Pred VZ ZSM sa konalo stretnutie s veľvyslancom P. Weissom

Zväz sa chystá na voľby v duchu spolupráce

Členovia Valného zhromaždenia Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) sa stretli 23. januára v Slovenskom inštitúte Budapešť, aby prerokovali a schválili modifikáciu stanov v záujme získania štatútu verejnoprospešnej organizácie a efektívnejšieho fungovania, stanovenie členských poplatkov, modifikáciu sídla, novelu organizačného poriadku, referát o činnosti ZSM za rok 2009 a rozpočet na rok 2010.

Rokovanie Valného zhromaždenia sa malo začať o 10. hodine, ale keďže v stanovenom termíne neboli prítomné dve tretiny členov VZ, začiatok v zmysle písomnej pozvánky preložili organizátori na 11. hodinu.

Prítomnú stovku delegátov prišiel pozdraviť vzácny hosť, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku Peter Weiss. Pán veľvyslanec vo svojom príhovore ocenil 61-ročnú činnosť Zväzu Slovákov v Maďarsku a aktivistom sa poďakoval za ich nezištnú a prepotrebnú prácu v prospech ich organizácie a Slovače vôbec. Pripomenul, že je tu ako zástupca slovenskej vlády, ktorá v značnej miere podporuje krajanov. Podľa jeho názoru v programovom vyhlásení novej vlády, ktorá vznikne po tohoročných voľbách, by malo figurovať aj to, aby sa prostriedky vyhradené pre zahraničných Slovákov využívali efektívnejšie. Označil za samozrejmosť, že Slovenský inštitút poskytuje priestory pre krajanské aktivity a prisľúbil podobnú pomoc aj v budúcnosti. Prítomní členovia najvyššieho zboru ZSM informovali P. Weissa o tom, že pre Slovákov v Maďarsku by bolo mimoriadne dôležité môcť sledovať programy slovenských televíznych staníc a privítali by pomoc pri modernizovaní vybavenia našich škôl učebnými pomôckami v záujme skvalitnenia výučby nášho materinského jazyka. S veľkým uznaním hovorili o význame Školy v prírode. Zdôraznili význam dobrých susedských vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom, ako aj potrebu nadviazania plynulejších kontaktov slovenskej mládeže v Maďarsku so svojimi rovesníkmi v materskej krajine, ale aj so Slovákmi v zahraničí. Prítomní hovorili o jednoznačnej priorite riešenia problémov v národnostnom školstve, o dôležitosti ovládať slovenský jazyk a naznačili aj problematiku predĺženia času pôsobenia hosťujúcich učiteľov na našich školách.

Vyjadrili vďaku kabinetu Slovenskej republiky, ako odznelo, ešte nikdy tak nepodporoval svojich krajanov ako súčasná slovenská vláda. Vďaka patrí aj Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a bývalému veľvyslancovi SR v Maďarsku Jurajovi Migašovi.

Zasadnutie VZ sa začalo príhovorom predsedníčky ZSM Ruženky Egyedovej Baránekovej. ktorá v ňom vyjadrila úctu a vďaku všetkým členom Zväzu za oduševnenú prácu v záujme svojej národnosti a vyzvala prítomných, aby boli hrdí na to, že aj oni prispeli k tomu, aby po troch storočiach napriek mnohým ťažkým skúškam ešte žila slovenská národnosť v Maďarsku. Koncom svojho príhovoru spomenula nedávno zosnulého Štefana Lamiho, ktorého pamiatke venovali prítomní minútu ticha. Úradujúca tajomníčka ZSM Monika Szabová po skontrolovaní prezenčnej listiny vyhlásila, že v sále je prítomných 102 zo 162 delegátov, teda viac ako 50 percent a jeden člen VZ, 102 osôb preto je zhromaždenie uznášaniaschopné. Prítomní v osobe Anny Szigetiovej Szántaiovej zvolili predsedajúcu, ktorá viedla rokovanie.

Po schválení rokovacieho poriadku prevzala slovo právnička organizácie Adrienn Sztremenová, ktorá informovala členov o navrhovaných zmenách v stanovách. Nové sídlo ZSM sa nachádza v XI. obvode Budapešti, na Kondorošskej ceste č. 10/B a patrí Verejnoprospešnej spoločnosti Legatum. ZSM a Združenie slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku podľa zmluvy s majiteľom nebudú musieť platiť nájomné, iba režijné náklady. Ostatné zmeny v stanovách boli potrebné, aby sa organizácia mohla stať verejnoprospešnou. Členský poplatok bude v tomto roku 300 forintov za člena a 1000 forintov v prípade právnických osôb. Na základe stanov prítomní schválili modifikáciu organizačného poriadku ZSM.

R. Egyedová Baráneková ústne doplnila písomnú správu o činnosti ZSM v roku 2009. Vyzdvihla význam miestnych pobočiek ZSM, práce s deťmi a mládežou a ich zapájania do práce našej komunity. Príkladom môže byť mládežnícky klub ZSM, ktorý založili v októbri minulého roku v Hronci pod názvom Slovenské lipky „odchovanci“ celoštátnej súťaže ZSM Slovenské spievanky a veršovačky. Podľa pani predsedníčky mimoriadny počet škôl prejavuje záujem o jedinečný projekt Škola v prírode Poznaj svoje korene, podporovaný prostredníctvom Verejnoprospešnej nadácie ZSM Lipa slovenskou vládou, ktorý má veľmi dobrú odozvu aj v kruhu zahraničných Slovákov. Informovala aj o tom, že nadácia ZSM Lipa na podporu kultúrnych aktivít Slovákov v Maďarsku v roku 2009 dostala od vlády SR 100 tisíc eur. Zo 165 žiadostí z celého územia Maďarska bola v kultúrno-osvetovej a výchovno-vzdelávacej činnosti udelená podpora 116 projektom. V piatich turnusoch Školy v prírode sa zúčastnilo 344 žiakov a 25 pedagógov z 19 škôl, 7 pedagógov zo Slovenska a študenti gymnázií a vysokých škôl z celého územia MR. Zároveň informovala prítomných o tom, že členovia kuratória VPN ZSM v záujme lepšieho spoznania aktivít Slovákov v Maďarsku budú monitorovať jednotlivé podujatia.

Návrh rozpočtu predložil predseda revíznej komisie František Závoda, ktorý pripomenul, že oveľa menšie regionálne či miestne organizácie fungujú s oveľa vyšším rozpočtom. Podľa predloženého návrhu Zväz môže počítať v tomto roku so sumou 3,4 milióna forintov, ak parlamentný výbor schváli súbeh organizácie. Úradujúca tajomníčka podotkla, že začiatkom roka pripravuje množstvo súbehov najmä na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a iba vďaka nim môžu usporiadať svoje celoštátne podujatia. Na prevádzkové náklady získavajú financie od parlamentného výboru, kde sa celková suma desať rokov nezmenila, pričom počet uchádzačov neustále rastie, a od Národného občianskeho fondu NCA.

V emotívnej diskusii vystúpili viacerí delegáti, ktorí sa poďakovali vedeniu ZSM za náročnú a nezištnú prácu a prihovorili sa k návrhu rozpočtu a k činnosti organizácie. Vzhľadom na to, že delegát z Čabasabadi Matej Kešjár ako jediný nepodporil ani prijatie organizačného poriadku, ani stanov, viacerí sa naňho obrátili so svojimi otázkami a príhovormi.

R. Egyedová Baráneková potom informovala členov o plánovaných podujatiach ZSM na tento rok. Ako upozornila, v pláne nie sú zahrnuté podujatia na miestnej a regionálnej úrovni, akcie pobočiek, ktoré vykonávajú dôležitú prácu na mieste svojho pôsobenia. (Plánované podujatia ZSM na tento rok nájdete v rámčeku pod článkom.)

Na záver predsedníčka ZSM požiadala všetkých členov VZ, aby sa pripravovali na voľby v duchu spolupráce a nie rozdeľovania. Požiadala ich, aby vo svojich obciach podporovali zostavovanie volebných listín a vyzdvihla význam samosprávneho systému, ktorý predstavuje v živote našej komunity určitú istotu. Pripomenula, že ako občianska sféra majú mimoriadnu zodpovednosť za zvolenie svojich slovenských samosprávnych zborov v každej našej Slovákmi obývanej osade a následne v župách a na celoštátnej úrovni. Na konci svojho príhovoru sa znovu poďakovala všetkým, ktorí pracujú v prospech Slovákov v Maďarsku za morálnu podporu vedenia ZSM a za ich jednotu v plánoch do budúcnosti.

Po zasadnutí Matej Kešjár na otázku Ľudových novín uviedol, že plánuje podať žalobu na zasadnutie VZ, lebo rokovania sa nemohli zúčastniť predsedovia pobočiek, hoci podľa stanov z mája 2009 sú členmi VZ. Na okraj svojho záporného hlasovania podotkol, že je členom viacerých zhromaždení, kde niekedy dostane niektorá modifikácia o jeden hlas menej. Ako príklad uviedol zavedenie plynu v jeho rodnej obci, ktoré sa neuskutočnilo kvôli jednej osobe, ktorá hlasovala proti. Ako povedal, preto, lebo on nehlasoval za schválenie stanov, organizácia môže fungovať.

Valné zhromaždenie Zväzu Slovákov v Maďarsku schválilo všetky dokumenty, potrebné k tomu, aby sa Zväz mohol stať verejnoprospešnou organizáciou.

(ef)

Podujatia ZSM na rok 2010

● Stretnutie podpredsedu vlády SR s pedagógmi-slovenčinármi, vyhodnotenie grantov VPN ZSM Lipa a Školy v prírode

● Slovenská gazdinka, stretnutie Sloveniek so Slovenkou - 27. marca

● Regionálne stretnutia s predstaviteľmi miestnych organizácií ZSM - marec a apríl

● Slovenské spievanky a veršovačky, regionálne kolá

Dengeleg, veršovačky - máj

Veňarec, spievanky - máj

Čív a Kondoroš, spievanky a veršovačky - máj

Celoštátne kolo Budapešť - 11. júna

● Výstava krojovaných bábik Slovákov v Maďarsku

● Škola v prírode Spoznaj svoje korene - september a október

● Doškoľovanie vedúcich folklórnych a speváckych skupín, Detva - 9. až 11. júla

● Generácie, Celoštátny slovenský folklórny festival, Banka (Bánk) - 1. augusta

● Celoštátne stretnutie slovenskej národnostnej mládeže Slovenské lipky, Alkár (Mátraszentimre) - september

● Celoštátna súťažná prehliadka folklórnych speváckych skupín Slovenský škovránok

Tatabáňa - 25. septembra

Békešská Čaba, Mezőmegyer - 18. septembra

Pálháza - 11. septembra

● Stretnutie študentov slovenskej národnosti na Veľvyslanectve SR - november

● Spolu, Celoštátne stretnutie Slovákov z Maďarska - Hronec

Pod lupou hospodárenie, právne zázemie a perspektívy

III. celoštátne stretnutie inštitúcií celoštátnych menšinových samospráv

Tretiu konferenciu inštitúcií menšinových samospráv usporiadala 20. januára Kancelária štátneho tajomníka zodpovedného za menšinovú a národnú politiku Úradu predsedu vlády. Na konferencii sa zúčastnili vedúci menšinových inštitúcií, zástupcovia rezortu kultúry, školstva a financií, ako aj predstavitelia celoštátnych menšinových samospráv. Slovenskú komunitu zastupovala početná skupina vedúcich inštitúcií Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) a vedenie nášho najvyššieho voleného zboru. Na konferencii sa hovorilo o význame inštitúcií v zachovávaní identity, o odbornom zázemí kultúrnych inštitúcií, o uplatňovaní rovnosti šancí v oblasti kultúry a využívaní priamych finančných zdrojov na menšinovú kultúru, o právnom zázemí kultúrnej autonómie menšín a o budúcnosti procesu zakladania inštitúcií. Paralelne s plenárnym rokovaním zasadala sekcia, ktorá analyzovala praktické otázky súvisiace s hospodárením.

Predchádzajúce dve konferencie na túto tému, ktoré sa uskutočnili v juhomaďarskom meste Baja, boli dvojdňové. Terajšie stretnutie sa vzhľadom na hospodársku krízu konalo jeden deň a to v Budapešti, v Bulharskom kultúrnom dome. Po otváracích slovách generálnej riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Eriky Némethovej sa ujal slova predseda Spolku Bulharov v Maďarsku, hostiteľ podujatia Tanev Dimiter. Kultúrny dom s hotelom a reštauráciou v IX. obvode je popri bulharskej pravoslávnej cirkevnej obci a škole (obe vznikli v polovici 10. rokov 20. storočia) jednou z troch báz života tunajšej bulharskej komunity, kde začiatkom 90. rokov prebiehali aj zasadnutia menšinového okrúhleho stola.

Na otvorení konferencie sa zúčastnil aj štátny tajomník Úradu predsedu vlády Ferenc Gémesi. Vo svojom prejave za jedno z najdôležitejších predsavzatí menšinovej politiky tohto vládneho cyklu označil posilnenie kultúrnej autonómie národností a ďalší rozvoj menšinových inštitúcií, ktoré sú jej podstatným prvkom. Od roku 2003, keď prvýkrát figurovali v štátnom rozpočte zdroje na menšinové inštitúcie, venoval štát na zakladanie, prevádzkovanie a preberanie inštitúcií takmer 1,6 miliardy forintov. Od roku 2007 sa aj napriek kríze zvyšovali finančné prostriedky na tento účel, vznikali nové inštitúcie a dnes sa ich počet z pôvodných 10 zvýšil takmer na 50. F. Gémesi označil menšinové zmiešané komisie za takmer natoľko dôležité, ako inštitúcie, o čom svedčí aj to, že za posledných približne 15 rokov sa zapojením materských krajín podarilo získať finančné prostriedky na dôležité projekty. Objavili sa aj príklady nového spôsobu financovania využívaním zdrojov Európskej únie, pričom ako príklad uviedol začiatok rekonštrukcie slovenskej školy v Békešskej Čabe.

Prvou prednášateľkou na plenárnom zasadnutí bola riaditeľka Výskumného ústavu Rumunov v Maďarsku Mária Berényiová. Témou jej prednášky bola úloha menšinových inštitúcií v zachovávaní identity minorít. Zvláštnosťou tejto inštitúcie je, že jej prevádzkovateľom nie je celoštátny rumunský volený zbor. V spojitosti s tým sa zmienila o negatívnych javoch nazývaných „etnobiznis“ alebo „biznis identity“. V prípade rumunskej komunity priviedli k tomu, že v mnohých rumunských samosprávach prevládajú členovia, ktorých pôvodná rumunská komunita v Maďarsku nepozná. V tejto súvislosti nadhodila otázku, či je správne, keď štát viaže podporu inštitúcií iba k celoštátnym samosprávam, pretože tu existujú pluralitné spoločenstvá. O skúsenostiach z prevádzkovania inštitúcií chorvátskej menšiny hovorila predsedníčka Spolku Chorvátov z Gradišťa v Maďarsku Mária Pilisitsová. Vo svojej prednáške upriamila pozornosť na pretrvávajúce problémy financovania tak celoštátnych, ako aj miestnych kultúrnych a školských inštitúcií, o ktoré zo strany komunity rastie nárok. Ako príklad uviedla školu v obci Hercegszántó, ktorú od roku 2000 prevádzkuje Celoštátna chorvátska samospráva. Odvtedy sa počet žiakov zvýšil na dvojnásobok.

Najväčší počet inštitúcií prevádzkuje Celoštátna slovenská samospráva. Jej predseda Ján Fuzik sa vo svojej prednáške zameral najmä na budúcnosť. Citoval bývalého predsedu menšinového úradu Antala Heizera, ktorý na prvej podobnej konferencii v roku 2006 povedal, že sa začal proces, ktorý nemožno vrátiť späť a ktorý kladie nevídanú zodpovednosť na celoštátne samosprávy. Podľa J. Fuzika túto zodpovednosť CSS zvládla, o čom svedčí aj to, že prevzaté školy sú populárne, kultúrne inštitúcie si vybudovali odborné kontakty s partnerskými inštitúciami na Slovensku, v divadle Vertigo vznikajú kvalitné predstavenia a všetky prevzaté inštitúcie sa podarilo zachovať. Odpoveď na otázku, nakoľko myslí štát vážne ich zachovanie a rozvoj, treba hľadať napr. aj vo svetle toho, že od začiatku pretrvávajú a v tomto roku vrcholia problémy vyplývajúce z faktu, že normatívna podpora pre školy nepostačuje na ich prevádzku. V tomto roku napr. v rozpočte jedinej školy sa v dôsledku znižovania odvodov ušetrí 7 miliónov, pričom zníženie normatívu vedie k zníženiu príjmov vo výške 38 miliónov, čo si okrem doterajších kompenzačných zdrojov z ministerstva školstva vyžaduje ďalšie. V prípade Ľudových novín, vydávanie ktorých zabezpečuje od 1. januára t. r. CSS, okrem administratívnych úloh musí samospráva financovať výrobné náklady z vlastných zdrojov, kým nepríde podpora z verejnej nadácie. Ďalším problémom je, že samosprávy po jednorazovej dotácii na vytvorenie úradu nedostávajú peniaze na jeho prevádzku, čo viedlo k tomu, že úrady sa dostali na hranicu pracovnej zaťaženosti. Inštitúcie pritom od svojho založenia stagnujú, čo nie je povzbudzujúce pre ich pracovníkov. Napriek tomu vznikla nadácia, Slovenské osvetové centrum sa rozšíri o ďalšie dve regionálne strediská, v Mlynkoch sa vďaka podpore vlád oboch štátov buduje nový Slovenský dom a v Békešskej Čabe bolo založené konzorcium na vydávanie učebníc. Pri hodnotení právneho zázemia J. Fuzik poukázal na to, že opäť prešli štyri roky bez akéhokoľvek úspechu v oblasti parlamentného zastúpenia menšín. Ombudsman a okrúhly stôl menšín predložili hotový návrh, parlamentné fórum menšín rozhodlo v tejto veci, ale parlament v decembri opäť odložil riešenie tejto otázky. Veľa problémov okolo volieb menšinových samospráv novela menšinového zákona nevyriešila. Systém ani naďalej nie je spravodlivý, veď elektorský systém, v ktorom je jedno, či za 5-člennou samosprávou stojí 30 alebo 1000 ľudí, taký ani nemôže byť. V tejto oblasti sa nepodarilo dosiahnuť zmeny ani napriek snahám ombudsmana a predstaviteľov menšín. Na záver predseda CSS vyslovil názor, že perspektívy inštitúcií nie sú najlepšie ani z hľadiska finančného, ani právneho.

Z pohľadu štátnej správy sa na nadhodené otázky zamerali riaditeľka odboru Ministerstva školstva a kultúry (MŠK) MR Anna Simonová a vedúca Oddelenia rovnosti šancí a kultúry MŠK Katalin Katonaová-Kállaiová. V ďalšom bloku odzneli informácie o odborných otázkach a predpisoch, vzťahujúcich sa na knižnice, osvetové strediská, verejné zbierky a umelecké inštitúcie. Užitočné a poučné praktické informácie, o ktoré sa podelili s prítomnými Dr. Elek Tóth, István Óváry, Dr. László Gábor Nagy a Zsófia Szakonyiová z kompetentných odborov MŠK, si zaslúžia osobitnú pozornosť, preto sa k ich prednáškam v blízkej budúcnosti vrátime. Zástupkyňa generálnej riaditeľky Odboru pre národné a etnické menšiny Emőke Zsáková-Asztalosová v súvislosti s kontrolou využívania dotácií poskytovaných pre inštitúcie celoštátnych samospráv a na transformovanie celoštátnych volených zborov na rozpočtové inštitúcie uviedla, že úrady plnia svoje úlohy celkovo v súlade so zákonom. Podľa zistenia kontroly inštitúcie majú dôležitú úlohu v živote každej komunity, finančné prostriedky využívajú korektne a účtovanie robia podľa predpisov. O zasadnutie sekcie prejavili prítomní veľkú pozornosť a v záujme bezproblémového fungovania otvorené otázky vyplývajúce z nových predpisov budú riešiť spoločne s predstaviteľmi Ministerstva financií MR.

O problémoch, ktoré spôsobujú menšinovým komunitám najväčšie ťažkosti, svedčili otázky účastníkov. Všetci poukazovali na permanentné znižovanie zdrojov, ktoré sú k dispozícii na podporu menšinovej kultúry, na nedoriešené financovanie národnostného školstva a zásobovania učebnicami, štatút a financovanie úradov celoštátnych samospráv a právne zázemie kultúrnych inštitúcií menšín.

Alžbeta Račková

Urýchlila sa asimilácia národností v Maďarsku

Do takej miery sa urýchlila asimilácia národnostných menšín v Maďarsku, že v priebehu niekoľkých desiatok rokov tu môže zaniknúť etnická mnohofarebnosť, ktorá bola v Európe takmer ojedinelá - uviedol pre MTI ombudsman pre menšiny Ernő Kállai. Komisár parlamentu pre práva národnostných a etnických menšín uviedol, že politika a väčšinová spoločnosť o trinástich minoritách, legislatívne, uznávaných ako menšinové komunity žijúce v Maďarsku, takmer nič nevie, preto ešte v tomto roku (kvôli nedostatku finančných prostriedkov zatiaľ len pre parlamentných poslancov, vykonávateľov moci a odborníkov pôsobiacich na tomto úseku) pripravia brožúru o minulosti a prítomnosti minoritných komunít. Okrem „Príručky menšín” pripravia aj publikácie, ktoré predstavia rozprávkový svet trinástich domácich menšín, ku ktorým vyhlásia pre školy výtvarnú súťaž. „Naším cieľom je, aby sme predstavili, akú obrovskú hodnotu v rámci jednotnej maďarskej kultúry predstavujú menšiny,” zdôraznil ombudsman a dodal: v zastupovaní politických záujmov sa to neveľmi odzrkadľuje. Vyzdvihol, že parlamentné zastúpenie menšín v Maďarsku nedokážu pol druha desaťročia vyriešiť a už pochybuje aj o tom, že by vo voľbách v roku 2014 mohli byť menšinoví kandidáti. Dotkol sa aj toho, že ním k životu vyvolaný II. Okrúhly stôl menšín podrobne spracoval túto otázku a materiál odovzdali vláde. Zdá sa mu však, že Národné zhromaždenie popri vytvorení Fóra národností chce odznova začať celú prácu. Ernő Kállai nepovažuje za zastupovanie menšín to, že v Národnom zhromaždení MR sedia aj poslanci menšinového pôvodu. Poukázal na to, že keby sa realizovalo parlamentné zastúpenie, menšiny by mali skutočnú politickú váhu a nemohli by sa obchádzať ich záujmy. Informoval aj o tom, že minulý rok počet „prípadov”, ktoré riešili, dosiahol rekord. Okrem riešenia viac ako tisíc podaní a úradne rozbehnutých vyšetrovaní spracúvanie komplexných správ predstavuje obrovské zaťaženie pre jeho 10 - 12 spolupracovníkov. Ombudsman okrem iného zasahoval v prípade činnosti Nemeckého divadla v Szekszárde, výučby v materinskom jazyku Grékov a Poliakov na školách a v záujme vybudovania prvého krajanského domu Slovincov. Poukázal na to, že ako ombudsman pre menšiny v minulom roku po prvý raz využil právo, aby kvôli mimoriadnemu prípadu vystúpil v parlamente pred riadnym programom rokovania. (Vystúpil v súvislosti s tým, že predchádzajúci deň zastrelili päťročného chlapčeka a jeho otca v Tatárszentgyörgyi.) Ernő Kállai uviedol, že v posledných dvoch rokoch sa zvýšil záujem o situáciu menšín žijúcich v Maďarsku. Veľkú úlohu v tom zohrávajú útoky proti Rómom a zosilnenie extrémizmu. Podľa jeho slov je v menšinových otázkach potrebná zmena paradigmy, lebo berúc do úvahy výsledky posledných dvadsiatich rokov treba priznať, že nedošlo k zásadnej zmene. Ombudsman sa domnieva, že snahy smerujúce k integrácii rómskej komunity v skutočnosti nie sú efektívne a v živote národnostných menšín sa urýchlil proces asimilácie. Ombudsman oba tieto javy považuje za obrovský problém.

(mti)

Okrúhly stôl Maďarov v SR

chce zákon o národnostných menšinách

Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku a jeho členovia chcú pomôcť zlepšiť situáciu menšín na Slovensku. Navrhujú preto niekoľko opatrení, ktoré by mala vláda SR odsúhlasiť asi do dvoch rokov. „Súčasný stav sa dá charakterizovať tak, že neexistuje rovnováha medzi ochranou jazyka väčšiny a ochranou a aktívnou podporou jazykov národnostných skupín žijúcich v početnej menšine. Právne normy vzťahujúce sa na menšinové práva sú v právnom poriadku SR prítomné roztrúsene, často v podobe podzákonných noriem, nejasných, ľahko dezinterpretovateľných, do seba organicky nezapadajúcich formulácií. Kým slovenská politická elita vyhlasuje, že práva národnostných menšín sú na Slovensku vysoko nadštandardné, my nie sme toho názoru,” píše hovorca Fórum inštitútu pre výskum menšín Kálmán Petőcz. Okrúhly stôl Maďarov navrhuje, aby vláda SR vypracovala a prijala komplexný zákon o národnostných menšinách, ako aj komplexný zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Zákon o štátnom jazyku v jeho súčasnej podobe je podľa okrúhleho stola diskriminačný. Najneskôr zároveň s prijatím zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ale najlepšie ešte predtým a čo najskôr, by sa mal novelizovať zákon o štátnom jazyku. Okrúhly stôl Maďarov v SR by ho chcel zmeniť vo všetkých ustanoveniach, v ktorých neopodstatnene zasahuje do súkromnej sféry, do obchodnej sféry, do vnútorného života príslušníkov národnostných menšín alebo ľudí hovoriacich iným jazykom než slovenčinou, do vnútorného života organizácií, do pravidiel iných jazykov a do sfér, kde môže mať zákon negatívne dôsledky.

(s-l)

Fidesz by mohol získať dve tretiny hlasov

Parlamentné voľby budú 11. a 25. apríla

Prvé kolo parlamentných volieb sa uskutoční 11. apríla a druhé 25. apríla. Zahlásil to prezident MR László Sólyom. Oznámením termínu volieb sa zároveň podľa zákona začala predvolebná kampaň, ktorá potrvá až do 9. apríla, kedy začne platiť volebné moratórium. Jasným víťazom parlamentných volieb sa už dopredu zdá byť opozičná strana Fidesz expremiéra Viktora Orbána, ktorá má v prieskumoch verejnej mienky obrovský náskok pred vládnymi socialistami (MSZP). Na treťom mieste sa v prieskumoch už dlhé mesiace drží krajne pravicová strana Jobbik. Iné strany by sa do parlamentu podľa všetkého dostať nemali.

Pri nízkej ochote voličov voliť a zlepšujúcej sa hospodárskej nálade sa pomery politických síl v Maďarsku nemenia. Ak by do parlamentných volieb nedošlo k zmene, potom by Maďarský občiansky zväz - Fidesz mohol získať dvojtretinovú väčšinu v parlamente, vyplýva z výsledkov prieskumu maďarského inštitútu Medián. Preferencie strán sa v ostatných mesiacoch výrazne nemenili. Maďarskej socialistickej strane (MSZP) by odovzdalo hlas necelých 20 percent voličov a treťou parlamentnou stranou by bolo radikálne pravicové Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik. V rebríčku popularity je na čele prezident László Sólyom, po ňom nasleduje predseda opozičného Fideszu Viktor Orbán a ďalší štyria jeho stranícki kolegovia. V prieskume vykonanom od 8. do 12. januára na vzorke 1200 osôb prejavila ochotu voliť menej ako polovica z nich. Podobne „nízka“ ochota pristúpiť k urnám bola aj pred štyrmi rokmi, v reakcii na volebnú kampaň bola napokon účasť 64-percentná.

(-l)

Menej sobášov, menej obyvateľov

V prvých 11 mesiacoch roka 2009 sa v Maďarsku narodilo 88 568 detí a zomrelo 118 326 občanov. Vyplýva to z údajov Ústredného štatistického úradu (KSH), zverejnených koncom januára. Odhadovaný počet obyvateľstva Maďarska pri zohľadnení medzinárodnej migrácie koncom uvedeného obdobia bol 10 016 000, čo je o 15 000 menej ako rok predtým. Vlaňajší počet narodených bol nižší o 2,5 percenta ako v roku 2008, počet úmrtí však bol približne na rovnakej úrovni ako predvlani. Počet sobášov stagnoval v prvom polroku 2009 na úrovni rovnakého obdobia z roku 2008, v ďalších piatich mesiacoch však výrazne poklesol. Celkovo vlani uzatvorili 34 974 sobášov, o 8,4 percenta menej ako v roku 2008. Celkový prirodzený úbytok obyvateľstva bol vlani za 11 mesiacov 29 758, v rovnakom období roku 2008 klesol počet obyvateľov o 27 472. Pri zohľadnení medzinárodnej migrácie však počet obyvateľov Maďarska klesol podľa odhadov iba o 15 000 osôb.

(tasr)

Správne vidíme iba srdcom...

Zuzana Benková o svojom pôsobení v Békešskej Čabe

„Ak ste náhodou čítali správu, že BBC odhalila záhadu Bermudského trojuholníka, berte to s rezervou, ten záhadný trojuholník sa len presunul. Na mape ho nájdete, ak spojíte 3 mestá: Békešská Čaba - Sarvaš - Slovenský Komlóš. Ak tadiaľ raz prejdete, prsty neznámej sily vás tam pritiahnu opäť. Jednou z obetí som ja.“

Sú to myšlienky stredoškolskej profesorky z Prešova Zuzany Benkovej, ktorá do minulého školského roku bola hosťujúcou učiteľkou na Slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe. Pani profesorka pochádza z učiteľskej rodiny, jej mama sa dlhé desaťročia venovala deťom na základnej škole a otec pracoval tiež v sektore školstva. Diplom učiteľky slovenčiny a dejepisu získala na Filozofickej fakulte v rodnom meste, neskôr si doplnila kvalifikáciu na UMB v Banskej Bystrici, kde štátne záverečné skúšky zo psychológie zložila počas pôsobenia v Békešskej Čabe. Zuzana Benková po návrate na Slovensko pokračuje vo svojej profesionálnej dráhe na gymnáziu v rodnom meste, ktoré je jej alma mater. O svoje skúsenosti a spomienky z pobytu medzi dolnozemskými Slovákmi sa podelila aj s čitateľmi Ľudových novín.

- Čo všetko ste vedeli o Slovákoch v Maďarsku predtým, ako ste začali pracovať v Békešskej Čabe?

- Békešskú Čabu som spoznala ako vysokoškoláčka počas zájazdu, ktorý každoročne organizovali a dodnes organizujú Študentské domovy a jedáleň Univerzity v Prešove, riaditeľom ktorých bol môj otec. Vtedy som prvýkrát stála aj pred budovou slovenskej školy. Neviem, čo mi vtedy vírilo hlavou, no možno kdesi sa blysla i myšlienka, aké by to bolo, keby som tu pracovala. Bol to však len týždeň spojený s návštevou kostolov, centra mesta, trhu a hlavne kúpalísk v okolí. Na spoznávanie ľudí akosi neostal čas. Teraz mi je to trochu ľúto, lebo našimi sprievodcami boli pedagógovia slovenskej školy. V pamäti mi zostal len jeden, pán Michal Strunga, ktorý ma o 15 rokov neskôr, počas podobného výletu, predstavil mojej budúcej pani riaditeľke Edite Pečeňovej. Priznám sa, tento pobyt som už nebrala tak euforicky, stála som pred dôležitým rozhodnutím, ktoré nikdy nebudem ľutovať!

O Slovákoch v Maďarsku som vedela málo, len toľko, čo sa mihlo v skriptách a učebniciach, ktoré som zdolávala pri príprave na skúšky z dejepisu. No predstavu som mala. Ako sa ukázalo, skreslenú. Prázdniny som totiž trávila u starých rodičov v Rožňave, v meste so slovenským i maďarským obyvateľstvom, preto som spočiatku vnímala maďarčinu v uliciach Čaby ako čosi prirodzené. Až po čase som si uvedomila, že mi v obchodoch za „tešík“ chýba to slovenské „prosím“, ako som to počula v detstve. Nenašla som ani obraz, ktorý sa mi spája so starkým. Bol to Slovák od Piešťan, ktorý sa nikdy po maďarsky nenaučil, no najdlhšie debaty viedol vždy pri plote záhrady so susedou, ktorá zasa rozprávala len po maďarsky. Nechápala som, ako si tí dvaja mohli rozumieť. Moji rovesníci boli už dvojjazyční, takže žiadna komunikačná bariéra, žiadna potreba prenikať do tajov maďarčiny. Občas sme sa síce starkej i mamy pýtali, prečo nás nenaučili „po igen“. Štvorročný pobyt na Dolnej zemi mi potvrdil, že darmo človek niečo miliónkrát počuje, najlepšie je, ak to vidí a zažije.

- Aké sú vaše odborné skúsenosti z práce so slovenskými deťmi v Maďarsku?

- Najťažšie pre mňa veru nebolo nehľadať obraz Rožňavy v uliciach Čaby, ale vojsť do triedy, kde na mňa pozeralo pätnásť párov očí, v ktorých som nedokázala čítať. Bol tam stres, obava z neznámeho, prekvapenie, úzkosť... Neviem, no spomínam si, že som si hneď po hodine musela ísť prezliecť ľanové šaty, ktoré som mala úplne prepotené.

Učiteľ na gymnáziu je ako stavbár, ktorého postavia pred ruiny domu a chcú, aby na starých základoch postavil nový dom. V Prešove mi pribalili aj projekt a informácie o základoch, ukladať bloky nových vedomostí už nebol problém, maturitou sa hrubá stavba pekne zastrešila a detailné úpravy si robili študenti sami. V Čabe to bolo ťažšie o to, že som nevedela, v akom stave sú základy. Po ich spevnení sme mohli prikladať tehličku po tehličke, no stále v obave, že sa to na niektorej strane zrúti. Výhodou bolo, že sme robili nadčasy. Mnohí žiaci sa neuspokojili s tým, čo dostali na hodine, ale prichádzali poobede i večer, aby sa mohli porozprávať, rozšíriť si slovnú zásobu, pripraviť sa na súťaže, na jazykové skúšky, či vyšší stupeň maturity, teda pekne si fasádu i okolie svojho domu vedomostí upravovali. Keby nebolo ich odvahy, ochoty spolupracovať a trpezlivosti moje pedagogické majstrovstvo by sa odrazilo len v krásnom projekte na papieri.

Naučila som sa jednu dôležitú vec, na hodinách môžeme odovzdať teoretické vedomosti o jazyku a literatúre, ale len veľmi ťažko prebudíme lásku k jazyku, to sa dá len vtedy, keď nám sám študent ukáže cestu k svojmu srdcu. Čabianski študenti mi ukázali, že Exupéryho „správne vidíme iba srdcom“, nie je len autorova fikcia. Učenie v čabianskej škole bolo pre mňa radosťou, nie prácou.

- Čomu ste sa venovali okrem vyučovania na Dolnej zemi, ktoré aktivity boli vaše najobľúbenejšie?

- Som veľkou milovníčkou kultúry. V Prešove máme tri divadelné scény, nevynechala som žiadne nové predstavenie, bola som i členkou Klubu filmového diváka. V Čabe som len raz oľutovala, že neviem po maďarsky. Divadlo sa stalo pre mňa vzácnosťou, preto som vždy dychtivo čakala na hosťovanie Vertiga či iného slovenského divadelného telesa. Keď nebolo divadlo, boli iné kultúrne podnety - vystúpenia citaristov, spevákov a tanečníkov, festivaly, dni kultúry... a to všetko som mala priamo pod nosom. Žila som školou, tá mi poskytla nielen profesionálny rast, ale rozšírila mi kultúrny rozhľad.

Práca so žiakmi po vyučovaní bola oveľa zaujímavejšia a pestrejšia ako na hodinách. Som rada, že slovenské inštitúcie v Maďarsku dávajú deťom priestor na prezentáciu ich schopností. To, s akým záujmom sa čabianski žiaci zúčastňujú na mimoškolskej činnosti, ma prekvapilo. Každoročne ma oslovilo niekoľko študentov, aby som im pomohla s prípravou projektu na súťaž Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, či našla vhodný text na prednes. Priznám sa, niekedy som sa čudovala, prečo sa chcú toľko trápiť, keď vyhrať môže aj tak len jeden. Odpoveď mi dala jedna študentka, ktorá pripravovala prácu o svojom rodákovi. Keď sa termín odovzdania prác blížil, ochorela. Snažila som sa ju presvedčiť, že nemá zmysel pokračovať. Uzemnila ma jednou vetou. „Pani učiteľka, nevadí, že mi prácu nevezmú do súťaže, ale ja ju chcem dokončiť!“ Nakoniec jej prezentácia činnosti komlóšskeho učiteľa a ochotníka patrila medzi najpútavejšie.

V Čabe som odhalila ďalšiu svoju slabú stránku. Rýchlo sa nechám zmanipulovať. Od detstva som aktívne športovala, no kolektívne loptové hry mi nevoňali. Skôr som mala z toho guľatého lietajúceho čuda strach. Ale čo som mala robiť, keď mládež slovenskej školy podľahla volejbalu. Spočiatku som sa včlenila do fanklubu. Chodila som na všetky zápasy, dokonca som kvôli Študentskej olympiáde sama absolvovala cestu do Debrecína. Prešli dva roky a ja som sa z lavičky pomocného trénera vypracovala na hráčku v poli, teda len na tréningoch. Postupne som sa stala fanúšikom školského futbalového, stolnotenisového i basketbalového družstva. Dostala som milú prezývku „pani maskot“. Raz som dokonca reprezentovala Čabu na Majstrovstvách pedagógov v plávaní. Musím uznať, bolo to pestré.

- Ktoré sú vaše najkrajšie spomienky na život v Békešskej Čabe?

- Dodnes sa snažím utriediť si v pamäti všetky zážitky a spomienky. Je toho dosť, veľa obrazov, veľa tvárí, veľa situácií. Zúčastnila som sa na mnohých akciách, festivaloch, báloch, súťažiach, koncertoch, konferenciách... Všetko zanechalo nejakú stopu. No mne sa často vybavia mnohé drobnosti, napr. ironická poznámka študentky na moje uštipačné poznámky: „Jaj, pani učiteľka, nikto vám ešte nepovedal, aká ste dnes vtipná?“; či klebetenie s dievčatami počas prípravy na súťaž; cesty autobusom, počas ktorých ma žiaci s námahou učili Boci, boci tarka...; koncert Republic a snaha jednej mojej žiačky simultánne mi preložiť pieseň o hviezdach; debaty s maďarčinárkou pri ceste do triedy; spoločné umývanie riadu na lyžiarskom; návšteva posilňovne; prechádzky po sobotňajšom trhu;...., ako som prvýkrát s odporom strčila prsty do debny so surovým mäsom a potom som si už obdobie pred Vianocami a Veľkou nocou nevedela predstaviť bez robenia klobás.

Najviac ma teší, že studňa spomienok z Čaby sa ešte nenaplnila. Hoci už nie som na Dolnej zemi, stále sa tam vraciam, využívam modernú techniku na kontakt so svojimi žiakmi, a nemohla som chýbať ani na tohtoročnom lyžiarskom, aj keď to bol len jeden deň.

- Ako vidíte nás, Slovákov v Maďarsku v súčasnosti, po vašom štvorročnom pôsobení v našom kruhu?

- Hľadám správne slová, ale neviem poskladať odpoveď. Na každom úradnom doklade mám napísané: štátna príslušnosť SR, národnosť slovenská. Nemusela som sa zamýšľať nad tým, kam patrím a v bežnom živote to nikto odo mňa nechcel. Ani ja som pri kontakte s ľuďmi v Maďarsku nežiadala, aby sa mi legitimovali. Nepátrala som, čo majú v kolónke národnosť napísané. Pre mňa bolo dôležité, akí sú ľudia. Čo vo mne po rozlúčke s nimi ostalo. Mnohí mi pomohli emocionálne dozrieť. Neviem, ku ktorej národnosti sa hlásili, hlavné je, že sme si rozumeli (a to nielen preto, že sme rozprávali rovnakým jazykom). Som vďačná za každého človeka, ktorý mi v Čabe skrížil cestu. Väčšina má v mojich spomienkach len tvár či hlas, chýba im meno. Ako napríklad tetušky, rozhovor ktorých som si vypočula v autobuse počas mojej prvej cesty zo Sarvaša do Čaby. Ani len netušili, ako svojou „tótčinou“ zmenia náladu osobe sediacej za nimi...

Otázky kládol:

Cs. Lampert

Santovská nálada a Lipa na plese Slovákov v Budapešti

Ples budapeštianskych Slovákov sa uskutoční 20. februára v Osvetovom stredisku Attilu Józsefa. Otvárací tanec zatancujú členovia Folklórneho spolku Lipa. Po večeri bude hrať do tanca kapela Santovská nálada zo Santova vedená Jozefom Széplakim. Lístky si môžete objednať na sekretariáte Slovenskej samosprávy Budapešti, na adrese 1054 Budapešť, Ul. Akadémia č. 1, telefón/fax: 302-5117.

Ples v Lucine

Slovenská samospráva v Lucine a tamojšia materská škola Hniezdo usporiadajú 13. februára tradičnú zabíjačku a benefičný ples. Zabíjačka sa začne o 6. hod. na dvore Dedinského domu. Deti sa môžu zohrievať pri čaji. Pre dospelých je vstupné misa koláčov alebo fľaša dobrého vína. Benefičný ples sa začne o 20. hod. v budove základnej školy. Do tanca bude hrať kapela Nápad. Záštitu nad podujatím majú parlamentný poslanec Ladislav Boldvai a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik.

Slovenský fašiangový batôžkový ples v Orosláni

Pred rokom sa účastníci oroslánskeho slovenského plesu príjemne unavení, ale spokojní a plní zážitkov lúčili s usporiadateľmi, členmi Slovenskej samosprávy v Orosláni s tým, že o rok sa opäť stretnú na tomto mieste, v spoločenskej sále miestneho Gymnázia Józsefa Lengyela. Sľub bol zároveň záväzkom pre organizátorov, aby na 23. januára 2010 rezervovali stoly pre stálych účastníkov plesu.

Keďže aj vlani bola sála preplnená a lístky sa minuli už v predpredaji, šanca dostať sa na bál z ulice bola minimálna. Veď aj ak dakto náhle ochorel, alebo z iných vážnych dôvodov na ples nemohol prísť, našiel si náhradníka. Už tradične istú účasť na plese majú len tí, ktorí si lístok zahovoria rok vopred. Spolu s pozvanými hosťami a vystupujúcimi bolo v sále viac ako 320 ľudí, teda kapacita bola plne využitá.

Po úvodnom tanci miestnej slovenskej skupiny Brána účastníkov plesu srdečne privítali predsedníčka Slovenskej samosprávy v Orosláni Alžbeta Szabóová a podpredseda zboru Šimon Očkai. Zvlášť pozdravili pozvaných hostí: poslankyňu mestskej samosprávy Katarínu Vargovú - Vojnárovú a priateľov z družobného mesta Myjava, ako i všetkých vystupujúcich. Poďakovali sponzorom akcie a uviedli kultúrny program skupiny Brána, ktorý prítomní sledovali s nadšením.

Na plese hrala do tanca kapela Santovská nálada zo Santova pod vedením Jozefa Széplakiho, cez prestávky ju vystriedala vynikajúca slovenská kapela z Kozároviec Kozárenka na čele s Milanom Holečkom. Parket bol vždy plný, aj keď sa našli účastníci, ktorí sa radšej zhovárali pri stoloch a ponúkali sa lahôdkami, ktoré priniesli na ples šikovné gazdinky v „batôžkoch“. Stoly sa len tak prehýbali pod množstvom jedál a celá sála rozvoniavala zákuskami a koláčikmi.

O polnoci vylosovali členovia slovenskej samosprávy tombolu a museli sa poriadne obracať, aby čím skôr rozdali ceny a aby priveľmi neukrátili milovníkov tanca o zábavu.

Ako obyčajne, aj teraz sa ples skončil až na svitaní. Už tradične sa účastníci lúčili s usporiadateľmi slovami: „O rok sa stretneme opäť na tomto mieste“, čo považovali slovenskí poslanci za najkrajší prejav uznania ich organizačnej práce.

A. Szabóová

Zimný tábor segedínskych Slovákov na Táloch

Spolok segedínskych Slovákov usporiadal od 10. do 16. januára zimný intenzívny jazykový tábor spojený s lyžiarskym výcvikom v Hoteli Golf v Nízkych Tatrách. Členovia spolku na čele s predsedom Jánom Benčíkom a žiaci nedeľnej školy sa s veľkou radosťou zúčastnili na tradičnom zimnom tábore. Deťom, ktoré pravidelne navštevujú hodiny slovenčiny, hradil pobyt spolok. Trénerkou výcviku bola Komlóšanka Marianna Matušková, učiteľka telesnej výchovy na Gymnáziu Endre Ságváriho v Segedíne.

Moja prvá lyžovačka

No, to mi ale chýbalo! Sotva sa začal môj prvý školský rok v budapeštianskej slovenskej škole a hneď ma začali otravovať s lyžovaním. Zavolal mi starý otec, že sa môžem prihlásiť na lyžiarsky tábor, ktorý organizujú Segedínčania a nejaký „Jano“. Samozrejme, stará mama hneď prejavila záujem, ale kam by ona nechcela ísť? No ja nie, určite, že ja nepôjdem! V tom sme aj zostali. Neskoršie som jedným uchom zachytila, že starý otec nám zaplatil cestu bez toho, aby sa ma opýtal. Veľmi som sa naňho hnevala. Odôvodnil to tým, že všetko, čo sa dá naučiť v detstve, sa aj treba naučiť. Ani som veľmi nad tým nerozmýšľala, išla som sa radšej zabávať s mojimi spolužiakmi, ale kdesi hlboko v srdci som cítila, že raz príde čas, keď budem musieť ísť. Prišla som na to až vtedy, keď mama celé dni visela na telefóne a na internete a bola vyslovene nervózna z toho, odkiaľ má zohnať lyžiarsku výstroj. V predajniach moc toho nebolo. Po pár týždňovom pobehávaní sa stal zázrak! Už spomenutý „Jano“ mi ponúkol oblečenie svojej dcéry Laury. Rozhodli sme sa, že odcestujeme k nim, poďakujeme Laure (ja som jej vybrala darčeky) a duševne sa pripravím na môj prvý tábor. Na prvom stretnutí s mojou menovkyňou mi Laura dala prilbu s okuliarmi a nič. Ani sa ma neopýtala, či mám rada Barbie, alebo psov. No ako tak budem cestovať? Na druhý deň ráno nás mama odviezla k autobusu a začali sme sa s Laurou rozprávať. Trochu som plakala, keď som sa lúčila s mamou. Cestou na Slovensko som sedela vedľa Laury a keď sme prišli do hotela, boli sme najlepšie kamarátky na svete. Oni dostali hneď prvú izbu, my so starkou poslednú. Prvý deň sme robili s Mariannou rôzne pohybové cvičenia a bola som taká šikovná, že na druhý deň som už mohla ísť na vlek. Tretí deň som so starkou cvičila a poobede, keď som už bola veľmi unavená, sme navštívili Banskú Bystricu. Štvrtý a piaty deň som do nekonečna lyžovala na modrej zjazdovke. Veľmi dobre som sa cítila, každý večer som sa zabávala s Laurou a s ostatnými deťmi. „Jano“ nás naučil veľmi pekné slovenské piesne, jeho manželka Iveta a pani Danka s nami hovorili len po slovensky. Naučila som sa veľa nových slov. Ešte aj na to som mala energiu, aby som s Laurou plávala, hrala karty so starkou a cvičila školské veci. Jednoducho v tábore bolo tak fantasticky, že by som tam rada išla aj inokedy, hoci aj v lete.

Zážitky a myšlienky Laury Szabovej

zaznamenala Andrea Szabová Mataiszová

Nominácia na Cenu Ondreja Štefanka

Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (KVSIK) založila Cenu Ondreja Štefanka, zakladajúceho a dlhoročného predsedu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, zakladateľa Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku, prvého podpredsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí, šéfredaktora viacerých slovenských časopisov a významného spisovateľa, básnika, esejistu, kultúrneho dejateľa. Od roku 2009 udeľuje cenu každoročne dvom žijúcim osobnostiam slovenského zahraničného sveta, respektíve občanom Slovenskej republiky, ktorí svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského zahraničného sveta. Cenu udeľuje KVSIK v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí. KVSIK aj touto cestou vyzýva organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa Štatútu Ceny Ondreja Štefanka nominovali potenciálnych laureátov. Štatút Ceny O. Štefanka je uverejnený na našom portáli www.luno.hu (v rubrike Literatúra).

V znamení spoločného duchovného dedičstva

Nástenný kalendár dolnozemských Slovákov

V rámci trojstrannej spolupráce slovenských komunít v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku Čabianska organizácia Slovákov, Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku a Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci spoločne vydali Nástenný kalendár dolnozemských Slovákov na rok 2010.

Publikácia prvá tohto druhu obsahuje fotografie evanjelických kostolov v rôznych dolnozemských slovenských lokalitách. Maďarsko je zastúpené štyrmi známymi slovenskými mestami (Békešská Čaba, Malý Kereš, Sarvaš a Slovenský Komlóš), kým z Rumunska sú v kalendári fotografie slovenských chrámov v známom Nadlaku a v menších osadách Butín a Vuková. Popri kostoloch slovenských evanjelikov vo Vojvodine (Báčsky Petrovec, Hložany, Kovačica a Stará Pazova) je v kalendári aj fotografia kostola v chorvátskom Iloku.

Stručné texty pri jednotlivých snímkach podávajú väčšinou nielen prehľad dejín samotného kostola, ale načrtnú aj históriu miestnej slovenskej komunity, resp. upozornia na pôsobenie významných slovenských činiteľov v danej lokalite. Autormi týchto sprievodných textov sú slovenskí duchovní pastieri a aktivisti súčasného spoločenského a kultúrneho života slovenských enkláv v spomenutých štátoch.

Vydaním publikácie, ktorá uzrela svetlo sveta v tlačiarni Progresszív v Békešskej Čabe, sa vydavatelia pričinili o zrod novej tradície. V rámci nej sa pravdepodobne v budúcnosti naskytne možnosť na prezentáciu ďalších fragmentov spoločného duchovného dedičstva dolnozemských Slovákov.

(csl)

Vzácna návšteva v našej redakcii

V posledný januárový týždeň zavítala do redakcie Ľudových novín vzácna návšteva vedená generálnou riaditeľkou Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády MR Erikou Némethovou. Na nové priestory Ľudových novín sa prišiel pozrieť aj zástupca generálnej riaditeľky Anton Paulik a hlavný radca riaditeľstva István Fretyán. Hostia sa zaujímali o personálne, finančné a technické podmienky redakcie nášho týždenníka, ktorý od januára vydáva Verejnoprospešná spoločnosť Legatum. Šéfredaktorka Ľudových novín Alžbeta Hollerová Račková informovala vzácnu návštevu o zmenách, ktoré nastali v živote redakcie v minulom roku.

(ef)

Vyšla kniha M. Žilákovej

O ľudovom liečiteľstve

Záujemcovia si knihu môžu zakúpiť vo Výskumnom ústave Slovákov v Maďarsku.

Koncom minulého roka uzrela svetlo sveta kniha docentky Univerzity Loránda Eötvösa Márie Žilákovej Ľudové liečenie Slovákov v Maďarsku. Publikácia sa zrodila v edícii Knižnica Dolnozemského Slováka vo Vydavateľstve Ivana Krasku v Nadlaku v spolupráci s Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku. Autorka sa už dlhé roky venuje výskumu ľudového liečiteľstva a predkladá čitateľom bohatý a hodnotný materiál spomínanej problematiky Slovákov v Maďarsku. V knihe je spracovaný Zadunajský región, Severné stredohorie (od Matry po Nové Mesto pod Šiatrom) a Dolná zem, ale aj niektoré lokality na Slovensku, v Srbsku, Slovinsku, Chorvátsku, Rumunsku, Českej republike a Ukrajine. Záujemcovia si knihu môžu zakúpiť vo Výskumnom ústave Slovákov v Maďarsku (5600 Békešská Čaba, Ul. D. Szabóa č. 42, tel.: 06-66-527-390, fax: 06-66-527-391, e-mail: vusm@mail.globonet.huTáto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. ) za 2500 Ft.

http://www.luno.hu/content/view/9426/92

V Dóme sv. Martina v Bratislave

Našli hrob Petra Pázmaňa

Skupine odborníkov, vedcom pod vedením Bratislavskej arcidiecézy, sa podarilo vo svätyni katedrálneho chrámu sv. Martina v Bratislave identifikovať hrob a pozostatky kardinála, ostrihomského prímasa Petra Pázmaňa. O ďalších podrobnostiach dôležitého historického nálezu budú verejnosť informovať po úplnom vyhodnotení historického, archeologického a antropologického výskumu svätyne Dómu sv. Martina.

Ide o významnú postavu cirkevných dejín, zakladateľa Trnavskej univerzity a autora knihy „Sprievodca k božej pravde“, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila duchovnú atmosféru Uhorska sedemnásteho storočia. P. Pázmaň bol hlavou protireformácie v Uhorsku a zakladateľom katolíckeho školstva. Pázmaň bol veľkým a populárnym kazateľom. Býval v Bratislave, mnohé jeho rokovania sa viažu ku Kapitulskej ulici, na druhej strane ulice smerom od Dómu mal záhradku, kde pestoval broskyne. V týchto miestach niekde aj zomrel na sviatok sv. Jozefa v roku 1639.

Pozostatky kardinála objavili v podzemí podľa indícii spred 150 rokov. Dodnes bolo len približne jasné, kde leží, ale hrob identifikovaný nebol. Objav nebol výsledkom náhody, ale cieľavedomého hľadania. Cesta k objaveniu hrobu však bola dlhá. „V roku 1859 v Dóme pôsobil kňaz Ferdinand Knauz a on pri regotizácii svätyne Dómu objavil jeho hrob. Bolo to takmer presne pred 150 rokmi,” povedal hovorca bratislavského arcibiskupa Jozef Haľko. Jeho opis miesta bol taký hmlistý, že sa hrob podľa neho doteraz nedal presne nájsť. „Dedukcia a pokusy priniesli to, že sa miesto podarilo nájsť.” Od minulej jesene boli na mieste archeológovia a antropológovia. „V záveti kardinál uviedol, že chce byť pochovaný pod ostatkami svätca Jána Almužníka, ktoré po Moháči dali priviezť z Budína a niekoľko rokov boli v sakristii. A potom práve Pázmaň dal vybudovať špeciálny epitaf a mauzóleum pre ostatky svätca. Od toho sa odvíja presné miesto určenia jeho hrobu,” povedal J. Haľko. Sarkofág s ostatkami svätca je v podzemí asi v miestach, kde je dnes na povrchu neogotický svätostánok. „Sú tam rôzne krypty. Tá, v ktorej bol Pázmaň, bola uzavretá zo všetkých strán, takže neexistoval žiaden vonkajší znak o tom, kto to je,” poznamenal hovorca bratislavského arcibiskupa a dodal: „Keď tieto ostatky našiel v 19. storočí Knauz, opísal ich. Pázmaň mal na hlave čierny trojrohý jezuitský klobúk a purpurovo-červený talár. A keďže pri nájdení ostatkov sme tieto časti odevu identifikovali, aj poloha bola taká, ako ju Knauz opísal, usúdili sme, že to je hrob Pázmaňa”. Vedľa neho bol podľa testamentu pochovaný aj arcibiskup Lippay, čo bol ďalší z dôkazov, že ide o Pázmaňa. Hrob sa teda nachádza pred oltárom približne v dvoj- až dvaapolmetrovej hĺbke. Verejnosti zatiaľ nie je prístupný, pretože výskum ešte pokračuje.

(s-l)

Maďarsko-slovenský dialóg cirkevných inštitúcií

Katolícka univerzita v Ružomberku a Vysoká škola teologická Ferenca Gála v Segedíne podpísali zmluvu o spolupráci. V polovici decembra pricestovala do Segedína delegácia Teologickej fakulty Katolíckej univerzity na čele s dekanom, viacerí profesori a fakultný spevácky zbor. Iniciatíva prišla z Košíc, z teologickej fakulty, z inštitúcie a mesta, kde sídli Ekumenické spoločenstvo, ktoré pôsobí v duchu ekumenického a medzináboženského porozumenia. Obe školy pokladajú za svoju úlohu naplniť spoločné vyhlásenie biskupských konferencií Maďarska a Slovenska o vzájomnom odpustení, ospravedlnení a spolupráci, ktorú podpísali 29. júna 2006 v Ostrihome ich predsedovia kardinál Péter Erdő a Mons. František Tondra.

V zmysle tohto vyhlásenia Centrum pre dialóg na Teologickej fakulte v Košiciach usporiadalo od jesene 2007 viacero odborných a kultúrnych slovensko-maďarských večierkov, do organizovania ktorých sa vo februári 2008 zapojili katolícke univerzity na Slovensku a v Maďarsku. Na jeseň 2008 sa pridalo aj mesto Košice a pozvanie prijali i trnavský pomocný biskup Mons. Ján Orosch a ostrihomský pomocný biskup Mons. János Székely, ktorí predniesli príspevky na tému spolužitie. Vlani dialóg pokračoval v Segedíne. Dňa 12. decembra 2009 rektor Vysokej školy teologickej v Segedíne Prof. Gábor Kozma a dekan teologickej fakulty Prof. Anton Konečný v zastúpení rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku Prof. Tadeusza Zasempu slávnostne podpísali dohodu o spolupráci. Predmetom je program ERASMUS o mobilite vyučujúcich a študentov a tiež Dohoda o vedeckej a bádateľskej spolupráci a o publikačnej činnosti oboch vysokých škôl.

Aj na Segedínskej vysokej škole jestvuje centrum pre náboženskú spoluprácu na čele s Istvánom Käferom a Alexandrom Jánom Tóthom, ktoré sa plne zapája do dialógu. Slávnostnému aktu podpísania dokumentu predchádzalo stretnutie za okrúhlym stolom a po podpísaní zmluvy nasledoval adventný koncert cirkevných zborov s medzinárodnou účasťou, medzi nimi exceloval košický zbor JUBILUS pod taktovkou doc. Jána Velbackého.

Východiskom prvého, ako i ďalších pripravovaných rokovaní je požiadavka evanjelia o vzájomnej láske. V tomto ovzduší za okrúhlym stolom môže byť nastolená akákoľvek a akokoľvek citlivá téma. K pravde sa chceme blížiť dialógom a prekonať predsudky. Dôležité bude odborné a vedecké bádanie na základe kresťanských hodnôt. Témy stretnutia za okrúhlym stolom hovoria za seba: Svätý Cyril a Metod a sv. Štefan - zakladatelia cirkevnej organizácie, práva, kultúry a štátnosti, a ich dnešný kult, Dvojkríž v štátnych znakoch dnešného Maďarska a Slovenska, Možnosti spoločného kresťanského hodnotenia kultu maďarsko-slovenských osobností (Peter Pázmaň, Juraj Szelepcsényi, Alexander Rudnay, Vojtech Bartakovics atď.), ako aj Tradícia slovenských katolíkov Segedínsko-čanádskej diecézy. Ako historici za košickú teologickú fakultu boli prítomní prof. Cyril Hyšem a doc. Štefan Lenčiš, z maďarskej strany prof. István Käfer a doc. Alexander Ján Tóth. Rokovanie bolo pre všetkých obohacujúce. Ako praktický výsledok predpokladáme vydanie publikácií s pohľadom, ku ktorému spoločne dospejeme.

Košický Univerzitný zbor JUBILUS spoluúčinkoval s miestnym speváckym zborom na večernej slávnostnej sv. omši v Segedínskej katedrále, ktorú celebroval diecézny biskup Mons. Ladislav Kiss-Rigó. V nedeľu ráno sa košická delegácia spolu s hostiteľmi presunula do Békešskej Čaby, kde celebrovali slávnostnú sv. omšu v slovenskom jazyku pre miestnych veriacich viacerí kňazi spolu, čo pozitívne hodnotili tak diecézny biskup Mons. Kiss-Rigó, ako i všetci veriaci. Udalosti sa zúčastnil aj primátor mesta Gyula Vantara. Po sv. omši košický zbor JUBILUS poskytol umelecký a duchovný zážitok miestnym slovenským veriacim.

Prof. István Käfer,

Mons. Anton Konečný

Ondrej Krupa: Sviatočné vinše v Senváclave

Národopisné poznámky zo Senváclavu I.

Kedysi chudobná pilíšska dedinka Senváclav má bohatú ľudovú kultúru, ktorá ešte aj dnes očarí výskumníka, ktorý svoj život zasvätil poznávaniu a záchrane kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku.

Počas národopisného tábora Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (v r. 2009) v tejto lokalite som sa zameral na skúmanie slovenskej ľudovej slovesnosti v kalendárnych obyčajoch. Zaujímalo ma, ako odrážajú výpovede tu narodených respondentov, dávnejší a dnešný život senváclavských Slovákov, ale aj širšie súvislosti. Napríklad ako si dokázali zachovať svoju identitu v tomto nepriaznivom prostredí, kde sa ľudia len ťažko vedeli uživiť. Skúmal som životný trend tunajších Slovákov, ich ľudové zvyky a tradície, čo všetko si z nich zachovali a ako ich aplikujú v konkrétnych životných podmienkach, resp. či sa zachovali len v pamäti niektorých respondentov..

Vo svojom príspevku približujem len jednu časť ich obradových zvykov, konkrétne vinše, ktorými si blahoželali na Štedrý večer, na meniny a pri príchode nového roka. V Senváclave nám respondenti rozprávali také isté vinše, aké si hovoria Slováci katolíckeho vierovyznania všade v Maďarsku. Ten istý vinš takmer doslovne recitujú v Zemplínskom pohorí, v Bukových horách, v Novohrade, vo Vérteši, v Bakoni a, samozrejme, aj v susedných pilíšskych obciach.

Tentoraz sme sa sústredili ani nie tak na obsah jednotlivých variantov, v ktorých si krásne a obsažne želajú všetko najlepšie, skôr nás zaujímalo, prečo je tento typ vinšov totožný v takom rozsiahlom regióne a prečo každý - teraz menovite citovaný - menší región má práve pri príležitosti takých veľkých sviatkov, ako sú Vianoce, Nový rok a Traja králi, svojrázne obyčajové variácie v postupoch zvykoradia. Napriek tomu práve blahoprajné vinše sú homogénne!

Tento jav je zaujímavý aj preto, lebo v radoch Slovákov evanjelickej viery žijú mnohorakejšie, pestrejšie vinše, osobitne na Vianoce a na Nový rok. Snáď bude stačiť, ak citujem len dva úryvky:

Ja som malý žiačik, spievam, ako táčik,

Táčikovia spievajú, Pána Krista oslavujú.

Aj ja ho vítam, peniažček si pýtam.

Peniažček mi dajte, zdraví ostávajte. (Jača)

Vinšujem vám nový rok, vypadou vám s peci bok.

A zo šafľa ucho a z gazdinej brucho. (Telekgerendáš)

Z oboch sála veľká radosť, že sa stala prekrásna udalosť - narodil sa Kristus Pán, resp. že príde hojný nový rok. Podobné katolícke vinše taktiež želajú všetko dobré, ale veľmi seriózne, meravo, ako keby sa narodenie Ježiša mohlo svätiť iba s veľkou dôstojnosťou, s hlbokou oddanou vierou.

Zložky ľudovej kultúry tvoria viaceré pramene, ktoré sa spájajú do veľkého celku. Také pramene sú napr. skúsenosti a viera, povery, prírodné podmienky a iné. Významnú súčasť tvoria dogmy, učenia cirkvi. Tieto oficiálne časti obradov sa objavujú v špecifickej forme, ktorú etnografi označujú pojmom ľudová religiozita. Vinše sú prejavom tejto religiozity, ktorá odzrkadľuje stmeľujúcu silu a konzervativizmus danej spoločnosti a ktorá sa zakladá na starobylom ľudovom náhľade na svet, ale predovšetkým lipne na bezprostrednom, priamom učení cirkvi, pritom ho citlivo chráni pred všetkými zmenami. Zdá sa, ako keby bol úzus týchto vinšov uniformovaný, súvisiaci s priamym zásahom katolíckej cirkvi (ktorá kedysi nedovolila iné ľudové varianty). Pravda, v ľudovej kultúre by sa to celkovo nemalo pokladať za neprijateľný jav, ba mal by byť vítaný, lebo aj tento zaujímavý prejav obohatil tento úsek ľudovej slovesnosti. Vinše vianočného okruhu majú totiž predovšetkým náboženský charakter, ale vo viacerých podobách.

Hoci niektoré odlišné varianty sa nachádzajú aj u Slovákov katolíckeho vierovyznania, hlavný trend panuje takmer doslovne. To všetko svedčí aj o tom, že dávnejšie prijatý obradný text pre meravosť a konzervativizmus nevytlačil novší variant. Pravda, v ľudovej slovesnosti viazané texty sú najtrvalejšie, v historickom meradle najmenej podliehajú zmenám.

Výstižné je aj to, že tento ľudový text používajú nielen pri príležitosti najväčšieho sviatku, narodenia Pána Krista, ale aj pri menej významných sviatkoch, napr. na meniny.

Teraz sa konečne pozrime na senváclavskú prax, ako sa včleňuje do toho veľkého procesu, o ktorom sme doteraz hovorili, ako potvrdzuje pravdivosť nášho konštatovania a našej analýzy.

Na Štedrý večer v Senváclave - ako kedysi vo všetkých etnických skupinách Slovákov v Maďarsku - prinášali do domu slamu (väčší snop alebo len za hrsť). Tento zvyk už všade zanikol. Najdlhšie pretrvával u katolíkov najmä v Zemplínskom pohorí, v Bakoni, v Dabaši-Šáre a čiastočne aj v Pilíši. S tým súvisiace prvky tohto obyčajového prejavu sa snáď najvernejšie zachovali v Senváclave. Jednu časť tvorí vinš, o ktorom sme doteraz hovorili. Pravda, tu ho citujú v kratšej podobe. Pritom senváclavská realizácia zvyku má i svojráznosti. Totiž v tejto lokalite niesol slamu nie gazda (ako v iných spomínaných regiónoch), ale syn, a vinš zarecitoval nielen raz, ale trikrát. Pritom musel tri razy zaklopať aj na dvere. „Na Štedrý deň večier doniesli za batoch slamu uvázanej a musel klopkať tri razi. A keď nepovedal dobre, ždy ho apa naspák posleli toho syna. A to mau vraveť: Pochválen pán Ježiš Kristus! A apo sa pýta: A čo si doniesou? - Božie šťastia, požehnánie, nebeskie obsáhnuť. Tak tri razi museu opakuvať, ven ísť, zas prísť.”(Zita Ilona Betková - Holbová, 78-ročná).

Na Štefana (26. decembra) recitovali ten istý text, ktorý deti, ba i dospelí odriekali na Vianoce, chodiac z domu do domu. V tom príbytku, kde žil Štefan, na meniny mu takto blahoželali (rodina, známi, susedia). Variant sa zmenil len v tom, že namiesto „narodenia Krista Pána” vsunuli meno oslávenca:

Vinšujen ván, vinšujen, na Svatého Štefana,

ak ván dá boh zdravi, sčastí,

hojné božské požehnání

po smrti kráľovské nebeské obsáhnutí.

(Zita Ilona Petková-Holbová, 78-ročná)

Po každom vinšovaní, na Štedrý večer, na Štefana a či na nasledujúce sviatky, sa vždy pozdravili: Pochválen pán Ježiš Kristus!

A domáci vždy odpovedali: Pán Boh usliš!

27. decembra Svätili i meniny Jána. Citujeme text, ktorý je však totožný s predošlými (i nasledujúcimi). Aby sme presne cítili a presvedčili sa o tom, aká tvrdá a konzervatívna je tradícia v tomto ľudovom prejave, mohli by sme citovať aj texty zo Zemplína, z Novohradu alebo z Bakoňu ako z dvoch protipólov (hoci u nich, hlavne v Above, sa nájdu aj minimálne odlišnosti):

Vinšujen ván, vinšujen, na Svatého Jána,

Ak ván dá Pán Boh zdraví, sčastí,

Hojné božské požehnání,

Po smrti kráľovské nebeske obsáhnutí.

(Antónia Petková-Papucseková, 76-ročná)

K Novému roku patrili všetky také symboly, ktoré mali význačne predpovedať dobrotu, plodnosť, zdravie a hojnosť pre Senváclavčanov, ale aj pre všetkých ľudí. Tieto dobropriania obsahovali všetky novoročné vinše Slovákov.

V Senváclave - ako sme sa už na to odvolávali, v Pilíši, vo Vérteši a v Zemplíne sa používal ten istý text ako na predošlé sviatky. Pravda, v zmiešaných obciach deti sa navzájom od seba naučili vinš katolíkov, s ktorým vinšovali (napríklad v Čemeri), a katolícka mládež zasa chodila s textami známymi u evanjelikov (napr. Kétšoproň).

Senváclavský novoročný text:

Vinšujen ván, vinšujen, tento slávny svatý rok nový,

aby ván dau Pán Boh zdraví, sčasťá,

hojnejšého božského požehnáňa,

po smrti kráľovské nebeské obsáhnutí.

(Prejav oboch respondentiek sa odlišuje len v tom, že občas pri skloňovaní používajú iné koncovky.)

Vinšujúci sa po recitovaní pozdravili (poklonili): Pochválen pán Ježiš Kristus! Vinšujúci od gazdinej dostali oriešky a jablká. Peniaze nedostávali: Nebolo peňazí!

Na záver niekoľko zlomkov obyčají najväčšieho sviatku v Senváclave:

Pred štedrovečernou večerou sa celá rodina mollila (Očenáš, Zdravas Mária). Dospelí dostali po poháriku sladkého pálena. Každý jedol oplatky. Otec pokrájal jedno jablko, každý z rodiny dostal jednu stručku.

Na večeru podávali najčastejšie rybu pečenú, pre deti aj vajcámi v ťapši, všeobecne jedli pazuľu. Potom makovie vekle (záviny), alebo makovie pupáčiky (opekance). Po omši sa jedla huspenina. Piekli aj makovie, orechovie, sirovie štrúlle, ríteše. Natierali ich aj lekvárom. Na sviatky, ale i v bežné dni piekli kabáčiki (pagáče), zo zemiakov oslíki (tiež druh pagáčov). Vtedy boli pece, v ktorých piekli múčniky, často zemiakové babi.

Ako všade inde, aj tu dievky využívali štedrovečernú večeru na čarovanie lásky. Nám hovorá: No, včil si vezni friško jednu viličku s pupáčkom a utekaj kraj domu. A de bude pes štekať, do tej ulici sa vidáš! Tak aj bolo. V tej ulici som sa vydala... (Zita Helena Petková-Holbová, 78-ročná)

Prekrásne je na týchto vešteniach, že hocikde som zbieral podobné alebo totožné zvyky, každá žena v pokročilejšom veku dokazovala, že naozaj sa tak stalo, ona sa vydala za toho, koho jej v ten svätý večer osud dopredu označil. Výskumník im musí veriť, lebo aj to je prirodzená, neoddeliteľná, hlavná súčasť ľudového správania a myslenia.

Na Vianoce chodili aj spievať koledy po domoch, pod oblok. Bol to všeobecný zvyk všade u Slovákov. Ako aj pieseň Narodil sa Kristus Pán spievali nielen v Senváclave.

Pred IV. Pilíšskou kavalkádou a Šiškovým festivalom

Slovenská samospráva v Mlynkoch 13. februára (v sobotu) usporiada IV. Pilíšsku kavalkádu a Šiškový festival v Mlynkoch. Veľkolepé podujatie je z roka na rok obľúbenejšie, presiahlo rámec regiónu a našlo si stále miesto v kalendári celoštátnych podujatí podobného druhu. Cieľom hostiteľov akcie, o ktorú prejavujú záujem tisícky návštevníkov, je oživovanie fašiangových tradícií regiónu, ako aj to, aby sa u nich každý dobre cítil, bez ohľadu na vek, pohlavie či národnostnú príslušnosť. V rámci kavalkády a festivalu budú aj tentokrát predstavené ľudové zvyky slovenských, nemeckých, srbských a maďarských obyvateľov okolitých lokalít súvisiace s fašiangami či rozlúčkou so zimou. Program sa tradične začne svätou omšou a po fašiangovom sprievode, v ktorom budú zastúpené okolité pilíšske národnostné obce, sa začne celodňové podujatie na dvore miestnej základnej školy. Vo vykurovanom stane čakajú záujemcov tzv. „šišky pre šťastie“ s tombolou, súťaž v pripravovaní a jedení šišiek, zvlášť pre svokry a zaťov. Medzitým bude vyhrávať dychový orchester a po vyhlásení výsledkov rôznych súťaží, vrátane novinky: súťaže v pečení čokoládových šišiek, dôjde k vystúpeniam folklórnych telies, ľudových speváckych zborov a tanečných skupín.

Bohatý kultúrny program, v rámci ktorého sa miestni školáci predstavia úryvkom z musicalu Kniha džungle, ako aj a členovia Tanečnej skupiny Kolibrík, v ktorej sú zastúpené aj mlynské deti, vyvrcholí koncertmi populárneho speváka Tamása Hevesiho a kapely showmana - konferanciera podujatia Lászlóa Verbanitsa Fuel money. Tradičný večerný fašiangový bál, zrejme na potešenie príslušníkov viacerých generácií, tentokrát bude trochu netradične skôr retro party. Počas bohatého dňa si na svoje prídu aj tí najmladší, v dome hier (v aule školy) si malí návštevníci môžu zhotovovať masky, pliesť košíky, maľovať si tváre pomocou odborníčky a zúčastniť sa na rôznych veselých kvízoch a súťažiach. Malým aj veľkým bude k dispozícii aj veštkyňa, bufet a tradičný jarmok, no a nebude chýbať ani možnosť viezť sa na pravom dedinskom koči. Ak by to niekomu nestačilo, možno ho poteší voľba Miss festivalu. Vstup na podujatia festivalu je voľný.

(-hl)

Kontakt: predsedníčka SSvM Marta Demjénová

Mobil: 06 30 2178290 ● E-mail: demjen.marta@gmail.comTáto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

http://www.luno.hu/content/view/8082/93

http://www.luno.hu/index.php?option=content&task=view&id=6410

http://www.luno.hu/index.php?option=content&task=view&id=4635

http://www.luno.hu/index.php?option=content&task=view&id=2756

.
.
.
.
.
..........................................................................................................................................