Deň Slovákov v Maďarsku bude v Lucine

Celoštátna slovenská samospráva

usporiada v sobotu, 3. júla, v Lucine

oslavy Dňa Slovákov v Maďarsku.

Program:

11.00 Otvorenie výstavy fotografií (Základná škola, Rákócziho ul. č. 36)

13.00 Ekumenická bohoslužba, odovzdanie vyznamenania CSS Za našu národnosť (Evanjelický kostol, Zrínyiho ul. č. 1)

15.00 Slávnostný sprievod od kostola k prírodnému javisku

15.30 Kde sme žali, tam sme žali - tematický galaprogram regionálnych kultúrnych stredísk Slovenského osvetového centra

Sprievodné podujatia:

Prezentácia inštitúcií CSS

Remeselnícke zamestnania pre deti

Zábavné programy pre deti

Ľudovoumelecká a gastronomická prezentácia regionálnych kultúrnych stredísk Slovenského osvetového centra

Buďte vítaní na našich oslavách!

Zníži sa počet poslancov menšinových samospráv

Jesenné voľby už po novom

Parlament 7. júna schválil návrh novely zákonov umožňujúcich zníženie počtu poslancov menšinových samospráv. Návrh schválilo 265 poslancov, proti bolo 64. So znížením počtu poslancov menšinových volených zborov, ktorý je súčasťou procesu znižovania počtu členov miestnych a regionálnych samospráv, nesúhlasili poslanci za socialistickú stranu. K schváleniu návrhu došlo po rokovaní s predsedami celoštátnych menšinových samospráv. Ako nás informoval predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, predstavitelia minorít navrhovali, aby sa počet členov miestnych menšinových samospráv diferencoval podľa počtu voličov zapísaných do voličských zoznamov, teda aby boli menšinové volené zbory 3- a 5-členné. V prípade regionálnych samospráv navrhli 7 členov. Vo veci miestnych samospráv sa nakoniec zrodil aj podľa J. Fuzika nie veľmi šťastný kompromis, že miestne menšinové samosprávy budú mať štyroch členov, kým regionálne - teda budapeštianske a župné - siedmich. Podľa nových predpisov, ktoré stanovujú počet valného zhromaždenia celoštátnych samospráv na základe počtu založených miestnych volených zborov, Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy bude mať namiesto doterajších 39 iba 29 členov. Nový zákon sa má uplatňovať už aj počas volieb menšinových samospráv v októbri tohto roka.

(br)

V októbri voľby do menšinových samospráv!

Prihláste sa na zoznamy menšinových voličov!

Dňa 15. júla do 16. hodiny možno podať na tlačive, ktoré dostali poštou všetci občania MR s volebným právom, žiadosť o zápis do zoznamu menšinových voličov notárovi mesta alebo osady, v ktorom má volič trvalé bydlisko. Tlačivo treba po vyplnení vhodiť do schránok vyhradených na tento účel na obecných alebo mestských úradoch, alebo poštou poslať notárovi. List musí byť doručený do 15. júla!

Svoje volebné právo môžu voliči uplatniť iba v tej lokalite, kde majú trvalý pobyt. Ak sa niekto po zápise do zoznamu voličov presťahuje do inej osady či mesta, jeho volebné právo v mieste bývalého bydliska zaniká! Samozrejme, ak zmení adresu pred 15. júlom, môže požiadať o zápis do zoznamu voličov v novom bydlisku.

O zamietnutí žiadosti o zápis do zoznamu voličov notár okamžite informuje dotyčného. Proti rozhodnutiu sa možno odvolať do troch dní po jeho doručení u notára, ktorý rozhodnutie vyniesol.

Slovenské parlamentné voľby

Suverénne vyhral ľavicový Smer,

vládu však zrejme zostaví pravica

12. júna sa konali na Slovensku parlamentné voľby, ktoré síce suverénne vyhrala ľavicová strana premiéra Roberta Fica Smer, jeho vládnutie však zrejme končí, keďže ani spolu so svojim doterajším koaličným partnerom, Slovenskou národnou stranou (SNS) Jána Slotu nebude mať v novom zákonodarnom zbore väčšinu. Vládne Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimíra Mečiara a opozičná Strana maďarskej koalície (SMK) Pála Csákyho sa do Národnej rady SR nedostali, budú v nej však dvaja nováčikovia: liberálna Sloboda a solidarita (SaS) a maďarsko-slovenská strana Most-Híd. Maďarsko je otvorené dialógu s novou vládou pravého stredu v SR, ktorá aj podľa analytikov a nezaujatých pozorovateľov môže v značnej miere prispieť k zmierneniu slovensko-maďarského napätia.

„Pred slovenským voličom treba zložiť klobúk,“ konštatoval politológ Michal Horský v súvislosti s volebnou účasťou (58,83 %). Všetky agentúry totiž tipovali, že účasť bude nižšia. Víťazom volieb sa stala strana Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) so ziskom 34,79 percenta hlasov (62 poslancov), nasledujú Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS) s 15,42-percentným ziskom (28 poslancov) a Sloboda a Solidarita (SaS), ktorú podporilo 12,14 percenta voličov (22 poslancov). Do parlamentných lavíc tiež zasadnú zástupcovia Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) - 8,52 percenta, 15 poslancov, Mosta-Híd (8,12 percenta, 14 poslancov) a Slovenskej národnej strany (SNS) - 5,07 percenta, 9 poslancov. Pred bránami zákonodarného zboru naopak zostali súčasné parlamentné strany ĽS-HZDS (4,32 percenta) a SMK (4,33 percenta). Na udržanie si väčšiny potrebuje vládna moc aspoň 76 poslancov.

Strana Smer-SD chce ako víťaz volieb, hoci aj len formálne, využiť pravidlo, podľa ktorého sa víťaz volieb pokúsi zostaviť vládu ako prvý. Zástupcovia pravicových strán vylúčili rokovania o spoločnej vláde so Smerom-SD, ba, už prebiehajú na neformálnej úrovni rokovania o zostavení novej vlády s inými politickými stranami a všeobecne sa predpokladá, že tie sa skončia dohodou, a tak novú slovenskú vládu s najväčšou pravdepodobnosťou zostaví pravica.

Nová vládna koalícia by podľa tlačovej agentúry Reuters mohla zlepšiť vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom, účinnejšie bojovať proti korupcii a znížiť schodok štátneho rozpočtu. Agentúra si všíma výrok predsedu SaS Richarda Sulíka, že „akýkoľvek zlepenec je lepší ako Fico”. Zároveň pripomína, že súčasný slovenský premiér je na Slovensku stále najpopulárnejším politikom, pričom „popularitu si získava najmä sociálnou rétorikou a mrhaním štátnymi prostriedkami, navyše jeho konfrontačný štýl polarizuje slovenskú politiku“. Reuters si všíma podobnosť s nedávnymi parlamentnými voľbami v Českej republike, v ktorých tiež síce zvíťazili sociálni demokrati, no na vytvorení vlády sa dohodli stredopravé strany, ktoré skončili na ďalších miestach.

Maďarská vláda je otvorená dialógu s koalíciou pravého stredu, ktorá má vzniknúť po parlamentných voľbách na Slovensku. Súčasne ľutuje, že Strana maďarskej koalície (SMK) sa nedostala do parlamentu. „Blahoželáme víťazom a tešíme sa, že môže vzniknúť koalícia pravého stredu,“ povedal štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí MR Zsolt Németh, podľa ktorého to môže znamenať aj „koniec vládnutia hungarofóbneho Roberta Fica a Jána Slotu“. Z pohľadu budovania slovensko-maďarských vzťahov a vzájomného dialógu označil štátny tajomník za dobrý základ prejav predchádzajúceho predsedu KDH Pavla Hrušovského v roku 2003. V ňom P. Hrušovský načrtol možnosti spolupráce, ktorá by bola otvorená aj pre minulosť, sústredila by sa však na budúcnosť, pričom by bola možnosť prerokovať aj citlivé otázky oboch národov.

„Maďarsko a Fidesz musia z parlamentných volieb na Slovensku vziať na vedomie rozhodnutie voličov - medzi nimi maďarských aj slovenských,“ povedal pre Duna TV predseda strany Most-Híd Béla Bugár na margo otázky spolupráce jeho strany so stranami v Maďarsku a s Maďarskom. Vládny Fidesz vyjadril podporu a stretával sa iba s predstaviteľmi SMK. „Ak sa budú od nás dištancovať, bude to ich rozhodnutie. My sa nikam nebudeme tlačiť. Treba však vidieť, že odkazovania spoza hraníc nie sú dobré,“ povedal B. Bugár.

(-hl)

Súbeh Verejnej nadácie

pre národné a etnické menšiny v Maďarsku

Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku vypísala súbeh na podporovanie rozvoja verejných zbierok v materinskom jazyku. Súbeh, do ktorého sa treba prihlásiť do 30. júla, bude podporovať zaobstarávanie kníh a časopisov v jazyku danej národnosti, resp. obrazových a zvukových nosičov. Ďalšou podporovanou činnosťou bude obohacovanie a archivovanie exponátov múzeí, galérií, vlastivedných výstav, archívov a dedinských múzeí, ako aj príprava elektronickej databázy verejnej zbierky. Možno sa uchádzať aj o podporu na internetové služby ako bázy čerpania materiálov pre menšinovú kultúru. Maximálna udeliteľná suma je 300 000 Ft. Kuratórium vyhodnotí prihlášky v septembri. Prihlášky treba podať na špeciálnom tlačive, ktoré si možno osobne vyzdvihnúť v kancelárii verejnej nadácie na Ul. 6. októbra č 17, I. poschodie, resp. stiahnuť z internetovej adresy: www.mnekk.hu. Na tejto webovej stránke nájdete aj ďalšie informácie o súbehoch.

Premiér Orbán predložil akčný plán na oživenie ekonomiky

Vytvorenie nového hospodárskeho systému a zavedenie princípu vzájomnej zodpovednosti predložil parlamentu predseda vlády MR Viktor Orbán. Súčasťou 29-bodového akčného plánu na oživenie ekonomiky je o. i. zavedenie rovnej 16-% dane z príjmu fyzických osôb. Cieľmi akčného plánu sú podľa V. Orbána postavenie maďarského hospodárstva na nohy a vytvorenie sociálnej istoty. Premiér povedal, že do desať rokov chcú vytvoriť milión nových pracovných miest. Medzi poslancami spomedzi opatrení vyvolali najbúrlivejšie reakcie návrh na legalizáciu domácej výroby pálenky a výrazné zvýšenie zdanenia bánk a poisťovní. Na návrh Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP), ktorá získala v bloku s Maďarským občiansky zväzom - Fidesz vyše dvojtretinovú väčšinu v parlamente, sa do akčného plánu dostalo aj tzv. rodinné zdaňovanie. V tomto prípade by výdavky na deti boli odpočítateľnou položkou zo základu dane. Vláda chce od roka 2011 rozšíriť okruh podnikov, ktoré by boli zdaňované zvýhodneným 10-% kľúčom z doterajšieho 19-% v závislosti na obrate. V zmysle akčného plánu by zaviedli daň pre finančné inštitúcie tak, aby banky, poisťovne a lízingové spoločnosti namiesto plánovaných 13 miliárd forintov zaplatili v tomto roku do štátneho rozpočtu už 200 miliárd forintov. Významným prvkom opatrení je zníženie objemu mzdových prostriedkov vo verejnej sfére o 15 %, určenie stropu miezd manažmentu štátnych podnikov a inštitúcií, či zákaz nákupu a výmeny automobilov, nábytku a telefónov v štátnej sfére. Štátne inštitúcie budú mať strop miezd 2 milióny forintov. V súčasnosti existujú mzdy aj vo výške 7 miliónov forintov. Vláda mieni znížiť počet riaditeľstiev štátnych firiem zo 100 terajších na desať. Chce tiež znížiť terajší počet 636 členov dozorných rád v štátnych podnikoch na 180. Mieru podpory politických strán ešte v tomto roku navrhuje akčný plán vlády znížiť o 15 %. Súčasťou plánu je aj zavedenie druhotnej kontroly potravín, aby sa zamedzil dovoz „potravinového odpadu z Európy”, moratórium na ceny dodávky vody a elektriny, ako aj moratórium na vysťahovanie neplatičov pôžičiek na byty.

Orbánov návrh

K predvolebným sľubom:

• Občania budú platiť 16­percentnú daň z príjmov; dnes je progresívne zdaňovanie od 17 do 32 percent, v priemere platia 18,2­percentnú daň.

• Firmy s ročným obratom do 500 mil. HUF budú platiť daň 10 percent, dnes je táto hranica do 50 mil. HUF.

• Zruší sa desať menších daní.

Kde chce vláda šetriť:

• Rozpočet na platy vo verejnej správe sa zníži o 15 percent.

• Štátny zamestnanec nemôže mať vyšší plat ako 2 mil. HUF mesačne (zhruba 7­tisíc eur).

• Vo verejnej správe sa má šetriť aj tak, že nebudú kupovať nový nábytok či autá.

• Zdaní sa aj minimálna mzda.

• Extra daň pre banky, poisťovne a lízingovky sa upraví tak, aby ročne odviedli ro rozpočtu spolu 200 miliárd HUF, dnes je to nastavené tak, že odvádzajú 13 miliárd HUF ročne.

Podľa západných hospodárskych denníkov ide o populizmus

V analýzach zahraničných hospodárskych denníkov Wall Street Journal (WSJ) a Financial Times (FT) sa v súvislosti s akčným plánom Orbánovej vlády zhodne objavilo populistické označenie. „Nový populistický vodca Maďarska vyhlásil, že vláda zníži rozpočtové výdavky a bankám zvýši daňové zaťaženie, aby zaplátal rozpočtovú dieru. Je to odkaz pre nervózne medzinárodné trhy, aby upokojil investorov. Finančná situácia krajiny je stabilná,” píše WSJ. „V akčnom pláne je niekoľko dobrých nápadov, nie som však presvedčená, že opatrenia sú v súlade so stanoveným cieľom deficitu,” povedala pre WSJ Raffaella Tenconiová z investičnej banky Wood & Co. Podľa FT nie je jednoznačné, či avizované opatrenia budú dostatočné ku konsolidácii rozpočtu. „Orbán vyrukoval s populistickým nápadom bankovej dane. Zobral by tak 200 miliárd forintov sektoru, ktorý v súčasnosti platí 13 miliárd forintov. O tom však budú ešte rokovať. Okrem toho by formálne zakázali hypotéky založené na devízach. Je to krok, ktorý je ľahšie deklarovať, ako realizovať,” píše vo FT Stefan Wagstyl.

MMF víta záväzok Maďarska udržať deficit na 3,8 %

Medzinárodný menový fond (MMF) a Európska komisia privítali záväzok Maďarska, že udrží deficit tohoročného rozpočtu na plánovanej úrovni a že prijme dodatočné opatrenia, ak budú potrebné. Po rokovaniach s maďarskými predstaviteľmi v Budapešti MMF a EK uviedli, že s maďarskou vládou budú pokračovať v rokovaniach v júli. Krajina v novembri 2008 dostala núdzový úver vo výške 25 mld. USD od Európskej únie a MMF, aby sa predišlo jej kolapsu po prudkom páde forintu po vypuknutí globálnej finančnej krízy.

(t-s-l)

V zákone niet zmienky o územnej revízii

Veľvyslanec SR Peter Weiss na maďarskom ministerstve

Veľvyslanca SR 10. júna predvolali na Ministerstvo zahraničných vecí MR. Maďarská strana odmietla obvinenia z revizionistických snáh jej vlády i parlamentu. P. Weissovi na ministerstve odovzdali preklad kritizovaného zákona o svedectve národnej súdržnosti do anglického jazyka. Súčasne upozornili, že ani v texte tejto legislatívnej normy, ani v jej duchu niet zmienky o územnej revízii. Právna norma naproti tomu hovorí o vzájomnom rešpektovaní sa a spolupráci suverénnych štátov, ktoré maďarská vláda očakáva aj od Slovenska.

Slovenská vláda 9. júna prijala na svojom rokovaní vyhlásenie k 90. výročiu Trianonskej mierovej zmluvy. V ňom dôrazne odmietla revizionistické snahy maďarskej vlády a parlamentu, ktoré spochybňujú históriu 20. storočia. „Takáto politika vráža klin do priateľského a pokojného spolužitia medzi národmi a štátmi a je prejavom otvorenej neúcty a nerešpektovania medzinárodných mierových zmlúv a modernej európskej politiky 21. storočia,” uvádza sa v ňom.

Maďarský parlament v máji schválil zákon o svedectve národnej súdržnosti. V ňom sa zmluva z Trianonu označuje za „najväčšiu tragédiu maďarstva”. Vyjadruje sa v ňom aj nutnosť prerokovať konflikty, ktoré sa v súvislosti s týmto dokumentom dodnes vynárajú. V právnej norme sa o. i. deklaruje, že „všetci členovia a všetky spoločenstvá maďarstva, ktoré boli uvrhnuté do područia viacerých štátov, sú súčasťou jednotného maďarského národa, ktorého spolupatričnosť ponad hranice je skutočnosťou. Súčasne je táto spolupatričnosť určujúcim prvkom ich osobnej a spoločenskej identity”.

Vláda SR dôrazne odmieta revizionistické snahy

Slovenská vláda ostro protestuje proti snahám o jednostranný a účelový výklad politických dejín po skončení prvej svetovej vojny. „Podpis Trianonskej mierovej zmluvy znamenal nielen vznik nových štátov utláčaných národov v Uhorsku, ale aj vznik Maďarskej republiky, štátov, z ktorých väčšina vstúpila do Európskej únie,” pripomína sa vo vyhlásení Vlády SR. Vychádza pritom z nespochybniteľného historického faktu, že Trianonská mierová zmluva zo 4. júna 1920 predstavuje nedeliteľný celok spolu s mierovými zmluvami podpísanými po prvej svetovej vojne vo Versailles 28. júna 1919, v Saint-Germain 10. septembra 1919. Tieto stanovili a garantovali hranice starých a novovzniknutých štátov v podunajskej oblasti a stali sa tak základom historického vyrovnania medzi národmi bývalého Rakúsko-Uhorska. Ako ďalej zdôrazňuje, pri stanovení hraníc štátov bolo prihliadané na práva všetkých občanov. „Vláda SR má v úcte svojich susedov a bude aj naďalej podporovať politiku porozumenia, spolupráce a pokojného spolunažívania všetkých národov a štátov v európskom priestore. SR bude aj naďalej podporovať politiku vedúcu k porozumeniu a pokojnému spolunažívaniu všetkých európskych štátov a ich občanov,” uvádza sa vo vyhlásení.

(t-l)

Eurosocialista H. Swoboda kritizoval maďarskú vládu

Podpredseda frakcie sociálnych demokratov v Európskom parlamente, rakúsky europoslanec Hannes Swoboda, kritizoval novú maďarskú vládu za postoje v dvojstrannom konflikte so Slovenskom. Po bruselskom rozhovore so šéfom slovenskej diplomacie Miroslavom Lajčákom sa H. Swoboda vyslovil za to, aby Európska únia dala vláde Maďarskej republiky, ktorá bude v prvom polroku 2011 úradujúcou predsedníckou krajinou únie, najavo, že by mala podnikať menej jednostranných krokov a prihlásiť sa k európskej susedskej politike. Podľa pozorovateľov tým rakúsky europoslanec zrejme narážal na zákon o zavedení dvojakého občianstva. V Bratislave bol tento krok vnímaný ako útok na štátnu integritu krajiny. Dokumenty ako Trianonská zmluva, ktorá stanovuje štátne hranice súčasného Maďarska, nesmú byť spochybňované, povedal H. Swoboda. Podľa neho treba po parlamentných voľbách na Slovensku skúsiť všetko v záujme toho, aby sa na novej vláde SR spolupodieľala jedna z dvoch maďarských politických strán. Nemala by vzniknúť vláda, ktorej súčasťou by bola extrémne nacionalistická strana, dodal rakúsky europoslanec.

(ČTK)

Aj Rumuni chcú stanovisko k maďarským zákonom

Zahraničný výbor rumunského Senátu vyzval vládu a prezidentský úrad v Bukurešti, aby zaujali oficiálne stanovisko voči maďarskému zákonu o dvojakom občianstve, ako aj v súvislosti s prijatím maďarského zákona o národnej spolupatričnosti. Podľa zahraničného výboru rumunského Senátu, môže mať nedostatok transparentnosti a otvorenosti v rumunsko-maďarských bilaterálnych vzťahoch neželané následky. Výbor zároveň vyzval na rumunsko-maďarský dialóg o „dodržiavaní európskych noriem na ochranu menšín”. Predseda výboru Titus Corlatean odsúdil rozšírenie maďarského občianstva na Maďarov žijúcich v zahraničí, ako aj maďarský zákon o národnej spolupatričnosti. Podľa neho tým vláda MR spochybňuje parížske mierové dohody. Rumunské ministerstvo zahraničných vecí predtým iba informovalo, že Bukurešť pozorne skúma realizáciu maďarského zákona o dvojakom občianstve, aby sa ubezpečila, či zodpovedá predpisom medzinárodného práva.

Jobbik otvoril kanceláriu v Rumunsku

Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik otvorilo svoju kanceláriu v rumunskom meste Tirgu Mures. Stalo sa tak z iniciatívy europoslanca strany Csanáda Szegediho, ktorý sa mieni angažovať za realizáciu územnej autonómie sedmohradských Maďarov a rozšírenie používania maďarského jazyka na celom území Sedmohradska. Podľa komuniké Cs. Szegediho sa už krátko po otvorení objavilo v kancelárii viac ako sto záujemcov. Tento krok radikálnej strany Jobbik vyvolal protesty z radov popredných predstaviteľov maďarskej komunity v Rumunsku i rumunských intelektuálov, ktorí začali s protestnou podpisovou akciou. Aj András Tőkés, brat europoslanca Lászlóa Tökésa, považuje prítomnosť Jobbiku v Sedmohradsku za „škodlivú”. Predstavitelia Jobbiku otvorene kritizujú europoslancov za Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku, pretože tí „v Bruseli nikdy nenadhodili tému autonómie”.

(t-m)

NZ MR zvolí nového prezidenta 29. júna

Voľba nového maďarského prezidenta sa uskutoční 29. júna. Po zasadnutí príslušného parlamentného výboru to oznámil predseda Národného zhromaždenia MR Pál Schmitt. Politické strany sa podľa neho dohodli, že svoje nominácie predložia do 25. júna. Kandidátov na post hlavy štátu musí navrhnúť písomnou formou najmenej 50 poslancov. V novom parlamente disponujú týmto počtom kresiel iba vládna koalícia Fidesz - Kresťanskodemokratická ľudová strana a opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP). Socialisti v prvý júnový víkend nominovali terajšieho veľvyslanca v thajskom Bangkoku Andrása Balogha. Vládna koalícia meno svojho favorita zatiaľ neoznámila. Mandát súčasného prezidenta Lászlóa Sólyoma vyprší 5. augusta. Podľa Ústavy MR musí parlament zvoliť novú hlavu štátu najneskôr 30 dní pred týmto dátumom. Podmienkou víťazstva jedného z kandidátov v prvých dvoch kolách hlasovania je podpora najmenej dvoch tretín všetkých poslancov. V prípade, že budú obe hlasovania nerozhodné, v treťom kole postačí na zvolenie prezidenta jednoduchá väčšina.

(m-s)

Z aktuálnych aktivít výskumného ústavu

Tešedík, vedecká rada a nové publikácie

Koniec mája bol na pôde Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) v Békešskej Čabe rušný. Záujemcovia o významných dejateľov dolnozemských Slovákov si mohli vypočuť prednášku evanjelického farára Pavla Kovácsa o živote a činnosti Samuela Tešedíka staršieho. Prednášateľ, pôvodne Sarvašan, ktorý pätnásť rokov pôsobil vo svojom rodisku, sa popri prehľade pôvodu rodiny Tešedíkovcov zameral na pôsobenie tohto dôležitého činiteľa vyslovene v Békešskej Čabe. Samuel Tešedík starší päť rokov pracoval v Čabe a ako to uviedol P. Kovács, vo veľkej miere sa zaslúžil o zjednotenie slovenských prisťahovalcov z rôznych kútov severného Uhorska, ktorí žili na Dolnej zemi iba niekoľko desaťročí a ktorí sa snažili presadiť zvyklosti svojich pôvodných domovov. Podľa slov Ľudovíta Haána Tešedík vtisol veľa hláv pod jeden klobúk a to predovšetkým v oblasti mravných predpisov a v liturgickom živote evanjelického zboru, prvky ktorého pretrvávajú dodnes.

Posledný májový deň zasadala Vedecká rada (VR) ústavu. Rokovanie viedla Magdaléna Paríková z Katedry etnológie a kultúrnej antropológie FF UK. Po spresnení zápisnice a kontrole uznesení predošlého zasadnutia sa členom VR predstavila nová vedecká tajomníčka VÚSM Tünde Tušková, ktorá pracuje v ústave od januára tohto roku. Nová posila vedeckej inštitúcie je docentkou na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Segedínskej univerzity, kde vyučuje predovšetkým jazykové predmety, fonetiku, fonológiu, syntax. Popri tejto práci bola roky pracovníčkou slovenskej relácie Maďarskej televízie Domovina a v súčasnosti je šéfredaktorkou Čabianskeho kalendára. Popri predostretí svojho plánu individuálnej vedecko-výskumnej činnosti T. Tušková zdôraznila, že sa bude snažiť o prehlbovanie odborných kontaktov a spolupráce medzi katedrou a ústavom. Zároveň referovala aj o tohoročnej súťaži VÚSM Ja a moji predkovia III., z výsledkov ktorej vyzdvihla o. i. zlepšenie komunikačných schopností a prezentovania sa žiakov. Člen VR, historik Miroslav Kmeť ako člen poroty súťaže pozitívne hodnotil medzinárodný charakter aktivity, vďaka ktorému aj naši žiaci začínajú smelšie komunikovať v slovenčine.

Zasadnutie poctil svojou prítomnosťou generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo, ktorý informoval zbor, že podnikol kroky v záujme získania zdrojov pre zlepšenie technického vybavenia ústavu. Vyslovil nádej, že spolupráca ústavu s generálnym konzulátom bude v budúcnosti intenzívnejšia. Zároveň zagratuloval titulárnej odbornej radkyni VÚSM Anne Divičanovej k jej životnému jubileu.

O svojej individuálnej výskumnej činnosti referovala aj vedecká pracovníčka Anna Kováčová, ktorá sa venuje predovšetkým interdisciplinárnemu výskumu dejín, aktivít a dejateľov Slovákov v hlavnom meste a jeho okolí, ako aj súčasnému spoločenskému dianiu slovenskej menšiny v Budapešti. Sústreďuje sa aj na kultúrnu topografiu Slovákov v Budapešti v zrkadle literárnych diel slovenských a maďarských autorov. Kultúrnu a spolkovú činnosť budapeštianskych Slovákov a ich cirkevný život zatiaľ bádala predovšetkým v dobe monarchie, nedávno sa však začala venovať aj medzivojnovému obdobiu. Anna Kováčová informovala zbor o predbežných organizačných prácach medzinárodného vedeckého sympózia, ktoré sa uskutoční na jeseň tohto roku s názvom Dejiny kultúry Slovákov na Dolnej zemi. Podľa Anny Divičanovej vedecký prínos činnosti A. Kováčovej spočíva predovšetkým v skutočnosti, že v spektre výskumu našej vedeckej inštitúcie sa objavila aj Budapešť.

Riaditeľka ústavu Alžbeta Uhrinová Hornoková informovala prítomných, že na konkurz na miesto riaditeľa sa nikto neprihlásil, preto bol opäť vypísaný. Zároveň oficiálne zahlásila svoju abdikáciu, ktorú VR s poľutovaním vzala na vedomie.

V rámci projektu výskumu slovenských priezvisk a krstných mien v Maďarsku sa tím ústavu nedávno zúčastnil na seminári Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied, o ktorom informoval zbor čestný vedecký tajomník Ján Chlebnický.

Členovia VR prediskutovali aj možnosti vedeckého spracovania zoznamov menšinových voličov a výsledkov sčítania ľudu v budúcom roku.

O najnovších publikáciách ústavu referovala A. Divičanová, prácu Miroslava Kmeťa s názvom Historiografia dolnozemských Slovákov v 19. storočí označila za druhé najdôležitejšie dielo po knihe Jána Siráckeho Sťahovanie sa Slovákov na Dolnú zem. Prínos novej rozsiahlej práce vidí aj v tom, že jej autor roky žil a pracoval medzi nami, dobre nás pozná spolu s našimi vnútornými zápasmi a dilemami typu Kam patríme. Potešiteľnou správou je, že vyšiel najnovší zväzok edície Národopis Slovákov v Maďarsku a na internete sú prístupné aj výsledky minuloročného výskumného tábora, ktorý bol v pilíšskej slovenskej obci v Senváclave.

Spomínanú knihu historika Katedry histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Miroslava Kmeťa záujemcom deň po zasadnutí VR VÚSM predstavil Pavel Husárik z Lýcea J. G. Tajovského v Nadlaku. Autor Historiografie dolnozemských Slovákov popri opise dolnozemských slovenských enkláv rozoberá rôzne kultúrnohistorické fenomény v rámci týchto komunít (otázka kultúrnej nadradenosti a podradenosti, etnické sebavedomie, komunikácia v rámci enklávy, vzťahy k slovenskému národnému hnutiu, resp. uhorské vlastenectvo ako súčasť vedomia dolnozemských slovenských intelektuálov a iné). M. Kmeť podáva prehľad tvorby pätnástich dejateľov, ktorí sa venovali dejepisectvu na slovenskej Dolnej zemi a zvláštnu pozornosť venuje regionálno-historickým monografiám, akými sú napr. Haanove Pamätnosti Békešskej Čaby, alebo Jesenského monografia Poľného Berinčoku.

Na elektronickú knihu ústavu upriamila pozornosť obecenstva riaditeľka A. Uhrinová Hornoková. Ako uviedla, minuloročný výskumný tábor inštitúcie v Senváclave sa mohol uskutočniť vďaka finančnej podpore Medzinárodného vyšehradského fondu, avšak podmienkou jej udelenia bolo kompletné uverejnenie výsledkov výskumov v publikácii. E-kniha na adrese http://vusm.slovaci.hu obsahuje jedenásť štúdií a čiastkových štúdií, sedem výskumných správ, ako aj bibliografiu k dejinám obce Senváclav. V centre záujmu výskumníkov... stál výskum archívnych dokumentov, ľudovej slovesnosti, slovenského nárečia v Senváclave, používania jazyka a mien, tradičných zamestnaní, spoločenských vzťahov, identity, starších a nových inštitúcií, kultúrneho prostredia a osobných životných osudov, zvykov a tradícií. Medzi hodnotné výsledky výskumu patria ľudové piesne a modlitby, ktoré už pomaly upadli do zabudnutia, zvukové záznamy a fotodokumentácia, - píše v úvode e-knihy riaditeľka inštitúcie.

(csl)

10 kníh, 20 obrazov a 30 fotografií

Traja Slováci z Budína

Pod týmto názvom usporiadala Slovenská samospráva I. obvodu Budapešti spoločnú prezentáciu troch slovenských obyvateľov tejto mestskej časti. V aule sídla samosprávy hradnej štvrte 7. júna predstavil básnik a publicista Gregor Papuček 10 slovenských kníh z tvorby posledných 10 rokov. Učiteľka a maliarka Eva Konczošová priniesla 20 svojich najnovších obrazov a fotograf a novinár František Zelman vystavil 30 digitálnych fotografií, na ktorých zvečnil naše tradície. Podujatie otvoril člen Výboru pre kultúru, školstvo a šport samosprávy I. obvodu András Vecsey. „Nie to treba sledovať, čo nás rozdeľuje, ale čo nás spája,“ začal svoj prejav poslanec a vybral tie exponáty, ktoré sa mu najviac páčia. Zároveň poznamenal, že priniesol hostiteľom darčeky v podobe vína pre mužov a keramického krčahu pre dámu, ale aj pre účastníkov vernisáže v podobe ruksaku, do ktorého zabalil malú čokoládu. Ako povedal, ruksak symbolizuje cestu, na ktorú sa vyberie táto výstava. Organizátori ju plánujú inštalovať aj v ďalších Slovákmi obývaných lokalitách krajiny. Už je isté, že ju uvidia obyvatelia Sarvaša, Slovenského Komlóša a Békešskej Čaby, v súčasnosti koordinujú termíny.

Po pozdravných slovách A. Vecseyho sa prítomným prihovoril G. Papuček, ktorý dovtedy tlmočil slová poslanca. „Žiť v centre Budína a písať slovenské básne, to nie je div, je to tradícia,“ povedal. Pripomenul, že tu žil slovenský básnik Juraj Pejko a básnik a prekladateľ Peter Bella Horal, ktorý napísal báseň Aká si mi krásna, ktorej zhudobnenú formu pozná väčšina z nás. „S takýmto historickým pozadím nepísať básne by znamenalo narušiť kontinuitu tejto šľachetnej tradície - a keďže si to nemôžem dovoliť, nuž - píšem,“ povedal G. Papuček, ktorý sa zmienil aj o tom, že ich poslanecký zbor podporuje umeleckú tvorbu. Vďaka tomu od svojho založenia ročne vydá aspoň jednu publikáciu, až na roky 2005 a 2006. Zato sa našli aj také roky, keď vydal aj dve knihy. V tomto roku vďaka finančnej podpore Úradu pre Slovákov, žijúcich v zahraničí vyjde v Bratislave zbierka veselých epitafov.

Po týchto slovách pozval F. Zelman účastníkov na zaujímavú hru: poprosil ich, aby pomenovali niektoré jeho fotografie. Takto sa z pasívnych účastníkov vernisáže stali aktívni menodarcovia. Výstava v aule sídla samosprávy I. obvodu bude otvorená do 20. júna.

(ef)

Čabianske vzorky tkanín v Bratislave

V posledný májový večer sa v Maďarskom inštitúte v Bratislave uskutočnila prezentácia knihy Jánosa Tiboriho Vzorky ľudových tkanín z Békešskej Čaby, ktorá uzrela svetlo sveta roku 2008 ako spoločné vydanie Kruhu priateľov Békešskej Čaby v Budapešti a Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS). Album pedagóga a regionálneho etnografa Dr. Jánosa Tiboriho, zostavený v roku 1958, predstavuje jedinečnú zbierku, dokumentujúcu sebestačnosť a šikovné ruky miestnych sedliackych žien a dievčat. Album ponúka cenné informácie nielen pre tých, ktorí sa zaujímajú o ľudové tradície, ale je mimoriadne cenným inšpiračným zdrojom aj pre súčasných remeselníkov a návrhárov - obsahuje 117 čabianskych vzoriek s odborným popisom, patriacich do klenotnice hodnôt Čabanov a dolnozemských Slovákov.

Na prezentácii v Bratislave ho predstavili PhDr. Juraj Zajonc, CSc. z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied a renomovaná etnografka Terézia Baloghová Horváthová, CSc. Podujatia sa zúčastnila aj dcéra autora Tímea Tiboriová. Organizátorkou a moderátorkou večera bola riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová, ktorá zároveň zastupovala jedného z vydavateľov albumu, ČOS a pričinila sa aj o prípravu výstavy tkanín. Ďalšieho vydavateľa, Kruh priateľov Békešskej Čaby v Budapešti reprezentovala deväťčlenná delegácia na čele s predsedom Lászlóm Kocsisom. Etnologička Terézia Baloghová Horváthová priblížila obecenstvu čabianske tkaniny z odborného hľadiska. PhDr. Juraj Zajonc, CSc. analyzoval význam zbierky vzoriek, ktorú označil za nevšednú tak z hľadiska mesta Békešskej Čaby, ako aj Slovákov v Maďarsku a celoslovenskej kultúry. Dcéra Jánosa Tiboriho sa podelila s prítomnými o svoje spomienky z detstva, ktoré sa spájajú so zberateľskou prácou jej otca. Poďakovala sa za usporiadanie prezentácie a poprosila predstaviteľov Maďarského inštitútu, aby doručili album aj významným osobnostiam slovenského verejného života. Členka kruhu Čabanov Katarína Špiryová spestrila večer prezentáciou svojich nádherných starodávnych čabianskych tkanín. Vďaka ČOS na podujatí nechýbala ani v neviazaných rozhovoroch často spomínaná čabianska klobása.

(ho-br)

http://www.luno.hu/content/view/8477/62

http://www.luno.hu/content/view/7670/93

Výstava k 75. narodeninám Juraja Ezüsta

Spätný pohľad

Do prvej tretiny júna bola v Jankayho galérii v Békešskej Čabe otvorená jubilejná výstava čabianskeho rodáka Juraja Ezüsta.

Maliar, ktorý sa angažuje aj v slovenskom dianí hlavného mesta, kde žije od roku 1971, sa narodil v Békešskej Čabe. S výtvarným umením sa začal zoznamovať už v rodnom meste u umelca Józsefa Mokosa. Diplom učiteľa získal v Jágri, kde študoval u majstra Jánosa Jakubu. Neskôr pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarného umenia v Budapešti.

Umelec, ktorého tvorbu vysoko cenia nielen v Maďarsku, ale aj v zahraničí, na výstave v Békešskej Čabe nazvanej Spätný pohľad podal široký prierez svojim celoživotným dielom. Boli tu rovinaté krajiny, obľúbené kone, autoportréty, ako aj rôzne konštruktivistické kompozície z papiera.

Napriek tomu, že majster už dlhé desaťročia žije v Budapešti, dodnes sa pokladá za Čabana a jeho rodné mesto mu pravidelne usporadúva jubilejné výstavy. Za dejisko nedávnej expozície, ktorú umelec venoval svojej sestre, si vybral Jankayho galériu, kde doteraz nevystavoval.

Medzi exponátmi boli dve diela, ktoré venoval svojmu rodnému mestu. Príjmy z ich predaja budú slúžiť ako štipendium pre dvoch čabianskych výtvarníkov.

(csl)

Film v znamení sedmičiek

Majster svetla a harmónie je názov najnovšieho dokumentu vedúcej Slovenského vysielania Maďarskej televízie Zuzany Antalovej. Film predstavuje životnú dráhu Pavla Korbela. Sarvašský rodák sa so svojou rodinou presťahoval roku 1947 na Slovensko a roku 1968 do Švajčiarska. Ako maliara ho uznávajú tak vo Švajčiarsku, ako aj na Slovensku a v Maďarsku. O filme, v ktorom hovoria siedmimi jazykmi o 77-ročnom maliarovi sme, sa porozprávali s jeho autorkou a hlavným hrdinom.

Autorka Zuzana Antalová

- Kde všade už videli film?

- Premiéru mal 22. decembra 2009 na druhom programe Maďarskej televízie. Nebolo to v rámci slovenského vysielania, ale našim divákom už môžem oznámiť, že ho uvidia v troch pokračovaniach v auguste v Domovine. Oficiálnu premiéru mal vo februári na Maďarskej filmovej prehliadke a teraz tu, v Slovenskom inštitúte, kde mal P. Korbel pred tromi rokmi spoločnú výstavu so svojou dcérou a vnučkou. Som nesmierne rada, že riaditeľ inštitútu Milan Kurucz nám poskytol túto možnosť.

- Čo by si zmenila na filme?

- Samozrejme, keď človek dokončí film, hneď uvažuje nad tým, čo by robil inak. Už vieme, že tento film bude mať skrátenú verziu, čo je prijateľnejšie pre televízne vysielanie.

- Bol to skutočne medzinárodný projekt s medzinárodnou účasťou. Čo robilo najväčšie problémy a čo bolo najlepšie?

- Najťažšie bolo samotné natáčanie, lebo iba na Slovensku a v Maďarsku natočené časti sa realizovali pomocou televízie, švajčiarsku časť sme dokončili z vlastných síl. Povedali sme si, že 40 rokov zo životného diela nemožno vynechať, takže sme sa pozbierali a túto časť sme financovali z vlastných zdrojov: moja sestra, kameraman a majster Korbel. Vďaka nim sme mohli vo filme ukázať švajčiarskych žiakov a priateľov umelca. Počas natáčania sa miešalo sedem jazykov, ale nikomu nerobilo problém, odkiaľ kto pochádza, kde má korene, akej je národnosti. Najviac sa mi páčilo, že všade sme boli prijatí veľmi vľúdne. Krásne žijú tieto kultúry spolu a vedľa seba. Dominuje ľudskosť, kultúra, umenie, čistota - asi to je maximum, čo môže človek čakať a dostať od iných. Všetky natáčania a hlavne dokončenie filmu boli také dobrodružné, že pán Korbel si zaslúži, aby jeho životné dielo bolo poctené aj tým, že trvá presne toľko minút, koľko mal rokov v tom čase.

- Koľko trvalo natáčanie?

- Vo Švajčiarsku sme boli týždeň, v Sarvaši a v Bratislave po dva dni a tu som natáčala na ich spoločnej výstave pred tromi rokmi, takže 10 dní. Zostrih natočeného materiálu trval päť dní.

- Čo bude ďalej s filmom?

- Pripravujeme skrátenú 50-minútovú verziu, dokončujeme slovenskú a anglickú verziu filmu a nominujeme ho na rôzne festivaly. Dúfame, že raz budeme mať premietanie aj na Slovensku a vo Švajčiarsku.

Maliar Pavel Korbel

- Tento film ukazuje vás, alebo osobu, ktorá sa vám veľmi podobá?

- Je to spontánne a keď je niečo spontánne, bez akejkoľvek prípravy, tak si myslím, že to svedčí o autentickosti a o tom, čo človek naozaj vo svojom vnútre nosí. Ak vám niekto položí otázku, na ktorú vôbec nie ste pripravení, odpoviete na ňu tak, ako to vo svojom vnútri cítite.

- Čo by ste dodali k filmu?

- Ako všetkému, čo človek vytvorí, niečo aj tomuto chýba. Absolútne dokonalé neexistuje: ani v tvorbe, ani v ľudských vzťahoch.

- Ktorá je tá farba, ktorú vidíte iba tu, v Maďarsku, ale vo Švajčiarsku ju nevidíte?

- Nad tým som sa ešte nezamyslel. Súvisí to s klimatickými a geografickými podmienkami krajiny. Ja žijem nad Ženevským jazerom a tam sa všetko odzrkadľuje, aj svetlo sa znásobuje, osvetlí celý kraj a dáva inú farebnú harmóniu. Tu je trochu zemskejšie, človek je bližšie k zemi. Ja som sa v tejto krajine narodil, neďaleko odtiaľto, takže mi je to tiež blízke. Je zaujímavé, že keď som tu, tak moje pocity sa nachádzajú v horizontálnych rovinách. Horizontalita mi viac približuje k srdcu aj mojich priateľov. Tam, kde žijem v iných geografických podmienkach, tam sa to mení vertikálne, vzťahy sú trochu chladnejšie, ale čestné. Tam sa cítim ďaleko viac sám, ako tu. Tu sa nikdy necítim sám, ani s čerstvo nadobudnutými známosťami.

- Čo by ste dodali do nového filmu o sebe?

- To, čo som nestačil doteraz spraviť. Dodal by som trochu exoteriky, ktorú som v sebe vždy mal: filozoficko-výtvarnú problematiku, ktorá každého umelca zaujíma. Podstatu života, kam to vlastne smeruje, odkiaľ sme prišli a aký je zmysel tohto úzkeho diania tuná. Čím viac sa človek blíži ku koncu pozemskej púte, tým naliehavejšie to na neho dolieha. Snažím sa svojim štetcom narábať tak, aby som vyjadril tú podstatu, ktorú cítim ako vyvrcholenie celého môjho snaženia sa v tomto živote. Moje súčasné obrazy sa podobajú akýmsi moderným ikonám. Zistil som, že tvoritelia ikon v dávnych vekoch sa dostali k tejto moderne, ktorú sa my teraz pokúšame vyjadriť, ale oni to už dávno pochopili, ich diela sú nadčasové, sú to tzv. archetypy, ktoré sú hlboko zakorenené v našom duchu.

Otázky kládla

Eva Patayová Fábiánová

Slovenská samospráva V. obvodu Budapešti

Letný festival v obnovenom centre mesta

Obyvatelia hlavného mesta a hlavne tí, ktorí často navštevujú srdce Budapešti - V. obvod si dosť vytrpeli počas obnovovania Hlavnej ulice tejto mestskej časti. Rekonštrukčné práce prebiehali skoro poldruha roka, avšak výsledok hovorí sám za seba - zrodila sa celkom nová, moderná a útulná mestská časť, ktorá veľmi chýbala v centre našej metropoly. Krásne a atraktívne fontány, nové zelené plochy, upravená dlažba a nie v poslednom rade oveľa menšia premávka lákajú nielen turistov, ale aj domácich do nedávno takmer „vyľudnených“ ulíc.

Asi aj vďaka odovzdaniu obnovenej Hlavnej ulice Budapešti sa stretol Letný festival V. obvodu, usporiadaný v posledný májový víkend, s rekordným počtom hostí a záujemcov. Na piatich javiskách postavených v najfrekventovanejších častiach centra mesta sa za tri dni vystriedali desiatky spevákov a skupín, nehovoriac o rôznych sprievodných podujatiach.

Menšinové samosprávy pôsobiace v tomto obvode sa mohli prezentovať 28. a 29. mája popoludní na Javisku svetovej hudby pred Miestnym úradom na Alžbetinom námestí. Tam sa za dva dni predstavili kultúrne telesá všetkých desiatich minorít pôsobiacich v tejto mestskej časti.

Slovenskú národnosť zastupoval Folklórny súbor Pilíš z Mlynkov, ktorý okrem originálnych mlynských tanečných produkcií a ľudových piesní predstavil aj slovenské choreografie z našej materskej krajiny. Súboru sa podarilo navodiť takú dobrú náladu, že na pilíšsku polku začali spontánne tancovať aj diváci pred javiskom.

Keďže v nedeľu bol Medzinárodný deň detí, festival pokračoval programami určenými deťom a mládeži.

(kk)

Budapešť

Dni slovenskej kuchyne v Pivárni Gerbaud

Umelci Bratislavského bábkového divadla vzbudili svojou produkciou na budapeštianskom Vörösmartyho námestí záujem okoloidúcich dospelých i detí, domácich aj turistov. V ten krásny júnový pondelok tu ešte stáli stánky a prebiehali podujatia Týždňa knihy, ktorým úspešne konkurovali. Tí, ktorým účinkujúci dali do ruky informačný letáčik, sa dozvedeli, že v Pivárni Gerbaud, ktorá je priamo na námestí, prebiehajú od 7. do 12. júna Dni slovenskej kuchyne. O tom sme sa už dopočuli v samotnej reštaurácii od vedúcej budapeštianskej kancelárie Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) Sone Jelínkovej, že už tretíkrát usporadúvajú prezentáciu slovenskej gastronómie v tomto renomovanom podniku. Budapešťanom varí šéfkuchár Grand Hotela Bellevue v Starom Smokovci Štefan Šesták. V mene vedenia hotela sa prihovoril hosťom, ktorí prišli na slávnostné otvorenie dní pracovník prevádzky hotela Viktor Kozma. O tomto hoteli, ktorý je veľmi obľúbený medzi maďarskými turistami, sme sa od pani Jelínkovej dozvedeli zaujímavosť, že jeho generálnou riaditeľkou je reprezentantka Slovenska v zjazdovom lyžovaní Jana Gartnerová. Otvorenie Dní slovenskej kuchyne poctil svojou prítomnosťou veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss, ktorý vyslovil nádej, že pri konzumácii chutných slovenských jedál sa budú hostia sústreďovať na to, čo Slovákov a Maďarov spája. Veď ako povedal, aj slovenská kuchyňa je dôkazom toho, že naše dva národy dlho žijú vedľa seba.

Okrem toho, že ide o tretie Dni slovenskej kuchyne v Budapešti, sa trojka spomínala v tento deň aj v inom kontexte. Presne pred tromi rokmi, 1. júna, bola na Rákócziho triede otvorená kancelária SACR v Budapešti. Generálna riaditeľka SACR Svetlana Gavorová na otázku Ľudových novín uviedla, že toto zastupiteľstvo je pre agentúru dôležité, veď Maďarsko spolu s Poľskom a Českou republikou patria medzi pilierové krajiny, z ktorých prichádza na Slovensko najviac návštevníkov. V minulom roku, ktorý bol poznačený krízou, sa SACR zamerala na posilnenie aktivít v týchto troch krajinách. Ťažko sa síce posudzuje, či na zvýšenú návštevnosť mala vplyv zvýšená intenzita práce, ale, ako konštatovala, zrodili sa uspokojivé čísla. Čo sa týka tohto roka, slovenskí hoteliéri nepredpokladajú, že by kvôli politickému napätiu maďarskí návštevníci zmenili svoj cieľ a necestovali by na Slovensko. Oproti minulému roku očakávajú zvýšenie počtu návštevníkov z našej krajiny. Žiaľ, v letnom období môže mať veľké slovo počasie, keďže sa predpovedá daždivé leto, ale výhodou je, že hostí očakávajú aquaparky a kúpele, ktoré možno navštevovať aj v prípade nepriaznivého počasia. Intenzívne sa pripravujú aj na zimnú sezónu, ktorá je pre turistov z MR kľúčová. Otvorenie kancelárie v Budapešti generálna riaditeľka SACR označila za správny a osvedčený krok, veď umožňuje oživenie trhu, prúdenie informácií, vyvíjanie rôznych aktivít, budovanie osobných vzťahov s novinármi a turistickými operátormi, ako aj inú kvalitu spolupráce so zastupiteľskými úradmi. Jej slová potvrdilo aj losovanie na záver podujatia, v ktorom medzi účastníkmi vylosovali dve noci v Grand Hoteli Bellevue. Šťastena sa usmiala na redaktorku Klub rádia Andreu Oláhovú, ktorá pravidelne informuje početných poslucháčov o tých kútoch sveta, ktoré sa oplatí navštíviť.

SACR má v súčasnosti osem kancelárií, z toho sedem v Európe a jednu v Číne, ku ktorým v tomto roku pribudnú ďalšie dve, jedna v Taliansku a druhá bude spoločná pre USA a Kanadu.

(br)

Slovenské kráľovské mestá v Slovenskom inštitúte

V Budapešti prostredníctvom zastúpenia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) v Budapešti a Slovenského inštitútu sa predstavilo konzorcium štyroch kráľovských miest z východného Slovenska - Bardejova, Kežmarku, Starej Ľubovne a Levoče. Prítomných v mene organizátorov privítali riaditeľ SI Milan Kurucz a vedúca budapeštianskej kancelárie SACR Soňa Jelínková. Po privítacích slovách nasledovalo premietanie filmu o štyroch kráľovských mestách s maďarským dabingom.

Bardejov je historicky a kultúrne bohaté mesto. Historické centrum spolu s komplexom stavieb tvoriacich židovské suburbium zo začiatku 18. storočia bolo v roku 2000 zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Najvzácnejšou časťou mesta je Radničné námestie s nádhernými gotickými meštianskymi domami a Bazilikou minor sv. Egídia, prvou stavbou renesancie na území Slovenska, v ktorom je umiestnená expozícia Šarišského múzea Slobodné kráľovské mesto Bardejov. Nemenej významné a zaujímavé je aj opevnenie mesta. Fortifikačný systém Bardejova patrí k najdokonalejším a najzachovalejším opevneniam miest v Európe.

Levoča sa po prvý raz spomína v listine z roku 1249 pod názvom Leucha. Za krátky čas sa stala hlavným centrom nemeckej kolonizácie na Spiši a v roku 1271 ju dokonca povýšili na hlavné mesto Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1323 ju vyhlásili za slobodné kráľovské mesto. Levočania obchodovali s Krakovom, hansovnými mestami, Benátkami, vyrábali aj pre trhy a jarmoky v celom Uhorsku a Poľsku. Neskôr sa Levoča stala jedným z hlavných centier renesancie a humanizmu v Uhorsku. Ťažiskom starobylej Levoče je rozľahlé obdĺžnikové námestie. Stojí tu rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba zo 14. storočia, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby na Slovensku. S farským kostolom susedí budova bývalej levočskej radnice s arkádami postavená po požiari v roku 1550. Na námestí stojí aj tzv. klietka hanby zo 16. storočia, ktorá sa v minulosti využívala na verejné pranierovanie. Centrálne námestie lemuje vyše 50 pozoruhodných meštianskych a patricijských domov. Viaceré sú pomenované podľa bývalých majiteľov.

Kráľovské mesto Kežmarok dostalo práva od uhorského kráľa Belu IV. v roku 1269. Výhodná poloha mesta pri dôležitých obchodných cestách, spájajúcich Orient so severom Európy, urýchlila jeho hospodársky rozvoj. Kežmarok bol i počas minulých storočí veľmi živým mestom. Po celej Európe preslávili Kežmarok farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihlári a zlatníci. Vyše sedem storočí existencie Kežmarku poznačilo i jeho architektúru, ktorá počnúc románskym slohom obsahuje každý stavebný štýl. Za povšimnutie stojí bazilika sv. Kríža, pred kostolom je samostatne stojaca veža - Zvonica, ktorá sa pokladá za najstaršiu renesančnú zvonicu na Slovensku. Kežmarské domy sa podobali ako vajce vajcu - odlišovali sa iba v tom, že menšie patrili remeselníkom a väčšie úradníkom, doktorom, obchodníkom. V roku 1950 bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu, jednu zo sedemnástich na Slovensku. Evanjelický drevený artikulárny kostol a Evanjelické lýceum sa stali r.1985 národným kultúrnymi pamiatkami. V roku 1991 bola v meste obnovená tradícia výročných trhov. V lete sa koná známe Európske ľudové remeslo (EĽRO) a v zime Vianočný trh.

O Starej Ľubovni najstaršia listinná zmienka je z r. 1292. Po postavení hradu Ľubovňa sa obec zmenila na podhradie a tým sa zväčšil jej význam. Pre rozvoj mesta bol významný rok 1364, kedy ho Kráľ Ľudovít I. povýšil na kráľovské mesto. Jeho ďalší vývoj podstatne ovplyvnilo zálohovanie územia poľskému kráľovi v r. 1412 - 1772. Mesto sa stalo známym hospodárskym a kultúrnym centrom. Po skončení zálohu mesto stratilo výnimočné postavenie, opustili ho úradníci a šľachta. Stará Ľubovňa sa stala centrom len širšieho okolia. Aj dnes tvorí historické jadro pravidelné námestie obdĺžnikového tvaru s meštianskymi domami s renesančnou dispozíciou a neskoršími barokovými a klasicistickými úpravami. Dominantou námestia je Kostol svätého Mikuláša pochádzajúci z obdobia okolo r.1280 a Provinčný dom - bývalé sídlo gubernátora zálohovaných spišských miest, v r. 1639 prestavané v renesančnom slohu.

Po premietnutí dokumentárneho filmu veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku Peter Weiss vysoko ocenil aktivitu konzorcia štyroch kráľovských miest. - V roku 1992 som bol zvolený za poslanca vo vtedajšom východoslovenskom volebnom kraji, takže osobne poznám tieto mestá. Môžem posúdiť aj tú dvadsaťročnú cestu, ktorú prešli do ich dnešnej podoby, ktorú ste videli vo filme. Historické dedičstvo sa zveľadilo prácou primátorov miest, poslancov mestských zastupiteľstiev a ľudí, ktorí v týchto mestách žijú. Nie všetko bolo v r. 1990, keď sa začali spoločenské premeny také krásne, ako ste videli, - povedal Peter Weiss a pozval prítomných na Slovensko. Ako povedal, verí, že problémy, ktoré sú na najvyššej politickej úrovni, sa nepremietnu do každodenných stykov medzi občanmi susedných spriatelených štátov.

V podvečerných hodinách bola v Slovenskom inštitúte otvorená vernisáž výstavy fotografií slovenských kráľovských miest, ktoré zhotovili manželia Igor a Mária Bobákovci. V priestoroch SI pozvaných hostí a širokú verejnosť privítal jeho riaditeľ Milan Kurucz. O dobrú náladu počas celej prezentácie sa postarala ľudová hudba z Levoče. Návštevníci mohli na záver ochutnať aj slovenské gastronomické špeciality. Výstava potrvá do konca júna.

(aszm)

Novohradské lipky

Stretnutie slovenských detí v Peťanoch

Približne stopäťdesiat detí sa 5. júna zabávalo v prekrásnom prostredí pri nádhernom jazere Čer v Dolných Peťanoch na treťom stretnutí detí slovenskej národnosti nazvanom Novohradské lipky.

Slovenská samospráva Novohradskej župy pozvala na stretnutie žiakov základných škôl a ich učiteľov zo Šápova, Luciny, Níže, Veňarcu, Bíru, Dengelegu - Héhalomu a Terian, aby sa spoločne zabavili. Ku gestorom sa pridali Verejnoprospešná nadácia ZSM Lipa a Župná knižnica B. Balassiho z Balašských Ďarmôt. Cestovné hradili školy alebo samosprávy, ale ostatné výdavky zaplatili organizátori. Účastníkov privítal starosta Dolných Petian Imrich Laluja. - S veľkou radosťou vás všetkých vítam! Dúfam, že aj teraz sa budete tak vynikajúco cítiť, ako v predošlých rokoch a získate nezabudnuteľné zážitky. Ako vidíte, zabezpečili sme vám vynikajúce počasie, hoci to nebolo ľahké. Je síce pravda, že futbalové ihrisko nie je ešte v takom stave, v akom bolo pred dvoma mesiacmi, ale dúfam, že po futbale v blate budete schuti jesť vynikajúci kotlíkový guláš, ktorý sme vám uvarili, - povedal pán starosta a odovzdal slovo predsedníčke Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Kataríne Plevovej.

- Milé deti! Srdečne vás medzi nami vítam. Veľmi sa tešíme tomu, že obecná samospráva nám už tretíkrát zabezpečila priestory na toto stretnutie. Budeme sa usilovať usporiadať podobné aj na budúci rok. Ďakujeme Verejnoprospešnej nadácii Lipa za podporu, - povedala Katarína Plevová a zaželala každému férové súťaženie. Predsedníčka hostiteľskej slovenskej samosprávy, členka župného slovenského voleného zboru Agneša Radičová tiež vyslovila radosť z toho, že môžu byť organizátormi tretieho stretnutia.

Po privítaní nasledoval program Takí sme, v ktorom sa predstavila každá škola zarecitovaním slovenskej básne, prednesom slovenskej piesne, tancom, detskými hrami, alebo slovenskou rozprávkou. Výkony žiakov v predošlých rokoch hodnotila porota, ale v tomto roku bol program zábavný, nie súťažný. Súťaž nasledovala potom, a to vedomostná o Slovákoch v Maďarsku. Kým trojčlenné skupiny žiakov nižšieho stupňa odpovedali na osem otázok, chlapci vyššieho stupňa zápasili o pohár vo futbale. Neskôr si vymenili miesto s menšími žiakmi. Žiaci vyššieho stupňa odpovedali na desať otázok. Pred obedom sa konala aj branná súťaž. Tí, ktorí nešportovali, mohli zhotovovať darčeky, pochutnávať si na nanukoch a na rôznych cukrovinkách, kúpiť si menšie hračky. Po chutnom obede nasledovalo vyhodnotenie aktivít. Absolútnymi víťazmi Novohradských lipiek 2010 sa stali žiaci Základnej školy v Lucine. Pohár vo futbale získali žiaci nižšieho stupňa Základnej školy v Lucine a žiaci vyššieho stupňa z Dengelegu - Héhalomu.

(aszm)

MDD v Slovenskom Komlóši

Medzinárodný deň detí (MDD) zvyčajne (ale nie všade) oslavujú vždy 1. júna. V Maďarsku sa slávi od roku 1931 v poslednú májovú nedeľu, na Slovensku (a v niektorých ďalších bývalých socialistických krajinách) sa slávi od roku 1952. Myšlienka MDD sa zrodila na Svetovej konferencii pre blaho detí v Ženeve v roku 1925. Na tejto konferencii zástupcovia 54 krajín schválili deklaráciu, ktorá sa zaoberala chudobou, detskou prácou, vzdelaním a inými otázkami týkajúcimi sa detí na celom svete. Po konferencii viacero vlád zaviedlo vo svojich krajinách takýto deň s cieľom urobiť deťom radosť a zároveň poukázať na problémy týkajúce sa detí vo svete. Nie je úplne jasné, prečo práve 1. jún bol vybraný ako MDD. Avšak tento dátum je na svete najobľúbenejší, oslavuje sa vo viac ako 21 krajinách.

V Slovenskom Komlóši oslavovali MDD opäť na kúpalisku Ruža. Mestská samospráva, Osvetové stredisko J. G. Tajovského a kúpalisko Ruža pripravili pre deti a dospelých bohatý nedeľný program s rôznymi atrakciami a súťažami. Malé deti si mohli vyskúšať jazdu na koni, skákanie v nafukovacom hrade, člnkovať sa na Suchej riečke alebo sa čľapkať v malom bazéne. Staršie deti si mohli zmerať sily v šikovnostných hrách a zaplávať si v dvoch veľkých bazénoch. Pozornosť upútali aj tanečníci miestnej základnej umeleckej školy, ktorí vystúpili s pekne nacvičeným programom. Krásne počasie vylákalo na kúpalisko aj mnohých starších Komlóšanov, aby si oddýchli v teplej liečivej vode. V stánkoch s občerstvením bolo celý deň rušno, veď pri vode človek rýchle vysmädne i vyhladne. Na kúpalisku hrala hudba, všade sa ozýval smiech a džavot detí. Veľká účasť splnila očakávanie organizátorov. Účastníci osláv sa vracali domov opálení a plní zážitkov z vydareného podujatia.

(aszm)

Regionálne kolo Spievaniek a veršovačiek v Číve

Sály Kultúrneho domu Bélu Kálmánfiho v Číve sa 28. mája zaplnili deťmi. Účastníkov posledného tohoročného regionálneho kola Slovenských spievaniek a veršovačiek Zväzu Slovákov v Maďarsku pre Komárňansko-Ostrihomskú a Peštiansku župu privítala riaditeľka miestnej základnej školy Ildika Madudová, ktorá osemdesiatim deťom popriala dobré súťaženie. Predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Mária Voderaczká pripomenula, prečo je potrebné ovládať v týchto župách jazyk našich predkov. Zaželala súťažiacim úspešné predvedenie ich produkcií. Predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková poďakovala spoluorganizátorom za prípravu regionálneho kola, predstavila porotu a deťom rozprávala o potrebe dvojjazyčnosti našej národnosti. Hovorila o tom, aké je dôležité spoznať spevnú kultúru našich predkov, ale aj o slovenskom jazyku ako o dorozumievacom prostriedku.

Po úvodných slovách v dvoch miestnostiach prednášali poéziu a prózu deti z Kestúca, Mlynkov, Santova, Annavölgyu, Čívu, Dabaša a z budapeštianskej slovenskej školy, kým vo veľkej divadelnej sále súťažili speváci z Mlynkov, Dabašu, Santova, Čívu a z budapeštianskej slovenskej školy.

Po súťaži si deti pozreli oblastný dom a vyskúšali si zariadenia nového ihriska.

(msz)

Do celoštátneho kola postúpili

Veršovačky:

I. kategória

Katalin Šuhajdová - Dabaš

Daniela Shucková - Čív

Vivien Hüseová - Annavölgy

II. kategória

Réka Chalupová - Kestúc

Gréta Garajská - Dabaš

Dominika Gubová - Dabaš

Katinka Strehárska - Santov

Anna Horváthová - Mlynky

Izabela Roóbová - Mlynky

Zo slovenskej školy z Budapešti

Ondrej Várszegi, Vivien Kapitáňová, Gregor Kováč, Zoe Joóbová

III. kategória

Gábor Görbe - Dabaš

Henriett Petrányiová - Dabaš

Kinga Kormošová - Santov

Zo slovenskej školy z Budapešti

Elizabeth Kollárová, Antonella Morongová, Peter Farkaš

IV. kategória

Zo slovenskej školy z Budapešti

Alexandra Šoóšová a Norbert Bartoš

Spievanky

I. kategória

Vanessa Glücková - Mlynky

Spevácka skupina z Mlynkov

II. kategória

Annabella Weiszová - Dabaš

Duo Viktória Ljavinecová a Panni Pénzeliková - Mlynky

Doprovod na harmonike: Laura Glücková

III. kategória

Noémi Ličiková a Timea Bollová - Santov

Spevácka skupina Slovenskej školy v Budapešti

Oživená čívska svadba

Slovenská samospráva v Číve usporiada 26. júna o 15. hod. Čívsku svadbu. Obyvatelia podpilíšskej osady si pripomenú tradičné svadobné zvyky. Obrady sa budú odohrávať pred Obecným múzeum a na Ulici mieru č. 26. Táto časť svadby bude verejná. Na svadobnej hostine sa môžu zúčastniť iba tí, ktorí si vopred zakúpia vstupenky. Organizátori by sa tešili, keby na svadbu prišlo čím viac účastníkov v miestnom ľudovom kroji.

Na sv. Urbana v slovenskom Pilíši

Vyhlásenie výsledkov súťaže vinárov

Tesne pred turíčnymi sviatkami v Číve vyhlásili výsledky súťaže vín, ktorá bola vypísaná pre vinárov žijúcich v pilíšskych slovenských osadách. Do súťaže sa prihlásilo 60 vinárov z deviatich obcí z Maďarska a z dvoch zo Slovenska so 114 vzorkami vín. Vína hodnotila dvanásťčlenná porota na čele s Károlyom Gimeskövim, ktorá pracovala v troch komisiách. Porota ocenila vína nasledovne: pochvalný diplom udelila 23 vzorkám, bronzovou medailou ocenila 30 vín, striebornou 34, zlatou 25 a veľkou zlatou medailou dve vína. Víťazom súťaže sa stal čívsky vinár László Faragó vínom Furmint ročník 2000, ktorý si odniesol aj pohár za najlepšie biele víno. Pohár za najlepšie červené víno získala Mária Viteková Sitkuová zo Šárišápu za Frankovku Cabernet ročník 2008. Pohár za najlepšie víno zo Slovenska si odniesol vinár z Veľkého Lapáša Alfonz Šrank za Rýnsky rizling ročník 2009. Osobitnú cenu získal čívsky gazda Zoltán Andó, za svoje doma vypestované vína Zengő a Frankovku modrú, a Jozef Zsolnay, ktorý spomedzi členov Spolku pivničnej dediny v Číve, organizátora súťaže, pripravil najlepšie červené víno, Frankovku modrú ročník 2008. Vyhlásenie výsledkov súťaže sa skončilo chutnou večerou a veselou ochutnávkou vín.

(kč-br)

Po 10. Celoštátnom závinovom festivale v Malom Kereši

Jubileum oslávili súťažne

Tohoročný závinový festival sa vyznačoval tým, že prvýkrát v histórii desaťročného celoštátneho podujatia posudzovala zhotovené múčniky porota. Malý Kereš je v Maďarsku známy dvomi veľkými podujatiami. Keďže je chýrnym mestom vína a hrozna, poriada veľkolepé oberačky. Druhá, ale vlastne časovo prvá akcia, je májová, na počesť zakladateľov osady. Jej súčasťou je Celoštátny závinový festival. Tohto roku sa za dva dni vystriedalo na námestí pred Kultúrnym domom S. Petőfiho vyše dvadsaťtisíc účastníkov. Prvý deň sa konalo stretnutie dychoviek a na druhý deň sa predstavili mažoretky, šikovné ženy piekli rejteše a folkloristi predviedli slovenský kultúrny program.

S iniciatívou spojiť kultúrnu prehliadku s prezentáciou gastronómie prišla predsedníčka Slovenskej samosprávy v Malom Kereši a vedúca miestnej organizácie Slovákov Zuzana Gmoserová pred jedenástimi rokmi. Po prvom úspešnom pečení závinov sa rozhodla pozvať na akciu družstvá z celej krajiny.

Už druhý rok pečú lahodné rejteše v stane pri kultúrnom dome, lebo o festival je taký veľký záujem, že sa nezmestia do dovtedajších priestorov. Vo veľkom stane pripravovalo tohto roku záviny 17 skupín. Kedysi piekli tieto múčniky výlučne na sviatky. Nečudo, veď ich príprava je náročná na čas i zručnosť. Ako nám prezradila Z. Gmoserová, hoci zo súťažných závinov nemohli účastníci osláv ochutnať, mohli si kupovať pravé malokerešské, ktoré piekli miestne ženy v cukrárni v budove kultúrneho domu. Vedľa boli pristavené stánky, kde sa minulo osemnásť (!) tisíc kusov. „Naše ženy sa veľmi unavili pri tejto práci, ale myslím si, že im dobre padol pohľad na dlhé rady pred stolmi,“ konštatovala hlavná organizátorka.

Trojčlenným družstvám pripravili organizátori všetky potrebné suroviny, a to aj do plniek: kapustu, jablká, tvaroh, višne a mak. „Ak chcel niekto robiť iné záviny, tak si musel priniesť potrebné suroviny,“ poznamenala Z. Gmoserová. Zároveň však pripomenula, že viacej družstiev by už nemohli prijať: maximálna kapacita stanu je 18-20 tímov, ktoré potom môžu piecť niekoľko druhov závinov.

Ak sa človek dosýta najedol malokerešskej špeciality, mohol ochutnať tunajšie vína, zakúpiť si spomienkové predmety na jarmoku, povoziť sa na kolotočoch. Otvorené bolo aj múzeum - rodný dom Sándora Petőfiho, ale lákavé boli aj koče, na ktorých si mohli unavení turisti pozrieť miestne pozoruhodnosti.

Popoludní pozdravil obyvateľov a návštevníkov mesta primátor Malého Kereša László Domonyi. „Naši slovenskí predkovia prežívajú v našej krvi, v našich tradíciách a v našej gastronómii. Podobne chceme zachovať aj svoj kroj a tance,“ povedal a zdôraznil plynulý rozvoj mesta, za ktorý môžu ďakovať aj tu žijúcim Slovákom. Po príhovore vyhodnotili súťaž vín, do ktorej nominovali 127 vzoriek. Veľkú cenu získal Cabernet Sauvignon, ročník 2009 Jána Gavru. V rámci súťaže oznámili, ktoré dva druhy vín budú prezentovať mesto - Chardonnay z vinárne Szentpéteri a Cabernet Sauvignon z vinárne Kiss a spol.

Potom sa slova ujal predseda poroty súťaže závinov József Varga, ktorý priblížil dejiny festivalu, históriu pečenia tohto múčnika a informoval o kritériách, ktorým museli súťažiaci vyhovieť. Lesný inžinier na dôchodku je veľký gurmán, od svojej matky sa naučil variť a piecť. Je organizátorom rôznych gastronomických súťaží a členom mestského kuratória. Aj vlastnú domácnosť vedie on, jeho manželka zriedka varí - prezradil exkluzívne pre náš týždenník, keď sme sa ho spýtali, ako sa dostal na post predsedu poroty. Prezradil nám, že kým napríklad viedenské štrúdle tvorí 50 % cesta a 50 % plnky, naše rejteše tvorí 10 % cesta a 90 % plnky. Ako každá porota, ani táto nemala ľahkú úlohu, hoci na kritériách sa dohodla vopred (vzhľad závinu, rovnomerné upečenie, rovnomernosť porcií, konzistencia vrstiev cesta, chuť plnky, servírovanie a zohranosť družstva). Navyše družstvá museli vyplniť aj test s desiatimi otázkami o závinoch a o festivale. Bolo treba napr. odpovedať na otázku, odkiaľ pochádza maďarské pomenovanie rejtešov. Ak niekto vedel, že záviny pripravili na území Uhorska prvýkrát počas tureckého panstva v 14. storočí, najprv iba bez plnky, ten mal väčšiu šancu vyhrať. Podobne získal body, ak vedel, že v tomto roku festival jubiluje a že najznámejší jablkový závin robia vo Viedni. „Bolo nám vopred jasné, že ženy ovládajú manuálnu časť prípravy tejto špeciality. Chceli sme však rozšíriť ich teoretické vedomosti o histórii tohto múčníka,“ informoval nás J. Varga. Družstvá boli vynikajúce nielen po praktickej, ale aj po teoretickej stránke, preto sa porota rozhodla udeliť dve druhé miesta. Hodnotila v štyroch kategóriách:

Sladké záviny

1. miesto: J. Litauská z Malého Kereša, Páví krúžok Rozmarín z Tázláru a mladuchy z Nesvád,

2. miesto: Veselá jar - Pilíš 2. a Slovenský klub z Békešskej Čaby.

Slané záviny

1. miesto: skupina Slovenské ženy z Mišky a Zuzana B. Kovácsová z Malého Kereša,

2. miesto: Nesvady - ženy a Páví krúžok Nevädza zo Šoltvadkertu.

Záviny so špeciálnou plnkou

1. miesto: Veselá jar Pilíš 1., Skupina Šikovné ruky Kecel a Skupina pani Dózsovej z Malého Kereša,

2. miesto: Študenti Wattayho gymnázia z Malého Kereša a členky Pávieho krúžku Rozmarín z Dabašu.

Kysnuté záviny

1. miesto: Mária Szabóová a Helena Weinhauptová, obe z Malého Kereša.

2. miesto: Márie a Andrey z Malého Kereša.

Čo sa týka špeciálnych plniek, najzaujímavejší bol závin so žemľovo-tvarohovou plnkou, ale lákavý môže byť aj orechovo-čerešňový závin.

Po odovzdaní diplomov a malých spomienkových predmetov nasledoval kultúrny program, v ktorom vystúpili spevácke zbory súťažiacich osád z Maďarska a svojich „susedov“ prišli povzbudiť aj slovenskí folkloristi z Dunaeďházu.

Eva Patayová Fábiánová

Dvakrát o dvoch domovoch

Prvé dve antológie slovenskej literatúry v zahraničí

Kultúrne ustanovizne na Slovensku postupne a plánovito splácajú svoje dlhoročné podlžnosti krajanom - v danom prípade literárnym tvorcom žijúcim mimo územia svojej vlasti či už ako dávni usadlíci v oblasti Dolnej zeme, alebo ako exulanti, ktorých hlad, hnedá a červená diktatúra rozohnali po celom svete - od Kanady až po Austráliu. V edícii Literárneho informačného centra, Svetového združenia Slovákov v zahraničí a Matice slovenskej vyšli prvé dva zväzky ambiciózneho knižného projektu pod názvom Medzi dvoma domovmi, ktoré zahrnujú ukážky z básnickej a prozaickej tvorby. Pripravovaná tretia časť tohto seriálu má obsiahnuť eseje, spomienky a literárnu publicistiku, pričom vydavatelia pomýšľajú aj na prezentáciu mimoliterárnych umeleckých žánrov.

Dominujúca prítomnosť exilovej a dolnozemskej vetvy je príznačná už v prvom zväzku. Slovenskú poéziu tu zastupuje tridsať autorov z Ameriky, Západnej Európy a Izraelu. Osobnosti viac-menej známe, ako napríklad K. Strmeň, J. Okáľ, M. Šprinc, A. Žarnov, R. Dilong, L. Lahola, G. Zvonický, ale aj takmer neznáme či zabudnuté (M. Tatranská, J. Vágovič, M. Jusková, P. Schwarz, J. Vetva atď.). Srbsko, Rumunsko a Maďarsko predstavuje 31 autorov, z toho siedmi z Maďarska (P. Samuel, J. Dolnozemský, G. Papuček, A. Kormoš, M. Fazekašová, I. Fuhl a E. Fábiánová). Organickou súčasťou publikácie je aj slovenská poézia v Česku po roku 1993 (5 autorov). Predovšetkým vzhľadom na kvalitatívne kritériá antológia je v podstate výberom a teda nie je a ani nemôže byť komplexná.

Presahovalo by možnosti tejto recenzie púšťať sa do charakteristiky tvorby hoci aj tých významnejších básnikov, preto sa obmedzíme iba na niektoré výraznejšie tematické oblasti. Exilová poézia, ako súčasť celonárodnej kultúry, nadväzovala na národné, vlastenecké a sociálne tradície slovenskej literatúry, neuznávala žiadne ideologické šablóny a tabuizované témy a hodnoty, ktoré vytvorila, nezanikli ani počas totality. Vo svojom zápase o slobodu a ľudskosť zvýrazňovala národnú myšlienku a jej náboženský, resp. kresťanský rozmer. V tomto zmysle jej kľúčovými predstaviteľmi boli príslušníci katolíckej moderny: Rudolf Dilong, Karol Strmeň, Mikuláš Šprinc a Gorazd Zvonický.

Exiloví básnici citlivo reagovali na povojnový vývin vo svojej vlasti, ktorý pranierovali zväčša satirickou formou. Ich pôsobenie postupne nadobúda na rozmanitosti pokiaľ ide o žánrové formy, realizované so zámerom slúžiť konkrétnym potrebám. V šesťdesiatych rokoch sa intenzívnejšie začínajú uplatňovať reflexie univerzálnych tém. Literárne centrum, pôvodne v Argentíne (kde pôsobili aj R. Dilong a J. Cíger-Hronský), sa presúva do Západnej Európy a Kanady. Literárnu tvorbu výrazne poznačila invázia armád Varšavskej zmluvy do Československa v r. 1968, proti ktorej sa jednoznačne postavil celý literárny exil. Tento postoj sa odráža aj vo viacerých ukážkach uverejnených v antológii.

Strediskom kultúrneho života a vydavateľskej činnosti bol v tom čase Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, kde v rámci edície Lýra vychádzala náročná pôvodná a preložená literatúra, dokumentujúca duchovnú vyspelosť slovenskej exilovej pospolitosti. Osobitne významné postavenie má umelecký preklad, v ktorom sa angažovali o. i. K. Strmeň, A. Žarnov a G. Zvonický, a ktorý predstavuje dôležitú súčasť slovenskej literatúry a kultúry vôbec. Stojí za zmienku, že časti diel viacerých slovenských básnikov boli preložené do iných jazykov. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zbierky viacerých exilových tvorcov sú nielenže rovnocenné výtvorom poézie na Slovensku, ale napríklad v období komunistickým režimom nastoleného schematizmu ju esteticky a myšlienkovo nesporne prevýšili. Podobné príklady nám poskytuje aj tvorba slovenských básnikov vo vtedajšej Juhoslávii.

Týmto vlastne dospievame k teritóriu, ktoré je nám zaiste bližšie a známejšie, a to k poézii slovenských dolnozemských enkláv v Srbsku (Vojvodine), Rumunsku a Maďarsku. Vo svojej úvodnej štúdii analyzuje diela osemnástich básnikov z Vojvodiny, šiestich z Rumunska a siedmich z Maďarska Michal Harpáň. V tomto kaleidoskope takmer každý príslušník niektorej zo spomenutých skupín zosobňuje svojou výpoveďou vyhranený typ. Ako stálice na vojvodinskom nebi sa svojou výraznou poetikou javia popri Paľovi Bohušovi a Víťazoslavovi Hroncovi, zameraných najskôr na oblasti duchovného univerza, aj Viera Benková, svojrázne evokujúca archetypy rodného kraja, Zlatko Benka, otvárajúci priestory imaginácie a metafory, Juraj Mučaji, Ján Labáth, Michal Babinka, Miroslav Dudok, nekonvenčný Miroslav Demák, píšuci aj pre deti, a „supernova” Ladislav Čáni. Tvorba týchto a ďalších autorov má široký typologický i žánrový rozptyl a orientuje sa v súradniciach národnej i svetovej poézie. Vo viacerých prípadoch ide o autorov dvojdomých z hľadiska žánru i jazyka.

Tento aspekt sa postupne presadzuje aj v ostatných dolnozemských literárnych pospolitostiach. Zohľadňuje ho najmä tvorca „nadlackého fenoménu”, povedané slovami P. Andrušku, polyfónny a mnohostranný Ondrej Štefanko, ktorý si, podobne ako Puškin, postavil pomník takpovediac z vlastných veršov. Svetlo, zem a čokoľvek iné nám z oboch strán dokáže ozvláštniť jeho súbežník, alchymista slova Ivan Miroslav Ambruš. Máme tu aj ďalšie samorasty v osobnostiach Dagmar Márie Anocovej, ktorá sa vyprofilovala tiež ako prozatérka a literárna historička, a nedávno zosnulého Adama Suchanského. Na dvadsiatich stranách dostali miesto už spomenutí autori z Maďarska, ktorí, s výnimkou odpatetizovaného I. Fuhla a E. Fábiánovej, viac-menej podliehajúc nástrahám v podmienkach národnostného bytia či nebytia, sa svojou tvorbou orientujú predovšetkým v tomto smere.

Osobitnou kapitolou je slovenská poézia v Česku po roku 1993 (t. j. po vzniku Slovenskej republiky). Snáď trochu bizarne pôsobí, že v tejto skupinke nachádzame napríklad Ľubomíra Feldeka, ktorý sa už dávno predtým etabloval ako jeden z najvýznamnejších básnikov na rodnom Slovensku, a podobne vnímame aj Natašu Tanskú, ktorá oddávna žije vo svojom pražskom bydlisku. Pre nezasvätených určité nóvum prináša meno Vladimír Skalský, ktorý, mimochodom, v tematickom predslove sám uznáva už spomenutú nejednoznačnosť pojmu slovenská literatúra v Česku.

� � �

Zväzok venovaný krátkej próze zahrnuje práce dvanástich dolnozemských, desiatich exilových (v úvode sa chybne uvádza sedemnásť) a šiestich autorov z Česka. Z Maďarska sú ukážkami predstavení Oldřich Kníchal a Ildika Fúziková.

Novodobá slovenská próza na Dolnej zemi sa rozvíja zhruba v období posledných šesťdesiat rokov, najprv vo Vojvodine, neskôr v Rumunsku a Maďarsku, spočiatku v stopách realistických tradícií a s dedinskou tematikou. Za prvý moderný slovenský román v tomto regióne M. Harpáň označuje dielo Jána Labátha Diaľky (1982). O ďalšiu modernizáciu sa čoskoro pričinili jeho rodáci Víťazoslav Hronec a Viera Benková, po nich Miroslav Demák, Zoroslav Spevák, Zlatko Benka a ďalší. V ostatnom čase - svojím príklonom k postmoderne - na seba upozornili Tomáš Čelovský a Miroslav Šipický.

Modernistická motivácia je zrejme dôvodom, že z nadlackých prozaikov sa v antológii ocitli práve Dagmar Anoca a Anna Rău-Lehotská, ktorá už svojimi prvými knižkami novátorsky prispela do žánrového spektra domácej tvorby, hoci ani plný menoslov na tejto palete nemožno označiť za obsiahly (P. Bujtár, Š. Dováľ, I. a R. Molnárovci, P. Rozkoš, A. Severíni). Próza Slovákov v Maďarsku (M. Hrivnák, Z. Bárkányi-Valkán, I. Fúziková, P. Kondač, z ktorých poslední dvaja sa dávno odmlčali) vcelku ostáva verná realistickej metóde stvárňovania námetov z vidieckeho či mestského života.

Slovenská próza v Česku je s ohľadom na mená tvorcov sčasti opakovaním predošlého zväzku (manželia Feldekovci), ku ktorým sa pripájajú mystifikátor a paraliterát (sic) Gaco Novomesský (Dušan Malota), Naďa Vokušová, Jan Rakytka a Michaela Rossová.

Exilová próza sa zviditeľňuje iba odnedávna, pričom jej tvorcovia sa ešte dlho po druhej svetovej vojne nedokázali vymaniť zo strnulého rámca faktografie, opierajúc sa o skúsenosti z nového domova alebo podávajúc nostalgické svedectvo o opustenej vlasti, v ktorej zavládol komunistický režim. Úmrtím J. Cígera-Hronského, ako konštatuje P. Cabadaj, exilová literatúra stratila svojho najvýznamnejšieho prozaika a príležitostné beletristické pokusy sa vyznačovali epigonstvom a nepresvedčivosťou výpovede. Výnimkou sú texty Leopolda Laholu, ktorý hľadá odpoveď na existenciálne otázky dotýkajúce sa spoločenského zla, princípov ľudskej dôstojnosti a spravodlivosti.

Obrat nastáva po auguste 1968, keď do exilu odchádzajú L. Mňačko, L. Grosman, A. Gundová-Jergová, J. Blažková, J. Milučký, D. Šimko, I. Brežná a ďalší, ktorí v novom prostredí atraktívne a so žánrovou pestrosťou reflektovali témy z nedávnej minulosti. Zložité existenčné podmienky vysťahovalcov zobrazila A. Gundová-Jergová, autorka literatúry faktu (napríklad dokument o svetoznámom grafikovi Kolomanovi Sokolovi) a kníh pre deti a mládež. Povstanie na Slovensku z roku 1944 je námetom románu Petra Klasa Satan proti Bohu, pričom obraz povstania sa tu zásadne odlišuje od súdobej oficiálnej interpretácie. Ojedinelým zjavom v kontexte našej literatúry vôbec je tematicky a žánrovo rôznorodá a málo známa tvorba Romana Bednára. Iba v posledných rokoch vyšli výbery z tvorby významnej slovenskej spisovateľky usadenej v Kanade Jaroslavy Blažkovej a boli sprístupnené aj memoárové diela J. Okáľa, T. Uškerta, L. Grosmana a iných.

Súbor uverejnených ukážok je iba časťou tvorby početného autorského kolektívu v zahraničí. Zostavovatelia obidvoch výberov boli nútení vyhovieť patričným kritériám a rozhodnúť sa aj s vedomím, že niektoré riešenia sú výsledkom kompromisu, čo je zjavné pokiaľ ide o niektorých autorov z Maďarska. Popritom ojedinelé závery vzbudia pochybnosti, či údajná absencia postupov podľa kritéria moderny - postmoderny, je príznačná pre komplexnú podobu danej tvorby.

Aj z vyššie uvedených príkladov vyplýva, že trend modernity, prerastajúci do postmoderných postupov, citeľne ovplyvnil smerovanie a recepciu poézie a prózy i jej hodnotenie. Dodajme k tomu, že postmoderna, či už spontánna alebo cieľavedomá, sa stala akýmsi príkazom doby, literárnym kánonom, métou, ktorú hodno dosiahnuť. Je tiež pravda, že nie všetky prístupy k tejto otázke sa zhodujú. Skepticky vyznieva napríklad postoj literárneho historika G. Vasyho, t. č. predsedu Zväzu maďarských spisovateľov. Snáď je to zhodou okolností, že práve v Maďarsku nedávno prenikol na verejnosť prípad výstredne chápaného postmodernizmu, potom, čo inak uznávaného P. Esterházyho obvinili niektorí západní autori z plagizovania svojich textov, navyše prevzatých bez udania prameňa. Podobným výstrelkom je tvrdenie P. Závadu, ktorý v rozhovore pre nemenovaný časopis si „udelil” privilégium preberať do vlastných prác hoci aj úryvky z Balzaca. Ak je pravda, že pôvodnosť je prvotným kritériom hodnoty literárneho diela (F. X. Šalda), potom plagiátu zrejme nemožno túto hodnotu prisúdiť.

Napokon ostáva ešte uzavrieť bilanciu aktivity odohrávajúcej sa na literárnych kolbištiach slovenského sveta. Texty obsiahnuté v prvých dvoch a nasledujúcom treťom zväzku projektu literárnej trilógie sú odteraz k dispozícii laikom, odborníkom a študujúcim nielen v knižnej, ale aj v elektronickej podobe, na internetových portáloch vydavateľov spomenutých vyššie. Zároveň celý projekt, vrátane ďalších plánovaných segmentov tejto integrálnej súčasti slovenskej kultúry, nemá byť zavŕšením, ale pokračovaním systematického sprístupňovania dosiaľ neobjavených či neprebádaných hodnôt vytvorených v priebehu dlhých desaťročí na štyroch kontinentoch.

O. Kníchal

http://www.luno.hu/content/view/8236/63