tradícií, a to tak pri výrobe klobás, ako aj pri dekorácii stola. Naše podujatie nemá také obrovské rozmery ako napríklad čabiansky festival, ale nám to takto vyhovuje, - konštatovala K. Priškinová.

V popoludňajšom kultúrnom programe vystúpili miestne detské tanečné a citarové skupiny, ako aj kultúrne telesá zo Slovenska. Po kultúrnom programe nasledovalo vyhlásenie výsledkov. Na prvom mieste skončil František Ruman zo Sládkovičova, druhú cenu si odnieslo družstvo z Gerendášu a tretiu vyhral tím dôchodcov z Újkígyósu. Paralelne s miešaním prebiehala aj súťaž suchých klobás, kde zlatú medailu získala Mária Kováčová z Čorvášu, striebornú Juraj Dreňovský z Poľného Berinčoku a bronzovú tím Kondorošskí zbojníci. X. slovenský klobásový festival sa skončil tanečnou zábavou.

(aszm)

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí na novej adrese

Od 21. júna je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí na novej adrese: Štefánikova 2, 813 70 Bratislava 1. Následkom demontáže výpočtovej a telekomunikačnej techniky môže vzniknúť v období od 21. do 30. júna problém s priamou komunikáciou. V súrnych a neodkladných prípadoch pracovníkov Úradu volajte na telefónnom čísle 00 421 2 57295540.

Projekt Hry bez hraníc pre slovenské školy z piatich krajín

Len čo sa skončili oslavy 60. výročia Slovenskej základnej školy v Sarvaši, trojica pozvaných učiteliek sa vybrala na dlhú cestu do Srbska. U nás, v okolí Sarvaša, sa zvykne hovoriť: „Prší, fúka, cestujúci musí ísť.” Skoro ráno 21. mája sme odcestovali s pani riaditeľkou Zuzanou Medveďovou do Padiny. Počas päťhodinovej cesty sme obdivovali krásne polia Banátu. Ani tento malebný kraj nešetril víchor a prudký lejak. Cestou sa viackrát strhla taká prietrž mračien, že sme sa ťažko vedeli orientovať. Popoludní o tretej hodine sme ale šťastne zastavili na parkovisku padinskej školy. Privítal nás riaditeľ Slovenskej základnej školy maršala Tita Ladislav Petrovič, vedúca projektu medzinárodnej spolupráce Daniela Ďurášová a bývalá riaditeľka školy Alžbeta Petrovičová. Stretnutie, ktoré bolo načasované na Deň školy, bolo srdečné a úprimné, lebo pred týždňom sme ich privítali my v našej Slovenskej základnej škole v Sarvaši na oslavách 60. výročia našej inštitúcie. Kolegyňa Anna Podaniová-Fecsková sa tiež zvítala s mnohými známymi učiteľkami z padinského zboru, lebo s niektorými sa už viackrát stretla na lyžiarskom tábore alebo v škole v prírode na Slovensku. Hostitelia pripravili pre nás bohatý trojdňový program. Čo bolo hlavným cieľom tohto stretnutia? Slovenská škola z Padiny vypracovala projekt s názvom „Hry bez hraníc” pre slovenské školy z piatich krajín. Z Českej republiky prišla delegácia z Českého Tvrdošína, Slovensko reprezentovala Základná škola v Močenku. Z Poľska prišli hostia zo ZŠ Nowa Biala. Pri zostavovaní projektu Hry bez hraníc si hostiteľská Slovenská škola maršala Tita z Padiny vybrala ako partnera z Maďarska práve našu školu, čomu sme sa veľmi potešili. Samozrejme, že sme mali možnosť sa stretnúť a porozprávať sa aj s ostatnými delegáciami zo spomenutých krajín. Zmluvné strany sa dohodli na partnerstve a vzájomnej spolupráci v oblasti kultúrnych a športových aktivít, viazaných na oblasť vzdelávania, výskum a výmenu informácií. Cieľom spolupráce je rozvoj a podpora aktivít medzi inštitúciami: výmena žiakov a pedagógov, permanentné vzdelávanie a rozličné pracovné stretnutia. Zmluvná doba je päť rokov.

Po podpísaní dohody riaditeľov škôl sme si večer pozreli v preplnenom miestnom kultúrnom dome, v ktorom bolo 600 žiakov, učitelia a rodičia, veľkolepý kultúrny program. Očarila nás bezchybná ľubozvučná slovenčina, precítená recitácia básní a spevokol s inštrumentálnym sprievodom. To všetko a slovenské ľudové tance nám potvrdili, že tu slovenčina nielen prežíva, ale prekvitá, čoho dôkazom sú všetci obyvatelia dediny od najmenšieho po najstaršieho. Nasledoval priateľský večierok s chutným pohostením. Stretli sme sa s učiteľmi školy, s ktorými sme sa vzájomne informovali o pedagogických problémoch a zistili sme, že sú veľmi podobné ako tie naše.

V sobotu pokračoval program športovými podujatiami na ihrisku. Deti súťažili v skupinách podľa jednotlivých krajín. Boli pozvaní aj žiaci z Kovačice a iných okolitých osád. My, dospelí, sme mali možnosť, vďaka našim sprievodkyniam Zuzke a Alžbete, dôkladne si pozrieť školu a, samozrejme, dedinu. Sme vďačné za ich pohostinnosť, lebo nás pozvali do svojich domácností a pochválili sa krásne upravenými záhradami. Zvedavo sme nahliadli, ako dnes žijú Padinčania. Naše srdcia potešil pohľad na starý cintorín. Bol dôkazom toho, že v tomto regióne boli aj časy blahobytu a hojnosti. Mnohé rodiny majú postavené honosné hrobky z mramoru, o ktoré sa ich potomkovia vzorne starajú. Zároveň svedčia aj o tom, ako si Padinčania hlboko ctia svojich predkov.

Padina je slovenská obec, ležiaca na juhu Banátu. Nachádza sa na križovatke hlavných ciest Belehrad-Pančevo-Zrenjanin, asi 55 kilometrov od Belehradu. Má 6 500 obyvateľov. Založená bola roku 1806. Obyvatelia sa zaoberajú poľnohospodárstvom alebo pracujú v Belehrade v rôznych podnikoch. Padinčania sú pracovití, húževnatí ľudia. Život na Dolnej zemi bol odjakživa tvrdý a obyvatelia vždy usilovne zápasili s ťažkosťami. Trápil ich nedostatok vody a boli nútení kopať aj 36 metrov do hĺbky, aby sa dostali k zdrojom vody. Pitná voda bola do padinských domácností zavedená až v roku 1972. To bola základná podmienka rýchlejšieho a modernejšieho rozvoja obce. Pozitívne zmeny sme videli na fasádach zrekonštruovaných rodinných domov. Nová škola bola postavená v roku 1966. Pre 600 žiakov je už primalá a všetci by sa tešili rozšíreniu budovy a modernizácii priestorov.

Stretnutie v Padine bolo prínosom pre všetkých účastníkov. Nadviazali sa nové priateľstvá a upevnili staré. Naša spoločná fotografia dokumentuje známu pravdu, že zanietení ľudia nepoznajú žiadne hranice ani vzdialenosti a uskutočnia všetky plány, ktoré si vytýčili v projekte.

Anna Kondačová

učiteľka

V Maglóde si pripomenuli bývalých evanjelických farárov

Slávnostné odhalenie pamätnej tabule

Slovenská samospráva v Maglóde spolu s miestnym evanjelickým zborom usporiadala 30. mája v evanjelickom kostole slávnostné odhalenie pamätnej tabule kňazov, ktorí pôsobili v tunajšom zbore. Program sa začal dvojjazyčnou bohoslužbou, na ktorej slovo Božie kázala farárka Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti Hilda Guláčiová Fabuľová. Prítomným sa prihovorili bývalý maglódsky farár Ján Blatnický a súčasný duchovný Michal Németh.

S iniciatívou postaviť pomník významnému maglódskemu evanjelickému farárovi Jurajovi Harmatimu prišli predstavitelia slovenského zboru za miestnym duchovným približne pred rokom. Nerozprávali sa o tejto téme dlho, keď sa zhodli v tom, že všetci kňazi, ktorí časť svojho života venovali službe tejto komunite, si zaslúžia, aby bolo zvečnené ich meno. Devätnásť mien, medzi ktorými sa nájdu aj také, ktoré svedčia o slovenskom pôvode duchovných (Hajčík, Stanovský, Stankovič, Klanica, Hrdlička, Martini, Seberíni, Korecký, Šimko), je vypísaných na vnútornej stene kostola. Ako je všeobecne známe, prvá veľká vlna slovenských usadlíkov prišla na spustošené územie po odchode Turkov. Ako prvé si vybudovali kostol a školu, až potom začali stavať svoje príbytky. Nebolo tomu inak ani v Maglóde, kde - teraz už aj podľa svedectva pamätnej tabule - roku 1712 založil zbor a začal s výstavbou kostola Ján Hančík.

H. Guláčiová Fabuľová sa vo svojej kázni zamerala na silu viery, na kresťanskú identitu a na jej vytváranie pomocou kazateľov. Po odhalení pamätnej tabule prítomných pozdravila predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Mária Pintérová, ktorá vyslovila svoju vďaku miestnemu duchovnému a podnikateľovi, ktorý pomohol pri zabezpečení pamätnej tabule. Prítomným sa prihovoril aj starosta obce Pál Tabányi. Po slávnostnej bohoslužbe a po spoločnom obede na fare sa uskutočnil koncert evanjelického speváckeho zboru a program pre najmenších obyvateľov obce.

(ef)

Bratislavské deti v kaplnke budapeštianskeho evanjelického zboru

„My sme jedna rodina...“

„My sme jedna rodina...“ spievali nadšene 5. júna v našej kaplnke bratislavské deti so svojimi rodičmi, ktorých sprevádzal na gitare brat farár Vladimír Kmošena. Hostia z Bratislavy-Petržalky prišli do Budapešti na výlet. Ich pani farárka Gabriela Kmošenová ma pár dní predtým vyhľadala, že by počas pobytu v hlavnom meste chceli navštíviť aj náš slovenský evanjelický zbor. Stretli sme sa pri vchode do Tropicária, kde si bratislavské deti pozreli záhadný svet trópov a oceánov - prales s hadmi a opičkami, ale aj akvárium so žralokmi a krokodílmi.

Po prehliadke Tropicária sme išli do našej kaplnky, kde sme hosťom porozprávali o bohatej histórii našej cirkevnej obce. Ich zbor je o niečo mladší ako náš, napriek tomu máme veľa spoločného: oba sú v rušnom veľkomeste. Ich nový kostol postavili v rokoch 1991-1994, keď tam slúžil pán biskup Miloš Klátik a jeho manželka. Ich úlohou je získavať ľudí do cirkevného zboru, my sa tiež neustále snažíme získavať nových členov. Naši návštevníci nám darovali slovenskú knihu, puzzle pre naše deti, pohľadnice ich kostola a pozvanie do Bratislavy.

Po skromnom agapé sme spolu odišli do zoologickej záhrady, kde nás vďaka pánovi biskupovi Tomášovi Fabinymu už čakali. Deti sa veľmi tešili, boli šťastné. Mohli si pozrieť množstvo zvierat a show s tuleňmi. Večer boli deti ustaté, ale šťastné, že videli v Budapešti toľko zaujímavostí. Odchádzali domov obohatené o pekné zážitky.

S našimi bratmi a sestrami sme sa rozlúčili slovami: „Dovidenia na Slovensku, stretneme sa v Žiline.“

Hilda Guláčiová-Fabuľová

ev. farárka

Deň venovaný D. Bachátovi

Dňa 27. júna budú v Slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Budapešti spomínať na Daniela Bacháta. Bývalý duchovný Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti, biskup evanjelickej cirkvi v Uhorsku D. Bachát sa narodil v gemerskej obci Ratková, odkiaľ v tento deň pricestujú do Budapešti veriaci na čele s farárom-konseniorom Dušanom Hrivnákom. Slávnostné Služby Božie sa začnú o 10. hodine v kaplnke zboru na Rákócziho triede č. 57/a. Bohoslužbu budú slúžiť miestna farárka Hilda Guláčiová Fabuľová a D. Hrivnák. S krátkym koncertom vystúpia členovia Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena. Po bohoslužbe bude mať krátku prednášku o D. Bachátovi právnik, historik a slavista Iván Halász. Potom sa účastníci spomienkovej slávnosti vyberú do Kerepešského cintorína, kde vzdajú hold slávnemu farárovi pri jeho hrobe.

Kostol svätého Jozefa v Budapešti

Slávnosť Božieho tela s procesiou

Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi - Božie telo v tomto roku padol na 6. júna, keď sa konala aj tradičná slovenská svätá omša v Kostole sv. Jozefa v Budapešti.

- Sviatosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi je žriedlom a vrcholom celého života Cirkvi, slávnostným potvrdením našej viery v tajomstvo Najsvätejšej Eucharistie, ktorý ustanovil Pán Ježiš na Zelený štvrtok, keď pred svojimi učeníkmi vyriekol slová: „Vezmite, toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás... Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za všetkých. Poďme teda v tejto viere k tajomstvu týchto slov k oltáru života a prostredníctvom dnešnej procesie,“ týmito slovami vyzval veriacich dekan farnosti Ferenc Bajzáth pri Kostole sv. Jozefa v Budapešti. Po slávnostnej svätej omši vyšiel z kostola sprievod, ktorý sprevádzal hlahol zvončekov. Veriaci si vypočuli rôzne Evanjeliá pri štyroch oltárikoch a modlili sa. Poznamenávame, že v tomto kostole, ako aj všade, sa aj doteraz konala procesia pri príležitosti sviatku Božieho tela, ale len posledné tri roky sa koná sprievod okolo budovy kostola, kde sú postavené štyri oltáriky. Do tohoročnej procesie sa zapojili aj slovenskí veriaci, ktorí prišli na slovenskú svätú omšu z Budapešti, z Dabašu-Šáre a zo Santova.

Vdp. Stanislav Brtoš na svätej omši povedal:

- Boh je neustále uprostred nás a jeho ovocie - Eucharistia - potvrdzuje Božiu prítomnosť. Napokon dáva Ježišovo telo v podobe chleba človekovi účasť na vzťahoch medzi Otcom a Synom. „Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.“ V dnešný sviatok sa slávnostne demonštruje pred očami verejnosti tento Kristov odkaz a zároveň i dar. V procesii je vyjadrený hlboký zmysel - Boží ľud, ktorý kráča spolu s Kristom uprostred. Skutočne, pri procesii s Božím telom nikto z nás nemôže zablúdiť. No skúška nášho vzťahu ku Kristovi prichádza nie vtedy, keď sme spolu a on je medzi nami, ale vtedy, keď ostávame sami. Keď už nie sme napr. v zástupe veriacich, ale v prostredí, v ktorom každodenne žijeme, pracujeme, študujeme. Tam sa stretávame s rozličnými ľuďmi, názormi, orientáciami. To je ten labyrint, v ktorom sa môžeme ocitnúť a stratiť orientáciu. Ale tu je zároveň aj najväčšia možnosť ukázať zmysel a silu nášho vzťahu ku Kristovi. Ukázať sa verejne, kto som. Po akej ceste naozaj kráčam. Kráčam síce pevne nohami po tejto zemi, po tomto svete, ale kráčam po stopách toho, kto posvätil svojimi krokmi túto zem. Že kráčam v stopách a šľapajach Ježiša Krista. To je moje najkrajšie svedectvo tomuto svetu. Ak Kristus je cestou k večnosti, ja svojim svedectvom života môžem byť cestou, ktorá vedie ku Kristovi pre iného človeka.

Po svätej omši sa na farnosti konalo agapé, kde veriaci pozdravil predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai. Predsedníčka Slovenskej samosprávy XI. obvodu a kurátorka Celoštátnej slovenskej samosprávy pri Verejnej nadácii pre národné a etnické menšiny Ildika Klauszová Fúziková informovala veriacich o tom, že sa počas leta organizujú dve tradičné podujatia: mládežnícky ekumenický biblický tábor a pútnický zájazd na Slovensko.

(fúziková)

Podpory Verejnoprospešnej nadácie

Zväzu Slovákov v Maďarsku Lipa na rok 2010

1. Kultúrno-osvetová činnosť

2. Učebné pomôcky

4. Vydavateľská činnosť

5. Prezentácia slovenskej menšiny v Maďarsku v elektronickej forme

Skratky:

SMS - slovenská menšinová samospráva

SSŽ - slovenská samospráva župy

SSB - Slovenská samospráva Budapešť

ZŠ - základná škola

MŠ - materská škola

MP - miestna pobočka

FS - folklórny súbor

BSZ - Budapeštiansky spevácky zbor

ZNHS - Združenie novohradských a hevešských Slovákov

PFJV KNJ - Pedagogická fakulta J. Vitéza - Katedra národnostných jazykov

SZ - spevácky zbor

TS - tanečná skupina

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
....................................................................................................................................