Členovia Centrálnej komplexnej záchrannej služby v Gabčíkove sa pripravujú pomôcť pri odstraňovaní následkov havárie v Maďarsku a v sobotu 9. októbra vycestujú do postihnutého územia. TASR o tom dnes informoval šéf záchranárov Ján Culka. „Po konzultáciách s oficiálnymi predstaviteľmi Maďarskej republiky sme sa dohodli, že zajtra odchádzajú naši príslušníci na miesto ekologickej havárie do Ajky. Je pripravená 250-členná skupina dobrovoľnej požiarnej ochrany, budú fyzicky pomáhať pri záchranných prácach. Okrem nich nastupuje aj 25-členná skupina záchranárov, ktorí budú mať na starosti dezinfekciu postihnutých oblastí a budú pôsobiť v teréne až do odvolania, t.j. kým budú potrební,” uviedol Culka. Dobrovoľní požiarnici budú pôsobiť v oblasti jeden deň, berú so sebou ručné náradie, lopaty, krompáče, metly a budú pomáhať maďarským kolegom pri odstraňovaní následkov červeného jedovatého kalu. „Nebude to ľahká práca, pôsobili sme v rôznych oblastiach sveta, ale katastrofu podobného charakteru sme ešte nezažili. Okrem záchranárov sa v oblasti nezdržiavajú žiadni ľudia, všetci boli vysťahovaní a možno sa nikdy nevrátia,” uzavrel šéf záchranárov.

Na pomoc Maďarsku prídu experti z EÚ

8. októbra 2010 - (vh-SRo)

V rieke Rába a v mošonskom ramene Dunaja už nie je potrebná zvýšená ochrana. Odborníkom sa totiž podarilo znížiť lúhovosť vody. Hodnoty v hlavnom koryte Dunaja sú len mierne zvýšené. maďarský premiér napriek tomu žiada Brusel o pomoc. V ekologickou katastrofou najviac postihnutej obci Kolontár medzitým vypúšťajú rybník v snahe nájsť nezvestných obyvateľov. Merania v hlavnom koryte Dunaja z dnešného rána neukazujú havarijné znečistenie, hodnoty predstavujú len mierne zvýšenie. Potvrdil to hovorca maďarského Úradu ochrany proti katastrofám Tibor Dobson. Oproti stavu zo včera zaznamenali pokles hodnoty pH aj v mošonskom ramene Dunaja a v rieke Rába. Na tokoch teda prestali s aplikáciou chemikálií a odborníci už len monitorujú stav a zloženie vody. Hoci sa kompetentní na miestach zásahu odmietajú vyjadrovať pred novinármi, hovorí sa, že mŕtve ryby, ktoré našli v rieke Rába a v mošonskom ramene Dunaja, zahynuli ešte v rieke Marcal. Tá je najbližšie k miestu ekologickej havárie a toxické látky tam úplne vykynožili ekosystém. Hoci sa zdá, že maďarským úradom sa začína dariť v boji s následkami katastrofy, ktorá si nateraz vyžiadala 4 mŕtvych a 120 zranených, premiér Orbán nečakane požiadal Európsku úniu o pomoc, zatiaľ len odbornú. Do oblasti by mala pricestovať skupina expertov, ktorí majú skúsenosti s narábaním s kontaminovaným materiálom, najmä s jeho neutralizáciou a so znížením ekologických škôd. Vedenie zodpovednej hlinikárne stále tvrdí, že ide o prírodnú katastrofu. Inú rétoriku však zvolil námestník spoločnosti József Deák počas návštevy najviac postihnutej obce Kolontár: „Spoločnosť MAL sa nikdy nezbavovala zodpovednosti a aj teraz bude niesť plnú zodpovednosť.” Polícia medzitým preklasifikovala podozrenie v prípade červeného kalu z trestného činu smrteľného ohrozenia na podozrenie z trestného činu ohrozenia spôsobujúceho hromadné smrteľné nešťastie. Páchateľom teda po novom hrozí 8 rokov vo väzení. Obyvatelia zamorenej oblasti zvolili spoločný právny postup a obrátili sa na advokátsku kanceláriu. Právnik György Magyar pre televíziu Hír TV: „Tamojší obyvatelia sú veľmi roztrpčení. Obrátili sa na nás s prosbou o odbornú právnickú pomoc, aby sa prípad nezamietol pod koberec.”

Komárno: Voda v Dunaji je zatiaľ v poriadku,

SVP ju bude naďalej monitorovať

8. októbra 2010 - (tasr)

Doterajšie terénne merania pH (kyslosti a zásaditosti vody) v Dunaji potvrdili, že namerané hodnoty neprekračujú hodnoty pravidelných sledovaní uskutočňovaných pracovníkmi Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP). Obsah ťažkých kovov v odobratých vzorkách vody z Dunaja bude podľa SVP ako správcu toku známy dnes vo večerných hodinách. Počas zasadnutia pracovnej skupiny ustanovenej v súvislosti s mimoriadnym ohrozením Dunaja v dôsledku úniku červeného kalu po pretrhnutí hrádze odkaliska v maďarskej Ajke o tom informovali zástupcovia SVP. Zasadnutie zvolala dnes v Komárne Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP). Pracovnú skupinu tvoria okrem zástupcov SIŽP a SVP aj zástupcovia Sekcie krízového manažmentu a civilnej ochrany Ministerstva vnútra SR, Výskumného ústavu vodného hospodárstva, krajského a obvodného úradu životného prostredia a ďalších inštitúcií. Zástupca Slovenského vodohospodárskeho podniku Ján Tkáč informoval o monitoringu Dunaja uskutočnenom včera a dnes v lokalite Kližská Nemá, Veľké Kosihy, Zlatná na Ostrove a Komárno, ktorý bol zameraný na terénne merania pH a odber vzoriek na analýzu ťažkých kovov. Zástupkyňa Sekcie krízového manažmentu a civilnej ochrany Ministerstva vnútra SR Helena Fazekašová informovala o výsledkoch vlastného monitoringu v Dunaji v lokalite Kližská Nemá, Veľké Kosihy a Zlatná na Ostrove, ktorý členovia sekcie vykonávali od stredy do piatku a bol zameraný na sledovanie pH, vodivosti, celkovej mineralizácie, fluoridov, celkového chlóru a rádioaktivity. Pri analýze vzoriek sa nezaznamenali zvýšené hodnoty týchto ukazovateľov. „Pracovná skupina sa dohodla, že SVP bude naďalej zabezpečovať monitoring Dunaja a priebežne informovať zástupcov SIŽP. Po predložení výsledkov analýzy odobratých vzoriek vody SIŽP zvolá ďalšie rokovanie pracovnej skupiny, ktorá rozhodne o následnom postupe,“ uviedol hovorca SIŽP Michal Štefánek.

Ekologickú daň za minulosť zaplatíme aj my

8. októbra 2010 - (Miro Grman - tvnoviny.sk)

Za poškodzovanie životného prostredia továrňami či využívaním chemikálií v poľnohospodárstve zaplatia aj Slováci. V lepšom prípade desiatkami miliónov eur, ktoré sú potrebné napríklad na likvidáciu starých skládok, v horšom, ekologickou katastrofou, aká sa stala v Maďarsku. Vyplýva to z vyjadrení ochranárskej organizácie Greenpeace Slovensko. Podľa skorších vyhlásení Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu síce Slovensku bezprostredne vážnejšia havária nehrozí, ale aj chemici považujú za potrebné, aby sa možné hrozby pre životné prostredie odstraňovali. Náklady na likvidáciu takzvaných starých environmentálnych záťaží odhadli tvorcovia operačného programu životné prostredie, prostredníctvom ktorého získava Bratislava na ekologické opatrenia peniaze z EÚ, na zhruba 266 miliónov eur. Celkovo síce bude môcť Slovensko využiť na vylepšenie svojho odpadového hospodárstva z Bruselu 485 miliónmi eur, z tohto balíka si však krajina naplánovala aj príspevky na separovaný zber či likvidáciu nebezpečného odpadu, ktorý vzniká v súčasnosti. „Čím rýchlejšie sa staré záťaže odstránia, tým menej peňazí na to bude potrebných,“ zhrnul šéf slovenského Greenpeacu Juraj Rizman. V regiónoch sú podľa neho napríklad stovky lokalít so skladmi starých chemikálií pre poľnohospodárstvo, z ktorých sa časom môžu dostať nebezpečné látky do okolia. Za zdroj možných ekologických problémov sa považujú aj takzvané gudrónové jamy. Ložiská látok, ktoré vznikajú pri spracovaní ropy, zanechala ich po sebe napríklad niekdajšia Petrochema Dubová pri Brezne, gudrónový odpad sa nachádza aj neďaleko bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves.

Červeného kalu uniklo zhruba toľko, ako ropy v Mexickom zálive

8. októbra 2010 - (tasr)

Nové údaje maďarskej vlády ohľadne pondelňajšej ekologickej katastrofy naznačujú, že červeného kalu uniklo po pretrhnutí hrádze takmer také množstvo, aké bolo množstvo ropy, ktorá sa dostala do Mexického zálivu z poškodeného vrtu spoločnosti BP. Vládni predstavitelia dnes informovali, že zo skládky pri západomaďarskej Ajke vo Vesprémskej župe uniklo 600.000 až 700.000 kubických metrov červeného kalu, pričom boli zaplavené tri dediny. Do Mexického zálivu sa z poškodeného vrtu Deepwater Horizon dostalo 757.000 kubických metrov ropy. Pôvodne maďarská vláda odhadovala množstvo uniknutého červeného kalu na približne milión kubických metrov. Maďarský minister vnútra Sándor Pintér medzitým uviedol, že v Dunaji nehrozí riziko biologickej či environmentálnej katastrofy, keďže došlo k zníženiu úrovne alkality. Podľa Pintéra zatiaľ nehrozí znečistenie pitnej vody. Hovorkyňa vlády Anna Nagyová uviedla, že ekologická havária nebude mať dopad na potravinovú bezpečnosť. Pobočka environmentálnej organizácie Greenpeace však varovala, že uniknutý toxický odpad obsahuje nebezpečne vysoké úrovne arzénu a ortuti, ktoré predstavujú dlhodobé riziko pre ekosystém a pitnú vodu. Environmentalisti tiež obvinili vládu, ktorá mala prístup k rozboru vzoriek deň po havárii, že zatajila informácie o toxicite kalu.

Jedovatý kal v Maďarsku si vyžiadal piatu obeť

8. októbra 2010 - (sita / mti)

Počet obetí katastrofy na západe Maďarska, kde unikol jedovatý bahnistý odpad z odkaliska hlinikárne, stúpol v piatok na päť. V nemocnici vo Veszpréme po troch dňoch podľahol zraneniam 81-ročný muž. Štyria ľudia - staršia žena, 35-ročný muž a dve malé deti - zomreli už predtým bezprostredne po úniku látky, ktorá zaplavila okolité obce a šíri sa ďalej. Ďalšie desiatky ľudí pri styku s červenkastou látkou, ktorá vyvoláva popáleniny, utrpeli zranenia. Viacerí z nich sú vo vážnom stave a počet obetí bude preto podľa maďarských médií zrejme ešte rásť. Traja ľudia sú stále nezvestní.

Hlinikáreň MAL je 15 rokov súkromnou spoločnosťou

8. októbra 2010 - (tasr)

Maďarská hlinikáreň MAL Rt. v Ajke je súkromným výrobným a obchodným podnikom. Sprivatizovali ho v roku 1995, keď Budapešť začala po páde komunizmu v roku 1989 rozpredávať štátny majetok. V krajine jej patria tri závody, vrátane Ajkai Timfoldgyar, kde došlo v pondelok k pretrhnutie hrádze na odkalisku. Firma najviac podniká v Európe. Asi 75 percent svojej produkcie vyváža do západnej Európy. MAL-u patria aj akcie v hlinikárňach v Bosne, Slovinsku a v Rumunsku. Má pracovisko aj v nemeckom Düsseldorfe, kde jeho obchodné zastúpenie ponúka odberateľom výrobky firmy. Na rozdiel od mnohých maďarských predstaviteľov vedenie MAL-u tvrdí, že ide o prírodnú katastrofu. Martin Rümmelein, ktorý je šéfom manažmentu, tvrdí, že celá firma patrí maďarským vlastníkom. Jej sídlom je Ajka. Polícia informovala, že po pretrhnutí hrádze zhabala v sídle firmy niektoré dokumenty. Hlinikárne sú rozsiate po celej planéte. Z nich 12 najväčších sa nachádza v Austrálii, Brazílii a v Číne. MAL je vo svetovom rebríčku hlinikární veľkosťou na 53. mieste.

Majitelia hlinikárne chcú odškodniť obete katastrofy

7. októbra 2010 - (sita)

Maďarská hlinikárenská spoločnosť MAL, ktorej patrí závod v meste Ajka, plánuje v krátkom čase odškodniť obyvateľov okolitých obcí postihnutých pondelňajšou haváriou. Vo štvrtok to oznámil Károly Tili, starosta obce Kolontár, kde únik jedovatého kalu napáchal najväčšie škody. Spoločnosť, ktorej vlastníci patria medzi najbohatších podnikateľov v Maďarsku, podľa neho plánuje každej rodine vyplatiť „rýchlu pomoc” vo výške 360 eur. Celková suma by mala pritom dosiahnuť 110 tisíc eur. Prevádzkovatelia hlinikárne sa predtým dostali pod paľbu kritiky za to, že odkaľovacia nádrž bola údajne preplnená. Spoločnosť však popiera akékoľvek pochybenie. Červený kal z pretrhnutej nádrže zaplavil niekoľko okolitých obcí, kde usmrtil najmenej štyri osoby. Úrady v súvislosti s katastrofou stále evidujú troch nezvestných. Ďalších 150 ľudí zostáva v nemocničnom ošetrení, pričom 11 z nich je v kritickom alebo vážnom stave. Obec Kolontár navštívil vo štvrtok aj maďarský premiér Viktor Orbán, podľa ktorého je viac ako pravdepodobné, že haváriu spôsobilo ľudské zlyhanie. Zároveň vyjadril presvedčenie, že Maďarsko sa s následkami dokáže vyrovnať bez zahraničnej pomoci.

Tu sa už nedá žiť, myslí si premiér Orbán

7. októbra 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Maďarský premiér po návšteve postihnutej oblasti povedal, že obnova zničenej dediny nemá zmysel Toxické látky z maďarskej skládky sa dostali aj do Dunaja. Včera tam už našli mŕtve ryby. „Tu sa nedá žiť,” povedal včera maďarský premiér Viktor Orbán pri prehliadke tej časti obce Kolontár, ktorú najviac zničila pondelňajšia záplava červeného bahna zo skládky neďalekej hlinikárne. Obnova zničenej časti obce podľa Orbána nemá zmysel, mala by sa oplotiť a ponechať ako „večné memento”. A treba pomôcť poškodeným obyvateľom, ktorí chcú dedinu opustiť, aby mohli inde začať nový život. „Ak by sa to stalo v noci, všetci tu zomrú,” dodal premiér s tým, že hrádza nádrže sa nemohla pohnúť naraz, muselo ísť o dlhší proces, ktorý si mal niekto všimnúť. Krajina by podľa neho zvládla katastrofu aj sama, no chce využiť pomoc Európskej únie z príslušných fondov. „Máme na to právo,” citovala Orbána maďarská agentúra MTI. Premiér tiež chce rokovať s Georgom Patakim, bývalým guvernérom štátu New York maďarského pôvodu, o zriadení fondu, do ktorého by prispievali bohatí Maďari z celého sveta. Ani do včerajšieho večera nenašli troch starších ľudí z Kolontáru, ktorí sú od katastrofy nezvestní. Zostávajú tak štyri potvrdené obete. Práce v postihnutých oblastiach sa včera sústredili na zber a odvoz predmetov a zeminy kontaminovanej nebezpečným odpadom z úze- mia obcí. Voda znečistená červeným kalom sa včera popoludní dostala aj do hlavného ramena Dunaja. Priniesla ju rieka Marcal pritekajúca z oblasti priamo zaplavenej červeným kalom. Marcal sa vlieva do rieky Raba a tá zasa ústí v Győri do mošonského ramena Dunaja. Vedľajšie rameno sa po ďalších asi 15 kilometroch spája s hlavným ramenom Dunaja. V rieke Marcal jed zničil takmer všetok život, uhynuté ryby a pena včera plávali aj v Rábe a podľa posledných správ sa včera objavili aj na hlavnom toku Dunaja. Koncentrácia jedu vo vode postupne klesá. Maďarskí ochranári hovoria, že je reálna šanca na to, aby znečistenie v hlavnom ramene rieky už nespôsobilo ďalšie vážne ekologické škody. Práce však komplikuje, že záchranári presne nevedia, čo všetko kal obsahuje. Podľa odborníka na čistotu vody Lászlóa Somlyódiho možno očakávať aj rôzne nepríjemné prekvapenia. Šíria sa správy, že poškodenú skládku používali na ilegálne uskladnenie iných nebezpečných látok, ktorých likvidácia by bola veľmi drahá, povedal Somlyódi spravodajskému serveru index.hu.

Dunaj vyplavuje mŕtve ryby, prítoky sú zamorené

7. októbra 2010 - (sita / afp / mti)

Jedovaté látky, ktoré v pondelok unikli z hlinikárne na západe Maďarska, zamorili Dunaj, kde spôsobili úhyn rýb. Vo štvrtok o tom informoval hovorca maďarskej Celoštátnej centrály pre ochranu pred katastrofami (OKF) Tibor Dobson. Výskyt mŕtvych rýb podľa neho hlásili z ústia rieky Rába, ktorá sa vlieva do ramena Mošonský Dunaj. Ako dodal, kyslosť vody tu dosahuje hodnotu pH 9,1, čo znamená vysoko zásadité prostredie, v ktorom ryby nemôžu prežiť. „V záujme záchrany riečneho ekosystému musí byť úroveň pH znížená pod osem,” povedal Dobson pre tlačovú agentúru AFP. Červený kal z hlinikárne v západomaďarskom meste Ajka zaplavil okolité obce, kde si havária vyžiadala najmenej štyri obete. Obsah odkaliska najskôr zamoril potok Torna, kde bezprostredne po havárii namerali pH 13,5. Jedovatý kal sa následne dostal cez rieku Marcal do Ráby, ktorá sa v Győri vlieva do Mošonského Dunaja. Znečistená voda sa do miesta sútoku dostala okolo štvrtkového poludnia. Ako uviedla pre tlačovú agentúru MTI hovorkyňa OKF Tímea Petrócziová, posledné merania na Mošonskom Dunaji ukázali určité zlepšenie, úroveň pH však stále dosahuje 9,56, teda vysoko nad neutrálnou hodnotou. Agentúra MTI vo štvrtok informovala, že v súvislosti s haváriou v Ajke zostáva v nemocničnom ošetrení vyše 150 ľudí, pričom 11 z nich je v kritickom alebo vážnom stave. Väčšinu zranených hospitalizovali s popáleninami, ktoré im spôsobil zásaditý kal. Úrady v súvislosti s katastrofou stále evidujú troch nezvestných. Najviac postihnutú obec Kolontár navštívil vo štvrtok aj maďarský premiér Viktor Orbán, podľa ktorého je viac ako pravdepodobné, že haváriu spôsobilo ľudské zlyhanie. Zároveň vyjadril presvedčenie, že Maďarsko sa s následkami dokáže vyrovnať bez zahraničnej pomoci.

V Dunaji spozorovali náznaky úhynu rýb

7. októbra 2010 - (tasr)

V hlavnom koryte Dunaja a pri sútoku rieky Rába a Mošonský Dunaj spozorovali pracovníci maďarského Úradu ochrany proti katastrofám (OKF) náznaky úhynu rýb. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI o tom informoval hovorca OKF Tibor Dobson. Ako ďalej uviedol, pri sútoku Ráby a Mošonského Dunaja namerali hodnotu pH 9,1. K tomu, aby bolo možné zachrániť život v rieke, je potrebné znížiť pH pod hodnotu 8. Po pondelňajšom úniku červeného kalu namerali v potoku Torna hodnotu pH 13,5. Kontaminovaná voda následne zničila celý ekosystém rieky Marcal. Hlavné rameno Dunaja dosiahla zakalená voda dnes napoludnie. Experti pokračujú v neutralizovaní kalu sadrovcom a kyselinou octovou pri ústiach riek Rába a Marcal. V pondelok po pretrhnutí hrádze pri západomaďarskej Ajke vo Vesprémskej župe uniklo približne milión kubických metrov červeného kalu, ktorý je odpadom pri výrobe oxidu hlinitého - suroviny na výrobu hliníka. Vláda v utorok vyhlásila stav ohrozenia v župách Veszprém, Györ-Moson-Sopron a Vas. Pri tragédii, ktorú označili maďarské úrady za ekologickú katastrofu, zahynuli štyria ľudia, 123 bolo zranených. Záchranári pátrajú po nezvestných, ktorých počet stále nie je spresnený.

Toxické bahno z Maďarska je už v Dunaji

7. októbra 2010 - (čtk)

Jedovatý kal z pretrhnutej sedimentačnej nádrže pri maďarskom meste Ajka dnes okolo obeda zasiahol hlavný tok Dunaja. Napísali to zahraničné tlačové agentúry. Slovenský vodohospodársky podnik ani ministerstvo vnútra však ani popoludní túto informáciu nepotvrdili. Kal bol zneutralizovaný, takže podľa odborníkov neohrozí životné prostredie, uviedla maďarská agentúra MTI. „Situáciu sledujeme, upozornenie od maďarských kolegov sme zatiaľ nedostali,” povedal ČTK krátko po 14:00 hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Pavel Machava. Podľa Ľudmily Staňovej z ministerstva vnútra chemické laboratóriá civilnej ochrany aktuálne monitorujú situáciu na Dunaji v okolí obce Klížská Nemá, znečistenie však zatiaľ nezaznamenali. Kal podľa informácií z Maďarska prenikol najprv do rieky Rába a odtiaľ do Mošonského Dunaja, ktorý je dunajským ramenom. Mošonský Dunaj sa od hlavného toku oddeľuje pri maďarskej Rajke a späť sa vlieva severovýchodne od Győru, približne oproti obciam Číčov, Trávnik a Klížska Nemá v okrese Komárno. Kal z hlinikárne je silne zásaditý a spôsobuje popáleniny. Podľa environmentalistov aj po neutralizácii obsahuje veľké množstvo ťažkých kovov a je pre životné prostredie nebezpečný. Z pretrhnutej nádrže sa vylialo asi milión kubických metrov kalu, ktorý zaplavil územie štyroch obcí a zabil najmenej štyroch ľudí.

Bahno nám zobralo všetko, znie správa o apokalypse

7. októbra 2010 - (hn)

Obyvateľstvo zamorenej oblasti po pondelňajšom úniku červeného kalu z hlinikárne pri Ajke nie je ohrozené rádioaktivitou. Vyplýva to z vyhlásenia Maďarskej akadémie vied (MTA). „Stála som na kopci a pozerala sa, ako bahno zaplavuje náš dom a odnáša všetko naokolo,“ hovorí v autentickej reportáži HN o obrovskej ekologickej katastrofe Eva Molnárová z maďarskej dedinky Kolontár. Tú spolu s Devecserom zaplavilo toxické bahno z odkaliska a zanechalo tak desiatky ľudí bez strechy nad hlavou. Nános bahna, ktorý mali v celom rodinnom dome ešte aj včera ráno, im neumožnil odniesť si takmer nič. „Keď sme sem ráno prišli, kal siahal do výšky lýtok. Sme dedinčania a bahno strhlo všetko, čo sme mali,“ hovorí Molnárová a so slzami v očiach ukazuje na rozľahlú záhradu, v ktorej vidieť zničené ovocné stromy a spustošenú úrodu. Členovia rodiny Molnárovcov sa počas sekundy stali bezdomovcami a náhradné ubytovanie našli u svojich príbuzných. Ako dlho tam budú musieť ostať, netrúfne si v malej obci odhadnúť nik. V dedine pripomínajúcej apokalypsu ešte aj včera panovala veľmi smutná nálada, ktorá miestami pripomínala vojnový stav. Tragédia v západnom Maďarsku si vyžiadala oficiálne štyri obete, z toho dve malé deti.

Video:

http://www.youtube.com/watch?v=cGFAKtrPOns

http://www.youtube.com/watch?v=574QhWxcQ1k

http://www.youtube.com/watch?v=jQ7lTNki5hI

http://www.youtube.com/watch?v=ncpS3AQ13w8

http://www.youtube.com/watch?v=cGFAKtrPOns&feature=player_embedded

Prečítajte si príbehy obetí smrtiaceho bahna

6. októbra 2010 - (tvnoviny.sk)

Rodičia sa snažili zachrániť deti, ale kal sa hnal tak rýchlo a s takou silou, že sa už nedokázali vrátiť po svoje malé dievčatko. Po ekologickej katastrofe v Maďarsku odviezli do nemocnice v meste Veszprém 57 zranených, pričom 27 z nich utrpelo ťažké zranenia a jedno mladé dievča osleplo. Ako informoval maďarský denník Blikk, Karoly Horváth a jeho žena z dediny Devecser zachránili svoje deti, pričom sa museli po krk ponoriť do hustého kalu. Károly Horváth a jeho žena z dediny Devecser zachránili svoje deti, pričom sa museli po krk ponoriť do hustého kalu. „Celé telo po pazuchy mi horelo, kolená mám takéto čierne, ako keby zadymené. Moja žena má celú tvár posiatu zraneniami. 11-ročná dcéra leží o poschodie vyššie. Žiaľ, nebol som dostatočne rýchly, bahno ju zachytilo,“ hovorí otec rodiny, ktorý svoju situáciu vidí bezvýchodiskovo. Jeho dom, zariadenia, celoživotná práca zmizli v priebehu niekoľkých minút. Niektorí obyvatelia však nemali ani toľko šťastia ako on. „Zavrel som svojho psíka do garáže. Keď som vychádzal, strhol ma prúd masy. Obe nohy mi zhoreli,“ hovorí z nemocničnej posteli Csiberty Jozef, ktorého žena dostala miesto v prechodnej ubytovni v Devecseri. V ubytovni ošetrili aj rodičov zosnulého chlapca. Vo Veszprémskom kraji panuje neistota, strach a smútok. Ľudia nevedia, aké nebezpečenstvo majú očakávať, keď sa dostanú do styku s červeným bahnom, boja sa aj piť vodu z vodovodu. Obyvatelia sa snažia zachrániť, čo sa dá. V postihnutej oblasti ľudia držia spolu a smútia za tými, ktorí tragédiu neprežili. Medzi tých, ktorí utrpeli najväčšiu stratu, patrí aj rodina Juhászová, ktorá prišla o malé bábätko. Sedemmesačnú mŕtvolku dieťatka našli v rodičovskom dome. Otec a mama sa snažili zachrániť deti, ale krvavočervený kal sa hnal tak rýchlo a s takou silou, že sa už nedokázali vrátiť po svoje malé dievčatko. Najhoršie na celej tragédii je, že len nedávno stratili svoje piate dieťa pri železničnom nešťastí. Z tragédie sa ešte nestihli spamätať, keď prišli o malú dcérku. O dva domy ďalej žije rodina Furstová, ktorá márne hľadá starých rodičov. Svokor zahynul, ale telo svokry ešte stále nenašli. „Hasiči hovoria, že nemáme veľkú nádej,“ uviedol člen rodiny János.

Frešo vyjadril úprimnú sústrasť maďarským župám

6. októbra 2010 - (sita)

Bratislavský župan Pavol Frešo vyjadril úprimnú sústrasť a ponúkol okamžitú pomoc partnerským župám v Maďarsku, ktoré postihla ekologická katastrofa po pretrhnutí hrádze s červeným kalom. Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa kraja Iveta Tyšlerová. Ekologická katastrofa zasiahla maďarské župy Veszprém, Györ-Moson-Sopron a Vas. „Telefonicky som sa informoval u kolegu Szakáca (župan Györ-Moson-Sopron ) o aktuálnej situácii a sme pripravení okamžite pomôcť,“ povedal Pavol Frešo. Predseda kraja zároveň ocenil účasť slovenských záchranárov na odstraňovaní následkov tejto ekologickej katastrofy. „Aj touto cestou sa chcem poďakovať našim záchranárom zo Špeciálnej kynologickej záchrannej služby za profesionálnu pomoc, ktorú poskytujú našim susedom,“ doplnil Frešo. V Maďarsku aj naďalej pokračujú záchranné práce po pondelňajšom pretrhnutí sa hrádze s jedovatým bahnistým odpadom, ktorý zaplavil viacero obcí a šíri sa stále ďalej. Záchranári a technici sa pokúšajú zastaviť šírenie bahnistého odpadu, ktorý už prenikol do niektorých menších vodných tokov. Zásadnou úlohou je nedopustiť, aby sa odpadové materiály dostali do Dunaja a jeho prítokov. Do rieky Marcal, ktorá je už čiastočne kontaminovaná, sypú vápno a umelé hnojivá. Nešťastie si zatiaľ vyžiadalo štyri životy, ďalších šesť starších ľudí je stále nezvestných a záchranári predpokladajú, že sú pochovaní pod nánosom jedovatého bahna. Všetci sú z obce Kolontár, ktorá bola nešťastím najviac postihnutá - v pondelok ju zasiahla až dva metre vysoká vlna červeného bahna a odniesla autá a nábytky až niekoľko kilometrov za dedinu. Všetky štyri obete, staršia žena, 35-ročný muž a dve malé deti, pochádzajú z tejto obce.

Slovenskí záchranári sa vracajú na miesto katastrofy do Maďarska

6. októbra 2010 - (tasr)

Záchranári zo Špeciálnej kynologickej záchrannej služby Slovakia so sídlom v Nýrovciach v okrese Levice sa opäť vracajú na miesto ekologickej katastrofy do Maďarska. So žiadosťou o pomoc pri pátraní po nezvestných ľuďoch sa na slovenských záchranárov obrátili maďarskí kolegovia. „Už sme nepredpokladali, že sa tam budeme musieť vrátiť. No dnes nás maďarskí kolegovia požiadali, aby sme im pomohli znovu prehľadať postihnuté oblasti, kde je niekoľko ľudí stále nezvestných,“ skonštatoval riaditeľ záchranárov Alexander Berek. Podľa jeho slov budú mať k dispozícii špeciálne zariadenia, pomocou ktorých počas zajtrajšieho dňa opätovne prehľadajú domy a ulice zaliate červeným kalom. Približne milión kubických metrov červeného kalu, ktorý je odpadom pri výrobe oxidu hlinitého, uniklo do okolia v pondelok 4. októbra po pretrhnutí hrádze pri západomaďarskej Ajke vo Vesprémskej župe. V utorok vyhlásila vláda stav ohrozenia v župách Veszprém, Györ-Moson-Sopron a Vas. Pri tragédii podľa oficiálnych dnes zverejnených informácií zahynuli štyria ľudia, 123 bolo zranených a po šiestich nezvestných záchranári pátrajú. Berek sa však domnieva, že nezvestných ľudí môže byť viac. „V postihnutej oblasti žili aj ľudia, ktorí neboli prihlásení na trvalý pobyt. Nikto presne nevie koľko ich bolo ani kde sa v súčasnosti nachádzajú.“

V. Orbán: Postihnutú obec nemá zmysel obnoviť, tam sa nedá žiť

7. októbra 2010 - (ik - Pravda)

Jedna z dedín neďaleko Balatonu, ktorú v pondelok zasiahla chemická cunami, možno katastrofu neprežije. Maďarský premiér pripustil, že prinajmenšom časť Kolontáru, obce s 800 dušami, ktorú zmylo takmer milión kubíkov nebezpečnej tekutiny, sa neoplatí obnoviť. Viktor Orbán v štvrtý deň po pretrhnutí obrej nádrže s červeným kalom, toxickým vedľajším produktom pri výrobe hliníka, navštívil miesto nešťastia. Cez pontónový prechod, ktorým ženisti nahradili strhnutý most, premiér v gumových čižmách zašiel do najťažšie postihnutej časti Kolontáru. Vstúpil aj do domov, kde sa utopili tri zo štyroch doteraz nájdených obetí, a po prehliadke vyzeral otrasený. V nánosoch páchnuceho červeného bahna záchranári stále pátrajú po troch nezvestných. Zranenia utrpelo celkovo 150 ľudí. Sedemdesiati zostávali vo štvrtok ešte stále v nemocničnom ošetrení, z nich jedenásti v ťažkom či dokonca život ohrozujúcom stave. Podľa Orbána treba ďakovať Bohu, že tragédia sa udiala krátko po poludní a nie, keď ľudia spali. „Ak by sa to stalo v noci, všetci by tu zomreli, možno aj sto ľudí,” citoval ho portál fn.hu. Premiér Orbán bol očividne šokovaný rozsahom tragédie. „Tu za mostom nevidím význam obnovy,” povedal podľa agentúry MTI. „Asi bude potrebné vybudovať novú zástavbu a túto treba oplotiť a ponechať ako večné memento. Tu sa žiť nedá,” dodal. Orbán navrhol zvolať obyvateľov, aby rozhodli, čo ďalej, lebo v najviac zdevastovanom údolí potoka Torna podľa neho sotva dokážu zostať žiť tak, akoby sa nič nestalo. „Po jednom sa treba opýtať tunajších rodín, či tu chcú zostať žiť. Problémy tých, čo povedia nie, by sa mali podľa možností vyriešiť v rámci dediny. A tým, čo v dedine nechcú zostať, treba pomôcť, aby inde mohli začať nový život,” navrhol. Mnohí Kolontárčania, obyvatelia obce s tisícročnou históriou, sa netaja úmyslom odísť. „Hovoria, že dedina už zomrela. Odhadujem, že asi deväťdesiat percent ľudí by sa rado odsťahovalo,” povedal Károly Tili pre Rádio Kossuth po jednom z búrlivých verejných zhromaždení. V susednom takmer päťtisícovom mestečku Devecser toxická vlna zničila takmer tristo domov, výrazne viac ako v Kolontári. Vzhľadom na veľkosť Devecseru, ktorého podstatná časť nebola zasiahnutá, sa však tamojšia „rana” nejaví ako fatálna. Ľudia v Kolontári sa boja, že keď sa pretrhne hrádza, budú znova prví na rane. Ťažko sa zmierujú aj s predstavou, že v záhradách, kde im silne žieravá červená láva spálila úrodu, im možno roky nič neporastie. Hlavne však majú strach z vplyvu zamoreného prostredia na ich zdravie. Experti Maďarskej akadémie vied, ktorí robili v postihnutej oblasti merania, sa ich vo štvrtok pokúšali upokojiť. Potvrdili síce, že červený kal je nebezpečný, a to najmä pri kontakte, lebo ako silne zásaditá látka spôsobuje popáleniny. „Jeho rádioaktivita však nepresahuje normu, obsah ťažkých kovov sa nepribližuje k hraničným hodnotám nebezpečným pre zdravie a olova je v ňom menej ako v normálnej pôde,” zhrnulo výsledky meraní Inforádió.

Maďarov v gumákoch zamorilo toxické bahno

6. októbra 2010 - (Peter Morvay - Sme)

V najpostihnutejšej časti mestečka Devecser je do výšky asi jedného metra všetko červené. Tráva, kmene stromov, steny domov, napílené drevo rozmiestnené po dvore, aj stoličky vynesené z miestneho bufetu sú potiahnuté povlakom červeného bahna. Kal, ktorý začal tiecť z miestneho odkladiska hlinikárne v pondelok popoludní, sa v tomto údolí zastavil. Na niektorých miestach stále zostávajú kaluže hlboké desiatky centimetrov. V kopcovitej krajine jasne vidieť, kadiaľ otrávený kal tiekol. Miestni obyvatelia vypratávajú svoje domy a snažia sa lopatami dostať bahno zo svojho dvora vybavení len gumákmi a gumenými rukavicami. Vedľa nich sa vojaci chemického práporu zo Székesfehérváru obliekajú do ťažkých protichemických odevov a nasadzujú si masky. Ich úlohou je odmorovať dôležitú cestu z Devecseru. „Toto je odev pre prípad chemického útoku. My ho máme, aby na nás nestriekalo,” hovorí vojak, ktorému vidieť za maskou len oči. Bahno je mierne rádioaktívne. Podľa odborníkov je však radiácia príliš nízka, aby niekoho vážne ohrozila. Stretávame však aj tím vyzbrojený Gaigerrovými prístrojmi na meranie radiácie. „V tejto chvíli máme na rôznych miestach nasadených 75 vojakov. Ich hlavnou úlohou je odmorovanie. Včera nás bolo viac, nasadili sme aj vrtuľníky na záchranu ľudí,” hovorí plukovník Zoltán Szombati. To už sme v susednej dedinke Kolontár, ktorú záplava zastihla ako prvú v pondelok okolo poludnia. Očakáva sa tu príchod ženistov, ktorí majú postaviť dočasný most na konci dediny. Pôvodný záplava strhla. V tejto opäť najvyššie položenej časti dediny sú okrem záchranárov len obyvatelia poškodených domov. Často len v igelitkách si odnášajú zvyšky majetku. „Vidíte, veľa toho nie je,” odpovedá muž stredného veku na otázku, čo sa mu podarilo zachrániť. „Máme zatiaľ potvrdených štyroch mŕtvych, troch ešte hľadáme. Všetci sú z Kolontáru,” povedal starosta obce Károly Tili. Ďalšia stovka ľudí bola zranená, niektorí skončili v nemocniciach s ťažkými popáleninami spôsobenými kyselinou hliníkovou, ktorá je súčasťou kalu. Ich účinky sa podľa lekárov však prejavujú len postupne, často preto môže stupeň popálenia pri zranení aj rásť. Celkovo bolo zamorených 40 štvorcových kilometrov. Odstránenie kontaminácie červenej pôdy, lúk aj ulíc môže potrvať roky. So starostom čakáme pod kopcom, na ktorom stojí kostol. Jeho zvon všetkých zvoláva na omšu na pamiatku obetí. Na tento kopec utiekli všetci včera ráno, keď vyšla správa, že sa opäť už po druhýkrát pretrhla hrádza nádrže na jedovatý odpad z hliníkovej huty z neďalekej Ajky a že sa na dedinu valí nová záplava. Našťastie išlo o falošný poplach. Hrozba ďalšieho úniku je však reálna. V sérii nádrží na jedovatý odpad je ho podľa niektorých odhadov až 50 miliónov kubických metrov. „Za toto sa musia zodpovedať,” hovorí na adresu manažérov hute pán Szarka v Devecseri. „Ak by sa chceli vinníci z toho vyvliecť, tak aj vláda by mala byť za to zodpovedná,” dodáva s hlbokým presvedčením.

KATASTROFA V ČÍSLACH

• Do prírody sa vylialo 700-tisíc kubických metrov škodlivého odpadu.

• Toxické bahno zalialo 40 štvorcových kilometrov krajiny.

• Zahynuli štyria ľudia, zranilo sa 120 ďalších osôb.

• Šesť ľudí včera večer stále hľadali.

• Evakuovať museli 400 obyvateľov priľahlých dedín.

• Stav ohrozenia vyhlásili v troch maďarských okresoch.

Spoločnosť MAL musela kvôli havárii zastaviť výrobu

6. októbra 2010 - (tasr)

Najväčšia ekologická katastrofa u našich južných susedov má svojho prvého vinníka. Maďarský štátny tajomník zodpovedný za ochranu životného prostredia Zoltán Illés včera s okamžitou platnosťou pozastavil fungovanie maďarskej spoločnosti MAL na výrobu hliníka. Tajomník súčasne nariadil, aby podnik zabránil pretrvávajúcemu úniku kalu pri obci Ajka. Nebezpečný kal, ktorý bol odpadom pri výrobe oxidu hlinitého v objeme asi milión kubických metrov, vytiekol zo skládky. Illés v západomaďarskej obci Kolontár po zasadaní branného výboru povedal, že po tragédii v podniku ďalej prebiehala výroba. „Existuje podozrenie, že k ekologickej katastrofe došlo z dôvodu prekročenia povoleného objemu skladovaného kalu a ani skládky neboli zriadené odborne,“ konštatoval tajomník. Ako dodal, je tiež možné, že došlo k posuvu pôdy vplyvom preťaženia a následne k porušeniu hrádze v jednom rohu. Štátny tajomník podniku nariadil, aby zastavil pretrvávajúci únik kalu. MAL však nepociťuje zodpovednosť za katastrofu. Spoločnosť tvrdí, že červený kal neohrozuje zdravie či nespôsobuje trvalé následky. Odhadovanú materiálnu škodu považuje vedenie za prehnanú. Maďarské orgány ešte nepožiadali Európsku úniu o pomoc. Informačné centrum v Bruseli potvrdilo, že Maďari zatiaľ situáciu zvládali. Päť najväčších maďarských charitatívnych organizácií zriadilo spoločnú linku, cez ktorú môžu dobrovoľníci pomôcť postihnutým.

Záchranári zo Slovenska našli v bahne dieťa

5. októbra 2010 - (tasr)

Záchranári zo Špeciálnej kynologickej záchrannej služby Slovakia sa dnes vrátili z Maďarska, kde vypomáhali maďarským kolegom pri odstraňovaní následkov ekologickej katastrofy vo Veszprémskej župe. „Zažil som už veľa rôznych mimoriadnych udalostí, tragédií, no niečo podobné ako včera a dnes v Maďarsku som ešte nevidel,“ konštatoval riaditeľ záchrannej služby Alexander Berek. Traja slovenskí záchranári spolu so svojimi maďarskými kolegami prehľadávali domy, ktoré boli zaplavené unikajúcim červeným kalom. Ten vzniká ako odpad pri produkcii oxidu hlinitého, suroviny potrebnej na výrobu hliníka. „V jednom z domov sme našli telo dievčatka, malo rok a pol. Vedľa neho ležala bábika. Obidve boli rovnako veľké, oblečené, v tom blate sa ani nedalo rozoznať, čo je dieťa, čo je bábika. V tme sme vôbec nevideli, do čoho stúpame. Mali sme špeciálne gumené obleky, všade okolo boli toxické látky. Domy boli zaliate tým bahnom do dvojmetrovej výšky,“ opísal svoje zážitky Berek. Je presvedčený, že do postihnutej oblasti sa už ľudia nevrátia. „Nebudú sa mať kam vrátiť. Pôda je presiaknutá toxickými látkami, tie sa dostali aj do domov. Prehľadávali sme budovy na celej jednej ulici, do niektorých bol problém sa dostať, celé boli zaplavené bahnom.” Slovenskí záchranári išli pomáhať svojim maďarským kolegom spolu s dvoma špeciálne cvičenými psami na vyhľadávanie živých i mŕtvych ľudí. „Psov sme nemohli vôbec použiť, pretože okrem poškodenia čuchu im hrozilo ublíženie na nohách i na koži.“ Po pretrhnutí hrádze s červeným kalom, ktorého pri západomaďarskej Ajke vytieklo približne milión kubických metrov, je podľa oficiálnych informácií päť ľudí mŕtvych a šesť nezvestných. Podľa slov Bereka nemusí byť tento údaj konečný. „Aj my sme dostali približný zoznam ľudí, kto by sa tam mohol nachádzať. No nie všetci v postihnutých obciach boli prihlásení na trvalý pobyt, nedalo sa úplne presne určiť, kto tam bol a kto nie, v takýchto situáciách to nie je úplne možné. Každý naozaj robil, čo mohol, záchranné zložky sa to usilovali eliminovať, no to sa nedalo. Bola to vôbec prvá katastrofa tohto druhu, nikto s tým nemal skúsenosti,“ opísal udalosti v Maďarsku Berek.

Maďarská hlinikáreň necíti vinu za katastrofu

5. októbra 2010 - (tasr)

Maďarská spoločnosť na výrobu hliníka Magyar Alumínium Termelö és Kereskedelmi (MAL) Zrt. necíti vinu za ekologickú katastrofu, ku ktorej došlo v pondelok po pretrhnutí hrádze skládky červeného kalu, vyplýva to z dnešného vyjadrenia vedenia podniku. Červený kal podľa MAL neohrozuje zdravie, nespôsobuje trvalé následky a odhadovanú materiálnu škodu považuje vedenie za prehnanú. Riaditeľ MAL Zoltán Bakonyi a predseda predstavenstva Lajos Tolnay v obci Kolontár podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI po zasadnutí rady obrany novinárom uviedli, že podnik dodržiava všetky predpisy a nechápu, prečo bola pozastavená činnosť spoločnosti. Podľa vyjadrenia šéfov firmy poskytnú samosprávam postihnutých obcí humanitárnu pomoc vo výške 30 miliónov forintov (110.204 eur). Materiálové škody odhadované vo výške desiatich miliárd forintov (36,7 milióna eur) označili za prehnané. Maďarský štátny tajomník zodpovedný za ochranu životného prostredia Zoltán Illés dnes s okamžitou platnosťou pozastavil činnosť maďarskej spoločnosti na výrobu hliníka MAL. Súčasne nariadil, aby podnik zabránil pretrvávajúcemu úniku kalu zo skládok pri Ajke. Zväz poisťovní v Maďarsku (MABISZ) vyzval svojich členov, aby vzhľadom na mimoriadnu situáciu pristupovali k likvidácii škodových udalostí súvisiacich s únikom kalu „s pocitom spoločenskej zodpovednosti“. Jedna z poisťovní v reakcii na výzvu avizovala, že poskytne rýchlu finančnú pomoc svojim poškodeným klientom a prehliadku poškodených nehnuteľností a hnuteľného majetku vykoná bezplatne.

Kal premenil maďarské dediny na Mars

5. októbra 2010 - (ik - Pravda)

Po červenej jedovatej záplave vyčíňa v Maďarsku strach. Lavína toxického kalu z obrích nádrží, ktorá sa v pondelok prevalila troma dedinami, sa už zastavila, nik však presne nevie, aké následky na zdraví stoviek postihnutých zanechá. Nešťastie si podľa oficiálnych informácií vyžiadalo štyri obete, podľa portálu denníka Népszabadság prinajmenšom päť ľudských životov a 120 zranených. Po piatich nezvestných sa pátra. Vláda v utorok vyhlásila stav ohrozenia v troch župách severozápadného Maďarska, ktoré ohrozuje ekologická katastrofa, aká podľa štátneho tajomníka pre životné prostredie Zoltána Illésa vo svete nemá obdobu. „Takáto katastrofa sa ešte nikde na svete nestala. Iba na Korzike pred niekoľkými rokmi z hlinikárne unikol červený kal do mora a všetko živé tam vyhubil,” uviedol Illés pre agentúru MTI. Nešťastie sa udialo v meste Ajka, asi 40 kilometrov severne od Balatonu a 150 kilometrov južne od Bratislavy. Hrádza pri nekrytej nádrži s obsahom tridsiatich miliónov kubických metrov červeného kalu sa pretrhla a milión kubíkov jedovatej a mierne rádioaktívnej blatistej hmoty zaplavilo dediny Kolontál, Devecser and Somlóvásárhely. „Pripomína to tu marťanskú krajinu,” prirovnal Devecser k červenej planéte jeden zo záchranárov pre Rádio Kossuth. V Devecsere lavína poškodila takmer tristo domov, v Kolontále desaťnásobne menej, ale odtiaľ zase hlásili najviac obetí. Ako prvý sa tam utopil 35-ročný muž, ktorého prúd odniesol aj s jeho terénnym autom. Živel si vyžiadal aj životy dvoch detí, súrodencov - jedno- a trojročného. Nájdenie telíčka mladšej sestry v utorok potvrdil štátny tajomník Illés. „Volala sa Angyalka (Anjelik). Tragédia je pre rodinu o to neznesiteľnejšia, že pred pár rokmi prišla aj o tretie dieťa, ktoré zrazil vlak,” citoval ho Népszabadság. Havária sa stala v areáli továrne na výrobu kysličníka hlinitého, ktorý je vedľajším produktom pri výrobe hliníka. Fabriku v utorok úrady prikázali zavrieť. Vyšetrovatelia stále nevedia, čo viedlo k nešťastiu. Predpokladá sa, že svoju rolu zohralo aj počasie. Po vytrvalých dažďoch stúpla v nádrži hladina a prudký vietor ju v pondelok rozvíril. Svedkovia v pondelok videli, ako hrádzu pred pretrhnutím bičovali nezvyčajne vysoké vlny. Do záchranných prác sa zapojili stovky ľudí - zdravotníci, požiarnici i vojaci. Okolo nádrže by do stredy mali dokončiť stavbu provizórnej hrádze. Vojaci postup červenej masy zastavili vysypaním stoviek ton sadry. Do miestnej riečky zase liali hektolitre chemikálií, ktoré by mali neutralizovať silne zásaditý červený kal. Hoci vedenie hlinikárne ubezpečuje, že červený kal neohrozuje zdravie a nespôsobuje trvalé následky, lekári tvrdia opak. Podľa nich ide o žieravú látku, ktorá rozleptáva pokožku a ohrozuje dýchacie cesty. „Lúh je horší ako kyselina,” uviedol pre Népszabadság toxikológ Gábor Zacher. „Keď rozleptá pokožku, ťažké kovy a jedy obsiahnuté v červenom kale vniknú do organizmu a môžu spôsobiť veľmi vážne organické zmeny,” dodal s tým, že všetkých 120 zranených treba považovať za ťažké prípady. Štátny tajomník Illés tiež varuje pred podcenením hrozby. Podľa neho treba toxické znečistenie odstrániť ešte kým je mokré. „Keď červený kal uschne a rozšíri sa vo vzduchu, tak do organizmov ľudí prenikne vdýchnutím alebo pitím z vody olovo a ďalšie ťažké kovy. A to je rakovinotvorné,” upozornil pre portál Index a dodal, že v postihnutej oblasti by bolo potrebné nahradiť zamorenú zeminu neškodnou na ploche niekoľkých stoviek hektárov. Zo šírenia ekologickej katastrofy majú strach aj vodohospodári. Pokúšajú sa zabrániť, aby červený kal, ktorý prenikol do riečky Marcal, zamoril aj Dunaj. Podľa prognóz, ak sa znečistenie nepodarí zastaviť pred riekou Rába, tak do Mošonského Dunaja by mohlo preniknúť už v stredu podvečer. „Keď to nestopneme v Marcale a vleje sa to do Ráby, tak všetci na kolená a modliť sa!” citovala expresívne vyjadrenie štátneho tajomníka Illésa agentúra MTI.

Pri Ajke nehrozí nebezpečenstvo z ožiarenia, tvrdia hygienici

5. októbra 2010 - (tasr)

Maďarskí hygienici uskutočnili merania žiarenia v oblasti Ajky vo Vesprémskej župe, kde v pondelok unikol z dvoch skládok červený kal. Podľa vyhlásenia Štátnej zdravotnej služby (ÁNTSZ), zverejneného maďarskou tlačovou agentúrou MTI, zo žiarenia prítomného v kale nehrozí akútna hrozba zdravia. Odborníci tiež urobili laboratórne testy kalu, ktorý je odpadom pri produkcii oxidu hlinitého - suroviny potrebnej na výrobu hliníka. Výsledky meraní a testov poskytli štábu, ktorý vedie odstraňovanie následkov katastrofy. Vytekajúce bahno usmrtilo štyroch ľudí, štyria ďalší sú nezvestní a 120 utrpelo zranenia. Štátny tajomník zodpovedný za životné prostredie Zoltán Illés dnes uviedol, že z dvoch skládok červeného kalu pri maďarskej Ajke vo Vesprémskej župe uniklo približne milión kubických metrov mierne rádioaktívneho a rakovinotvorného bahna.

Ekologická havária v Maďarsku

5. októbra 2010 - (gmp-SRo)

V maďarskom meste Ajka, asi 50 km severne od Balatonu, sa pretrhla stena nádrže s tzv. červeným bahnom, ktoré zaplavilo niekoľko dedín a spôsobilo vážnu ekologickú haváriu. Štyria nezvestní, 70 hospitalizovaných ľudí na popáleniny, z toho desiatka vo vážnom stave, ohrozených 8 dedín, evakuácia niekoľko stoviek obyvateľov, no a najsmutnejšie: už štyria mŕtvi, nadránom našli v jednom dome policajti dokonca neživé malé dieťa, to je zatiaľ bilancia katastrofy pri meste Ajka v župe Vesprím. Havária sa stala vo fabrike na výrobu kysličníka hlinitého, ktorý je surovinou pri výrobe hliníka. Vzniká pritom tzv. červené bahno, ktoré sa skladuje v obrovských nádržiach. Ide o žieravú látku, ktorá rozleptáva pokožku, ohrozuje dýchacie cesty a ničí aj iné živé organizmy. Práve toto bahno sa vylialo z nádrže s kapacitou 700.000 m3, ktorej stena sa pretrhla; červené blato zaplavilo 5-6 obcí, odplavilo ľudí, autá, domáce zvieratá. V priestore celú noc pracovali desiatky sanitiek, niekoľko helikoptér, požiarnické, policajné i vojenské jednotky. Najnovšie hrozí, že kontaminovaná voda dosiahne cez malú riečku aj Dunaj.

Pre únik kalu vyhlásili v troch župách výnimočný stav

5. októbra 2010 - (sita)

Maďarská vláda vyhlásila v utorok v troch severozápadných župách výnimočný stav po tom, ako do oblasti v pondelok unikol toxický červený kal z nádrže s jedovatým bahnistým odpadom z miestnej hlinikárne. Informuje o tom agentúra MTI. Výnimočný stav platí pre Vesprémsku, Győrsko-Mošonsko-Šopronskú a Vašskú župu. Ministerstvo vnútra tiež pre agentúru MTI uviedlo, že v utorok pre ekologickú katastrofu zasadne aj vládny koordinačný výbor maďarskej vlády. Najmenej štyria ľudia vrátane trojmesačného dieťaťa zahynuli a ďalších asi 90 utrpelo zranenia pri nešťastí na západe Maďarska, kde v pondelok pretiekla nádrž s jedovatým bahnistým odpadom z miestnej hlinikárne. Jedovaté červenkasté bahno zaplavilo viacero obcí v okolí mesta Ajka, kde sa nádrž nachádza. V utorok o tom agentúru MTI informoval starosta postihnutej obce Kolontár Karoly Tily. Ako dodal, všetky štyri obete boli obyvateľmi obce, pričom záchranári stále pátrajú po ďalších štyroch nezvestných. Spomedzi 90 zranených, ktorí pri kontakte s jedovatou látkou utrpeli popáleniny, je 8 až 10 vo vážnom stave, informuje agentúra MTI s odvolaním sa na zdravotníkov. Červený kal zaplavil do výšky dvoch metrov približne 230 domov následkom čoho bola pozastavená dodávka vody a elektrickej energie. V Kolontári, najviac postihnutej obci, požiarnici museli evakuovať deti zo školy ako aj viacerých obyvateľov, pretože jedovaté bahno zaplavilo všetky okolité cesty a mesto je tak pozemnou dopravou nedostupné. Kal z hlinikárne okrem toho poškodil aj miestny plynovod, informuje MTI. Na náprave situácie pracujú desiatky záchranárov aj vojakov, nad postihnutou oblasťou lieta prieskumný vrtuľník, ktorého osadenstvo zisťuje, na ktorých miestach je potrebné zasiahnuť. Vláda odporúča ľuďom, ktorí sa dostanú do kontaktu s jedovatou látkou, aby si postihnuté miesto umyli čo najväčším množstvom vody.

Počet obetí ekologickej katastrofy pri Ajke stúpol na štyri

5. októbra 2010 - (tasr)

Počet obetí ekologickej katastrofy v maďarskej župe Veszprém stúpol na štyri. Ako o tom dnes informovala maďarská tlačová agentúra MTI, všetky obete sú z obce Kolontár a medzi nimi sú dve deti. Záchranári stále hľadajú štyroch nezvestných. Štvrtou obeťou katastrofy bolo trojmesačné dieťa, ktoré strhol prúd červeného kalu po pretrhnutí hrádze skládky a ktoré našli dnes ráno. Okolo polnoci objavili telo 14-mesačného dievčatka. Ďalšími obeťami sú mladší muž a staršia žena. Unikajúci kal v pondelok zaplavil tri obce. Počet zranených stúpol na 120, medzi nimi sú aj ôsmi požiarnici, jeden vojak a jeden policajt. Deväť ľudí bolo zranených ťažko. V postihnutých obciach Devecser, Kolontár a Somlóvásárhely zasahujú pracovníci civilnej ochrany, polícia a vojsko s vrtuľníkmi. Z ohrozených obydlí evakuovali približne sto ľudí. Červený kal unikol popoludní po pretrhnutí hrádze dvoch skládok podniku na spracovanie bauxitu pri Ajke. Ťažšie zranených previezli záchranári do Györu a Budapešti, ľahšie zranených do Ajky a Veszprému. Zo skládky sa vylialo niekoľko tisíc metrov kubických kalu, ktorý vzniká pri výrobe hliníka z bauxitu. Kal, ktorý obsahuje ťažké kovy, spôsobil popáleniny na pokožke a poranenia očí. Ohrozuje aj dýchacie cesty a tráviace ústrojenstvo.

Vytiekla nádrž s jedovatým odpadom, najmenej 2 obete

4. októbra 2010 - (sita)

Najmenej dvaja ľudia zahynuli, dvaja sú nezvestní a ďalších asi 60 utrpelo zranenia pri nešťastí na západe Maďarska, kde v pondelok pretiekla nádrž s bahnistým odpadom z miestnej hlinikárne. Jedovaté červenkasté bahno zaplavilo viacero obcí v okolí mesta Ajka, kde sa nádrž nachádza. O dvoch potvrdených obetiach nešťastia, ako aj o tom, že ďalší dvaja ľudia sú stále nezvestní, informoval maďarský minister vnútra Sándor Pintér, ktorý je už na mieste činu. Spomedzi 60 zranených, ktorí pri kontakte s jedovatou látkou utrpeli popáleniny, je 8 až 10 vo vážnom stave, informuje agentúra MTI s odvolaním sa na zdravotníkov. Na náprave situácie pracujú desiatky záchranárov aj vojakov, nad postihnutou oblasťou lieta prieskumný vrtuľník, ktorého osadenstvo vyhodnocuje, na ktorých miestach je potrebné zasiahnuť. V Kolontári, najviac postihnutej obci, museli požiarnici evakuovať deti zo školy, pretože jedovaté bahno zaplavilo všetky okolité cesty aj koľaje a mesto je tak pozemnou dopravou neprístupné. Látka okrem toho poškodila aj miestny plynovod, informuje MTI. Vláda odporúča ľuďom, ktorí sa dostanú do kontaktu s jedovatou látkou, aby si postihnuté miesto vyumývali čo najväčším množstvom vody.

Video:

http://www.youtube.com/watch?v=cGFAKtrPOns&feature=player_embedded

Počet obetí ekologickej katastrofy vo Veszprémskej župe stúpol na dve

4. októbra 2010 - (tasr)

Počet obetí ekologickej katastrofy v maďarskej župe Veszprém stúpol na dve. Po pretrhnutí hrádze s červeným kalom, ktorý zaplavil tri obce, sú ešte dvaja ľudia nezvestní a 62 ďalších utrpelo zranenia, z nich deväť ťažko. V postihnutých obciach Devecser, Kolontár a Somlóvásárhely zasahujú pracovníci civilnej ochrany, polícia a vojsko s dvoma vrtuľníkmi. Z ohrozených obydlí evakuovali približne 100 ľudí. Do postihnutej oblasti prišiel podvečer minister vnútra Sándor Pintér a smeruje tam aj šéf rezortu obrany Csaba Hende, uviedla maďarská tlačová agentúra MTI. Pintér v obci Kolontár novinárom uviedol, že jedovatý kal ohrozuje aj Mošonský Dunaj. Odborníci a pracovníci civilnej ochrany budú celú noc pracovať, aby tomu zabránili. Potok Torna bol kontaminovaný - v súčasnosti ho riedia vodou z okolitých zásobární vody. Požiarnici vysokotlakovými zariadeniami čistia od nánosov a kalu zasiahnuté ulice obcí. Najhoršia situácia je v Kolontári. V parlamente si poslanci uctili pamiatku obetí katastrofy minútou ticha. Červený kal unikol popoludní po pretrhnutí hrádze dvoch skládok podniku na spracovanie bauxitu pri Ajke. Ťažšie zranených previezli záchranári do Györu a Budapešti, ľahšie zranených do Ajky a Veszprému. Zo skládky sa vylialo niekoľko tisíc metrov kubických kalu, ktorý vzniká pri výrobe hliníka z bauxitu. Kal, ktorý obsahuje ťažké kovy, spôsobil popáleniny na pokožke a poranenia očí. Ohrozuje aj dýchacie cesty a tráviace ústrojenstvo.

Slovenskí záchranári smerujú do postihnutých obcí v Maďarsku

4. októbra 2010 - (tasr)

Záchranári zo Špeciálnej kynologickej záchrannej služby Slovakia so sídlom v Nýrovciach v okrese Levice smerujú do Maďarska, kde budú vypomáhať maďarským kolegom pri odstraňovaní následkov mimoriadnej udalosti. „V oblasti Ajka v župe Veszprém po pretrhnutí hrádze bolo viacero obcí zaplavených červeným bahnom. Maďarskí kolegovia nás požiadali o pomoc, v oblasti je viacero nezvestných ľudí,” informoval riaditeľ záchrannej služby Alexander Berek. Podľa jeho slov v týchto chvíľach odchádzajú zo Slovenska do Maďarska traja záchranári s dvoma špeciálne cvičenými psami. „Sú cvičení na vyhľadávanie živých i mŕtvych ľudí podľa pachu,” upresnil Berek. Podľa jeho informácie je v oblasti v súčasnosti zastavená doprava, obyvateľov niekoľkých obcí evakuujú. „Zatiaľ je postihnutých zhruba päť až šesť obcí, v súčasnosti prebieha evakuácia približne 600 obyvateľov obce Devecser.

Trojicu partnerských miest rozšíril maďarský Köszeg

6. októbra 2010 - (Žaneta Janečková - Sme)

Štvrtú zmluvu o partnerskej spolupráci podpísal Senec s mestom Köszeg predminulý víkend. Deviati zástupcovia mesta na čele s primátorom Karolom Kválom prišli do Köszegu na pozvanie jeho primátora László Hubera. Počas posledného septembrového víkendu sa tam konalo vinobranie. „Zúčastnili sme sa alegorického sprievodu a ochutnávky vín,” povedal primátor Kvál. Mestečko Köszeg má podľa prednostky Mestského úradu v Senci Jarmily Répássyovej so Sencom jeden spoločný rys. V oboch mestách má totiž silné zastúpenie národnostná menšina. V Senci je to maďarská, v Köszegu zas chorvátska. Obe mestá majú približne rovnaký počet obyvateľov. Svojou vinohradníckou históriou má Köszeg blízko k Pezinku. K novému partnerskému zväzku nedošlo náhodou. Obe mestá nadviazali kontakty vďaka ich spoločnému partnerskému mestu Senj, kde sa ich predstavitelia stretávali na spoločných podujatiach od roku 2008. Zmluvu podpisovali nové partnerské mestá na dvakrát. Prvýkrát sa tak stalo na návšteve 13-tich predstaviteľov Köszegu v Senci. Udialo sa tak po poslednom zasadnutí mestského zastupiteľstva. S Huberom prišiel aj jeho zástupca a prednosta mestského úradu (u nich notár) so svojím zástupcom. Zvyšok tvorili poslanci. Návšteva odovzdala predstaviteľom Senca niekoľko darov. Prvým bola olejomaľba, ktorá zachytáva historické námestie mesta Köszeg. Ako prezradila Répássyová, na námestí sa nachádza radnica, kde sídli mestský úrad. Predstavitelia Köszegu priviezli so sebou aj ich typické víno. Nechýbala ani publikácia o výrobe vína v ich regióne. Zmluva, ktorú primátori oboch miest podpísali, zostala v Senci. Na nedávnej návšteve v Köszegu podpísali tú istú zmluvu, ktorú si zas nechali tam. Pri tejto príležitosti si Senec uctil svojho nového partnera dvomi obrazmi. Dohoda zakotvuje niekoľko oblastí spolupráce. Prvou je hospodárska oblasť. „Odohrávať by sa mala na podnikateľskej úrovni,” povedal Kvál. Druhou oblasťou je kultúra. „Prvým výstupom zo zmluvy mala byť účasť ich miestnej 55-člennej dychovky na 10-tom ročníku Seneckého festivalu dychových hudieb,” povedala Répássyová. „Na poslednú chvíľu sa to však zrušilo. Bolo dovolenkové obdobie a veľa jej členov by sa tak nemohlo zúčastniť.” Táto dychová hudba nie je o speve a tancovaní, ako sme zvyknutí na Slovensku. Ako hovorí Répássyová ide o typ pochodovej dychovky, ktorá je typická pre Rakúsko. Ďalšími oblasťami spolupráce sú šport a cestovný ruch. Ešte pred podpisom zmluvy sa delegácia z Köszegu zúčastnila niekoľkých seneckých podujatí. V máji varila na seneckých jazerách guláš a v maskách sa zúčastnila aj Veľkého letného karnevalu.

Cezhraničné cyklotrasy spoja Muráň s maďarským Hollókő

6. októbra 2010 - (čtk)

Zrúcaninu hradu Muráň so severomaďarskou obcou Hollókő zapísanou do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO by mala v najbližších rokoch spojiť sieť cyklotrás. Cyklistické chodníky a vyhradené pruhy pre priaznivcov tohto druhu turistiky majú na slovenskej strane prechádzať aj mestami Fiľakovo, Lučenec, Poltár a Rimavská Sobota, vyplýva z podmienok súťaže na prípravu cyklotrás vyhlásenej Banskobystrickým samosprávnym krajom. Spoločný projekt Banskobystrického samosprávneho kraja a župy Nógrád bude financovaný z eurofondov a počíta s vybudovaním 180 kilometrov cyklistických chodníkov a vyhradených cestných pruhov. Na Slovensku bude podľa zadania projektu minimálne 124 kilometrov cyklotrás, ktoré by sa mali napojiť na maďarskú časť projektu v hraničných obciach Šiatorská Bukovinka a Kalonda. stáť BBSK predbežne 100 - tisíc eur. Podklady realizáciu cyklotrás by víťazná firma mala vypracovať do 75 dní od podpísania zmluvy, čo by mohlo byť už vo februári budúceho roka. Podobný projekt chystajú aj na východnom Slovensku, kde by sa mali v budúcnosti spojiť cyklistickými trasami mestá Košice a maďarský Sárospatak, ďalšie spojenie s Maďarskom pre vyznávačov bicyklovania chystajú napríklad aj obce Pusztafalu a Slanská Huta.

Na slovensko-maďarskom cezhraničnom fóre

budú diskutovať o smerovaní Európy

7. októbra 2010 - (tasr)

Diskusii o budúcom vývoji Európskej únie sa bude venovať Cezhraničné fórum občanov Slovenskej a Maďarskej republiky, ktoré sa uskutoční v piatok 8. októbra v kongresovej sále Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Hlavnými témami budú Quo vadis Europa, Lisabonská zmluva a občianska iniciatíva, uvádza sa vo vyhlásení Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku. Na podujatí sa zúčastní za Európsku komisiu jej podpredseda Maroš Šefčovič, za Európsky parlament poslanci zo Slovenska Edit Bauer, Anna Záborská a Sergej Kozlík. Z Maďarskej republiky budú s účastníkmi diskutovať poslankyne Kinga Gál a Zita Gurmai. Na podujatí vystúpi aj šéfredaktor portálu Euractiv.sk Radovan Geist. Cezhraničné fórum občanov organizuje Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku a Informačná kancelária Európskeho parlamentu v Maďarsku. Spoluorganizátorom je aj regionálne centrum Europe Direct-Nitra. Podujatie je určené pre záujemcov zo Slovenska a Maďarska. Ide v poradí o tretiu akciu, ktorú v tomto roku pripravila Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku. V apríli to bolo fórum občanov v Košiciach a v máji v Trenčianskych Tepliciach. O prvé dve podujatia prejavilo záujem takmer 400 ľudí zo Slovenska a Čiech, prevažne z radov vysokoškolských študentov.

Maďarsko vraj uvažuje o novom úvere od MMF

8. októbra 2010 - (sita)

Maďarská vláda a centrálna banka pripúšťajú rokovania s Medzinárodným menovým fondom o sprístupnení novej preventívnej úverovej linky. Informoval o tom v piatok denník Magyar Nemzet bez toho, aby citoval svoje zdroje. Rokovania medzi Budapešťou a MMF o pokračovaní úverového programu v sume 20 mld. eur, ktorý v roku 2008 zachránil krajinu pred finančným kolapsom, v júli tohto roku stroskotali. Vláda v Budapešti v tom čase tvrdila, že po tom, čo tento mesiac skončí účinnosť súčasného programu, nebude s fondom rokovať o nových úveroch. Podľa denníka však minister hospodárstva Gyorgy Matolcsy a guvernér centrálnej banky Andras Simor prejavili záujem o informatívne rokovania s MMF v súvislosti s novým typom úverového programu, ktorý inštitúcia vytvorila v auguste. Denník zároveň dodáva, že ministerstvo hospodárstva v oficiálnom stanovisku túto možnosť dôrazne odmietlo. Maďarská centrálna banka predtým označila program preventívnych úverových liniek MMF za vhodnú bezpečnostnú sieť, pokiaľ sa na globálne finančné trhy vráti nestabilita.

Deficit Maďarska dosiahol 125 percent z celoročného plánu

8. októbra 2010 - (tasr / reuters)

Rozpočtový deficit Maďarska vzrástol v septembri už na 125 % z celoročného plánovaného objemu, analytici však napriek tomu tvrdia, že stanovený cieľ by sa mohol pri prísnej fiškálnej politike splniť. Vláda, ktorá do úradu nastúpila v máji tohto roka, sa zaviazala, že tento rok dosiahne deficit štátneho rozpočtu 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ministerstvo hospodárstva vo štvrtok (7. októbra) ale oznámilo, že rozpočtový deficit za september dosiahol hodnotu 7,7 miliardy forintov (28,17 milióna eur), napriek príjmom zo špeciálnej bankovej dane, ktorá do rozpočtu priniesla minulý mesiac 56 miliárd forintov. Okrem bankovej dane ďalších 35,8 miliardy forintov pridala do rozpočtu ropno-plynárenská spoločnosť MOL, ktorá tak uhradila svoju daň z ťažby. Celkový deficit za deväť mesiacov tohto roka dosiahol takmer 1,09 bilióna forintov, pričom na tento rok sa počíta s deficitom v objeme 870,3 miliardy forintov. Za január až koniec septembra 2009 dosiahol rozpočtový deficit Maďarska objem okolo 1,06 bilióna forintov. Napriek tomu sú analytici presvedčení, že vláda by mohla splniť cieľ deficitu na úrovni 3,8 % HDP. „December je mesiac s vysokým rozpočtovým prebytkom a navyše, na konci roka očakávame aj doplatenie zvyšku bankovej dane,” povedal Gergely Suppan, analytik z Takarekbank. „Napriek tomu je možné, že bude ešte potrebné urobiť nejaké škrty vo výdavkoch. Ak to však bude nutné a vláda bude chcieť rozpočtový cieľ splniť, urobí to,” dodal Suppan.

Maďarsko, krajina odsúdená na reformy

5. októbra 2010 - (Roland Baksa - Sme)

Je niekoľko oblastí, kde by Fidesz mohol reformovať. Najviac hovorí o daniach a štátnych inštitúciách. Maďarsko si nemôže spokojne oddýchnuť ani potom, čo začala svetová kríza strácať silu. Stále sa totiž pred ním hromadia reformy, ktorým sa krajina, ešte na prelome tisícročia označovaná za premianta stredoeurópskeho regiónu, už skoro pol druha desaťročia snaží dôsledne vyhnúť. A ktoré Slovensko, uvádzané maďarskými ekonómami ako žiarivý príklad, už má za sebou. V poslednom predkrízovom roku 2007 bola maďarská miera prerozdeľovania 50 percent HDP. To je výnimočne vysoká miera v porovnaní s vyspelosťou krajiny, a je o 10-15 percentných bodov vyššia aj v porovnaní s regionálnymi konkurentmi, ostatnými krajinami Visegrádu. Aj opatrenia na konsolidáciu rozpočtu a výrazné obmedzenie prehnaných štátnych výdavkov počas krízy znížili tento ukazovateľ ledva o jeden až dva percentuálne body. Zásadná transformácia hromadnej dopravy a v rámci nej najmä koľajovej dopravy sa ponáhľa z dvoch dôvodov. Štátna železničná spoločnosť MÁV v dnešnej forme vytvára ročnú stratu vo výške 0,2 - 0,4 percenta HDP, a o toľko zvyšuje svoj dlh zodpovedajúci asi jednému percentu HDP. Dopravná spoločnosť hlavného mesta BKV dokáže fungovať tiež len s pomocou mimoriadnych štátnych dotácií a nových úverov, aj keď ceny jej lístkov sú aj pri európskom porovnávaní vysoké. Zároveň sa Maďarsko výmenou za pôžičku Medzinárodného menového fondu a únie, ktorá ho v roku 2008 zachránila pred štátnym bankrotom, zaviazalo k transformácii svojej hromadnej dopravy. Doteraz však z toho zvládlo len zrušiť niektoré linky a zvyšovať ceny, čo prinieslo úspory vo výške niekoľkých miliárd forintov ročne. Je tu teda dvojaký tlak, aby nová vláda Viktora Orbána začala štrukturálnu reformu hromadnej dopravy. Odborové organizácie MÁV-u a BKV však v posledných rokoch dokázali svoju schopnosť mobilizovať sa a bez ťažkostí zorganizovať štrajky. Referenčné hodnoty presahujú aj maďarské výdavky na štátnu správu, poskytujúcu navyše nekvalitné služby. Aj keď na konci roku 2006 a začiatku 2007 zaniklo či zlúčilo sa niekoľko stoviek štátnych inštitúcií, je tu stále priestor na ďalšiu racionalizáciu. Rétorika novej vlády naznačuje, že sa do reformy výdavkovej stránky rozpočtu pustí s najväčšou pravdepodobnosťou práve v tejto oblasti, pretože politicky pre obyvateľstvo asi najlepšie vyznie, ak štát najprv začne šetriť na sebe. Navyše, na rozdiel od ďalších oblastí potenciálnych reforiem sa tu najskôr prejavia prínosy vládnych krokov. Zdravotníctvo je tá výnimočná oblasť, na ktorú štát utráca menej, než by sa dalo očakávať pri vyspelosti Maďarska a aj pri porovnaní s konkurentmi. Spolu so školstvom však majú poskytované služby veľmi nízku kvalitu a reforma týchto oblastí je viac než oprávnená. Je však nepravdepodobné, aby sa vláda nútená znižovať rozpočtový deficit púšťala do série hlbokých zmien, ktoré si na jednej strane vyžiadajú ďalšie výdavky a na druhej strane sa ich pozitívny prínos, možnosť rýchlejšieho ekonomického rastu, prejaví až po dlhých rokoch. Každý tretí volič je dôchodca a vládny Fidesz už raz na vlastnej koži skúsil, aké samovražedné je pohnevať si túto masu. Kroky predchádzajúcej vlády v roku 2009 (zrušenie 13. dôchodku, postupné zvyšovanie vekovej hranice na odchod do dôchodku na 65 rokov, zmiernenie tempa rastu dôchodkov) navyše poskytli čas na premyslenie, vypracovanie a zavedenie pragmatických reforiem. Je ešte jedna oblasť zrelá na reformy a popri štátnej správe vidieť zo strany vlády najviac odhodlania práve tu. Fidesz s ohľadom na svoju voličskú bázu oznámil daňovú reformu, a i keď sa pôvodne - pre spomínanú potrebu konsolidácie rozpočtu - zdalo byť pravdepodobnejšie, že bude zavádzaná voľnejším tempom, vláda teraz vytrvalo opakuje, že na budúci rok bude mať Maďarsko 16-percentnú rovnú daň. Niektoré jej parametre však stále nepoznáme a nevieme ani, aký bude osud ďalších daní a odvodov. V rámci sústredenia sa na domáce malé a stredné podniky v každom prípade firemnú daň pre skoro celý tento sektor znížili z 19 na 10 percent. Veľkou otázkou daňových zmien je banková daň, od ktorej v tomto aj v budúcom roku vláda očakáva v európskom porovnaní veľmi vysoký príjem zodpovedajúci až 0,8 percenta HDP, do roku 2013 by však už mala z daňového systému zmiznúť. Nedeľňajšie komunálne voľby posilnili pozíciu vlády, tá sa preto môže aspoň do niektorej z týchto reforiem pustiť s väčšou odvahou.

Maďarská vláda pripravila daňovú reformu

6. októbra 2010 - (sita / reuters)

Maďarská vláda pripravila daňovú reformu, ktorá v budúcom roku podľa odhadov zníži príjmy štátneho rozpočtu o 300 až 400 mld. maďarských forintov (HUF). Informoval o tom v stredu spravodajský portál Index. Zavedenie jednotnej 16-percentnej sadzby dane z príjmu fyzických osôb sa má podľa nemenovaných zdrojov uskutočniť v budúcom roku. Znižovanie daňovej bázy zo súčasných 127 % hrubých prímov (vrátane príspevkov zamestnávateľa na sociálne odvody) na 100 % chce vláda zrealizovať postupne má postupne do roku 2013. Podľa informácií portálu Index vláda tiež plánuje rozšírenie detských prídavkov, ktoré si v súčasnosti nárokujú rodiny s najmenej troma deťmi, aj na domácnosti s nižším počtom detí. Maďarsko má v súčasnosti dve sadzby na dane z príjmu osôb. Nižšia 17-percentná sadzba sa vzťahuje na ročný príjem do 5 mil. HUF, príjmy nad touto hranicou sa zdaňujú 32-percentnou sadzbou. Maďarská oficiálna tlačová agentúra MTI v utorok informovala, že predloženie návrhu daňovej reformy do parlamentu, ktoré vláda plánovala na 8. októbra, sa pravdepodobne o týždeň oneskorí.

Maďarsko nepotrebuje úvery od MMF, tvrdí Matolcsy

4. októbra 2010 - (sita)

Maďarsko nepotrebuje nové úvery od Medzinárodného menového fondu (MMF), nakoľko uplatňuje politiku fiškálnej rovnováhy a svoj dlh dokáže financovať prostredníctvom trhov, vyhlásil v pondelok maďarský minister hospodárstva György Matolcsy. „Veľa ľudí vraví, že život bez MMF neexistuje. Existuje,” povedal Matolcsy v maďarskom parlamente. Maďarsko bude mať do niekoľkých mesiacov najkonkurenčnejší daňový systém v regióne, dodal minister s tým, že vláda pripravuje daňovú reformu, ktorá bude znamenať „obrovský prelom”. Maďarsko zneistilo investorov, keď v júli prerušilo spoluprácu s Medzinárodným menovým fondom (MMF). Budapešť, ktorá v roku 2008 získala od MMF a EÚ úverový program na prekonanie následkov krízy, sa po niekoľkých mesiacoch rozporných správ nakoniec zaviazala, že v roku 2011 zníži rozpočtový deficit pod úroveň 3 % HDP požadovanú EÚ.

Maďarský minister hospodárstva možno čoskoro skončí

4. októbra 2010 - (tasr / reuters)

Pozícia maďarského ministra hospodárstva Györgya Matolcsyho vo vláde začína slabnúť a je možné, že v blízkej budúcnosti o funkciu príde. Napísal to dnes maďarský denník Magyar Nemzet. Článok v Magyar Nemzet sa objavil v čase, keď finančné trhy čakajú, s akým návrhom rozpočtu na rok 2011 príde maďarská vláda. Ak sa vláde nepodarí predložiť dôveryhodný fiškálny a ekonomický program, povedie to k oslabeniu forintu a zvýšeniu tlaku na rating Maďarska. Magyar Nemzet, ktorý sa odvoláva na „všeobecnú mienku” na trhoch, tvrdí, že Matolcsy urobil niekoľko chýb pri komunikácii s finančnými trhmi a urobil ich aj v rámci vedenia ministerstva. Podľa denníka, napriek tomu, že do 15. októbra musí predložiť návrh rozpočtu na rok 2011, ešte stále nevymenoval odborníkov na niektoré kľúčové miesta a nedokončil ani plán na vytvorenie fondu určeného na pomoc ľuďom, ktorí majú problémy splácať hypotéky. „Najväčšou chybou Matolcsyho je fakt, že nebol schopný dostatočne komunikovať s trhmi o svojich zámeroch. Kto chce byť v takejto funkcii, musí hovoriť jazykom, ktorý je investorom zrozumiteľný,” povedal analytik Gergely Suppan z Takarékbank. Ďalším signálom, ktorý naznačuje oslabovanie pozície Matolcsyho, môže byť informácia servera index.hu z minulého mesiaca, že premiér Viktor Orbán zamietol návrh Matolcsyho na odvolanie jedného z predstaviteľov ministerstva hospodárstva. „Za tým možno vidieť to, čo tvrdia niektoré zdroje oboznámené so situáciou, že ministerstvo nefunguje tak, ako by malo a niektoré kroky ministra nie sú najlepšie,” povedal analytik z Raiffeisen Zoltán Török.

Metropolis môže skončiť v Maďarsku

6. októbra 2010 - (Petra Jamrichová - hnonline.sk)

Slovensko už nie je jedinou krajinou, ktorá môže získať investíciu Metropolis developera TriGranit a najväčšieho prevádzkovateľa kasín na svete - firmy Harrah‘s Entertainment. „Pokiaľ sa zásadne zmení legislatíva, zvážime presun projektu za 1,5 miliardy eur do Maďarska,“ vyhlásil predseda Predstavenstva TriGranitu Gábor Zászlos. Zmena legislatívy by totiž pre nich znamenala zrušenie výhody, ktorú im „odklepol“ ešte bývalý minister financií Ján Počiatek. Spočívala v tom, že prevádzkovateľovi budú klesať odvody z obratu priamo úmerne s narastajúcimi tržbami kasína. Práve to sa však nepáči súčasnej vláde premiérky Ivety Radičovej. Minister financií Ivan Mikloš sa už pred časom vyjadril, že považuje za absurdné, dokonca až zlé, aby tí najväčší platili najmenej. Novela zákona o hazardných hrách, ktorú už schválila vláda, ešte čaká na hlasovanie v Národnej rade. „Ide o výsledok dohody koalície, ktorá dala do vládneho programu snahu vrátiť znenie zákona do podoby spred roka 2009,“ reagoval hovorca ministra financií Martin Jaroš. Na otázku, či si TriGranit myslí, že Maďarsko vyjde požiadavkám investora v ústrety, predseda Predstavenstva TriGranitu odpovedal, že v prípade takejto veľkej investície s tým počítajú. „Na Slovensku už máme vykúpených 40 hektárov pozemkov, určite však nebude problém vykúpiť ich aj u južných susedov,“ zdôraznil. Pokiaľ by nakoniec predsa len vyhrali Maďari, stredoeurópske Las Vegas by sídlilo v prihraničných obciach Bezenye a Rajka. „Starosta Rajky nás už kontaktoval. Má o projekt záujem,“ podotkol Zászlos s tým, že Slovensko je pre nich zaujímavé len za súčasných legislatívnych podmienok. „Komplex tiež priláka vyše milióna turistov ročne,“ dodal Zászlos. Pokiaľ všetko pôjde tak, ako má, projekt by sa mohol začať stavať o rok či dva s tým, obdobie výstavby prvej etapy by trvalo tri až päť rokov. Poslancom však okrem odvodových výhod robili problémy i kasína, ktoré sú súčasťou projektu. Hoci podľa najnovších plánov developer znížil ich rozsah z viac ako 27-tisíc na 19-tisíc štvorcových metrov, zrejme to stačiť nebude. „Metropolis nepodporujem. Hoci prináša i pozitívne veci, prekáža mi jeho rozsah. A na to, aby som s ním súhlasil, nebude stačiť len zníženie počtu kasín,“ zdôraznil pre HN kandidát na primátora mesta Bratislava Milan Ftáčnik. Proti projektu sa prednedávnom vyjadrila aj druhá kandidátka na funkciu primátora Magda Vášáryová, ktorá má za sebou i podporu vládnych strán. Proti Metropolisu sa búria aj samotní obyvatelia. Uskutočnila sa napríklad aj masívna petícia, ktorú podpísalo 125-tisíc ľudí. Na druhej strane však rôzne profesijné organizácie ako napríklad Slovenská obchodná a priemyselná komora či Podnikateľská aliancia Slovenska Metropolis vítajú. Metropolis mal totiž priniesť okrem investície do cestovného ruchu krátkodobo pri výstavbe komplexu 20-tisíc pracovných miest a deväťtisíc miest, ktoré by sa vytvorili v kasínach, kongresovom centre, akvaparku či v hoteloch, baroch a reštauráciách, ročné príjmy do štátneho rozpočtu vo výške 600 miliónov eur.

Expredsedníčka parlamentu vystupuje z Maďarskej socialistickej strany

4. októbra 2010 - (tasr)

Bývalá predsedníčka maďarského parlamentu za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) Katalin Sziliová dnes v Budapešti oznámila, že vystupuje z frakcie MSZP, aj zo strany. Podľa tlačovej agentúry MTI Sziliovú zvolili za predsedníčku novovzniknutej strany Sociálna únia. Po krachu socialistov v jarných parlamentných voľbách si ani jeden reálne zmýšľajúci socialista nemohol myslieť, že MSZP sa do jesenných komunálnych volieb pozbiera. Výsledky terajších komunálnych volieb však prekročili všetky hranice, reagovala ľavicová politička v nedeľu v noci na zdrvujúcu porážku MSZP. Novú stranu založilo v nedeľu Hnutie spojenectvo za budúcnosť. Podľa stanov MSZP sa Sziliovej týmto krokom ruší členstvo v strane. O svojom rozhodnutí už informovala predsedu MSZP Attilu Mesterházyho aj predsedu parlamentu Lászlóa Kövéra. Politička sa nemieni vzdať parlamentného mandátu, chce pokračovať ako nezávislá poslankyňa. Ako zdôvodnila, mandát získala na župnej volebnej listine, rozišla sa s MSZP a nie so svojimi voličmi.

Podľa politológa Pétera Tölgyesiho čakajú Fidesz ťažké rozhodnutia

4. októbra 2010 - (tasr)

Maďarský občiansky zväz-Fidesz získal v nedeľňajších komunálnych voľbách obrovské víťazstvo, aké je v demokratickom západnom svete postavenom na systéme viacerých strán úplne výnimočným. Vyhlásil to dnes v relácii maďarského verejnoprávneho rozhlasu MR1 Kossuth Rádió maďarský politológ Péter Tölgyesi, podľa ktorého víťazov volieb čakajú ťažké rozhodnutia. V nedeľňajších komunálnych voľbách získal vládny blok Fidesz Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) väčšinu mandátov vo všetkých župných samosprávach a v samospráve hlavného mesta. V 95 percentách miest so župným právom bude primátorom nominant Fideszu a primátorom Budapešti sa tiež stal politik vládnej strany Fidesz. K urnám pristúpilo z 8,2 milióna oprávnených voličov 3,6 milióna, účasť voličov dosiahla 46,5 percenta. Politológ zdôraznil, že opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) získala v terajších voľbách istejšiu druhú pozíciu, ako v aprílových parlamentných voľbách. Krajne pravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik a Politika môže byť iná (LMP) dosiahli citeľne slabší výsledok, ako v jarných voľbách. Podľa Tölgyesiho by sa LMP nedeľňajším výsledkom zrejme v apríli nedostalo do parlamentu. Opozičné strany budú v miestnych samosprávach zastúpené prakticky iba niekoľkými poslancami. To je podľa jeho slov výsledkom aj aktuálnej úpravy volebného zákona. Opozícia je ďaleko od toho, aby bola konkurencieschopnou alternatívou Fideszu, ktorý získal takmer úplnú moc. Táto moc prinesie v nadchádzajúcich týždňoch víťazom zodpovednosť ťažkých rozhodnutí, dodal politológ.

Megalománia víťazov

4. októbra 2010 - (Štefan Markuš - Pravda)

Komunálne voľby pre stranu Fidesz boli iba štandardnou záležitosťou, ktorú zvládla aj bez nákladnej kampane. V Budapešti len štyri obvody (z 23) a iba jedno župné mesto (z 23) Segedin si uchovali nefideszovské vedenie. Výsledky v ostatných miestnych samosprávach prekonali aj dvojtretinové celoštátne voľby. Socialisti a liberáli prežili hotové Waterloo. Malý záujem o voľby premiér Viktor Orbán komentoval lakonicky: „Ten kto prišiel, nás splnomocnil, a ten, kto zostal doma, nám udelil licenciu pokračovať v práci.” Svet zatiaľ „prácu” novej vlády nespozoroval. Bližší susedia iba tušia jej tiene, ktoré sa zakrátko ukážu. Vláda z jasného výsledku volieb číta jediný odkaz. To, čo už začala produkovať, nie je proti niekomu, ale v prospech tých, pre ktorých sa zrodila slávna téza „národnej spolupráce”. Jednofarebné víťazstvo jednej strany je skôr historickou udalosťou, ktorá fanúšikov Fideszu usvedčuje vo viere, že naozaj sú tvorcami nového vývoja v strednej Európe. Päťnásobný volebný víťaz (v rade za sebou) Gábor Demszky bol dvadsať rokov budapeštianskym primátorom. Teraz prehral a Orbán triumfálne ohlásil: „Maďarsko znovu dobylo hlavné mesto!” Megalománia víťazov, alebo iba prezentácia prevahy politickej strany, ktorá nedokáže v Maďarsku už priznať ani česť či zásluhy porazeného? Bratislava vďačí Demszkému za jeden z nových zvonov vo veži Katedrály sv. Martina. V roku 1999 zaň úspešne loboval prezident Rudolf Schuster. Ak Viedeň aj Praha prispeli k ozdobe chrámu, kde korunovali uhorských kráľov, potom, samozrejme, Budapešť nesmela zaváhať. Liberálna Budapešť, ktorá bola vždy aj protihabsburská, sa poponáhľala a bez váhania umožnila propagovať zašlú slávu monarchie aj spoza hraníc dnešného Maďarska. Odteraz sa ale bašta liberálov a socialistov stáva súčasťou „jednoty ostatku národa”. Konečne je opäť hlavným mestom Maďarska! Odvážne slová, ktoré Pešťania možno raz Viktorovi spočítajú. Kabinet má za sebou už prvých sto dní, no doteraz nezverejňoval návrhy na bolestivé reformy. Až po veľkom triumfe v komunálnych voľbách stihol občanom premiér čo-to prezradiť. A myslel to naozaj vážne: „Už vieme, že tá ťažšia časť prichádza teraz... dokonca idú časy, keď si budeme myslieť, že to nedokážeme.” Poslucháčov však paralelne kŕmil aj nádejou: „Nech sa stane hocičo, my skromne a pokorne vydržíme do konca.” V Maďarsku, nie iba zdanlivo, ale reálne došlo k zmene paradigmy politického myslenia. Fidesz má v rukách absolútnu moc. Vládne prakticky bez opozície. Po dvojtretinovej parlamentnej žatve miestna politika je viac ako v deviatich desatinách v rukách vládnej strany. U našich južných susedov odteraz platí, že ekonomické i politické úspechy či zlyhania pôjdu na vrub iba jedného subjektu. Neprajníci sú mimo hry. Nesedia ani na striedačke, lebo aj odtiaľ ich vyhnali. Či voliči zmysluplne udelili absolútnu moc teraz ešte obľúbenému Orbánovi, o tom Maďari budú špekulovať do nastávajúcich volieb.

Vláda predavačov nádeje v Maďarsku

4. októbra 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Komunálne voľby v Maďarsku vyhral Fidesz najmä preto, lebo nič podstatné neurobil a stále nevieme, čo vlastne urobiť chce. Teda okrem pomalého okliešťovania demokracie. Strana, ktorá v Maďarsku vyhrala jarné parlamentné voľby väčšinou v tom istom roku prehrala jesenné komunálne. Dôvodom prehry bolo sklamanie voličov z rozdielu medzi volebnými sľubmi a niekoľkomesačnou povolebnou realitou vládnutia. Výnimky z tohto pravidla boli od roku 1990 dve. Okrem víťazstva Fideszu v nedeľných miestnych a župných voľbách víťaz parlamentných volieb vyhral v tom istom roku aj komunálne voľby len v roku 2002. Vtedy boli víťazom socialisti a dôvodom víťazstva bolo podobne ako túto nedeľu to, že vládna strana väčšinu svojich predvolebných sľubov splnila. Lenže vtedy z toho bola katastrofa a teraz sa to môže skončiť rovnako. Problémom nie je plnenie sľubov, ale to, že to boli sľuby populistické a hlúpe. V roku 2002 výrazné zvýšenie platov a sociálnych výdavkov vydláždilo dráhu vedúcu na pokraj štátneho bankrotu v roku 2008. Dráhu, ktorú začalo predvolebné rozdávanie predchádzajúcej vlády Fideszu na čele s Viktorom Orbánom. Tí istí Orbán a Fidesz teraz dokázali väčšinu predvolebných sľubov splniť jednoducho tým, že nič podstatné neurobili. To im v kombinácii s populárnymi, ale povrchnými alebo len dočasne účinkujúcimi krokmi od zdanenia nenávidených bánk po uvoľnenie domácej výroby pálenky a s nacionálnym populizmom typu dvojaké občianstvo a budovaním obrazu rozhodného bojovníka za národ a prostý ľud umožnilo udržať si postavenie „obchodníka s dažďom” a „predavača nádeje”, s ktorým Fidesz vyhral aj parlamentné voľby. V nedeľu im pomohlo aj to, že si už dopredu upravili dráhu, zmenili napríklad volebný systém, aby čo najviac vyhovoval najväčšej strane, a bezvýhradne si podriadili verejnoprávne médiá. Ukážkové bolo hlavné spravodajstvo Maďarskej televízie deň či dva pred voľbami: dlhá reportáž z predvolebnej kampane Fideszu, o niečo kratšia z kampane Jobbiku vrátane širokého priestoru pre kandidátov oboch strán a dva krátke šoty o kampani dvoch ostatných parlamentných opozičných strán. Je však nesporné, že popularita Fideszu je naozaj veľká. Problém je, že táto veľká popularita priamo súvisí s tým, že ani po niekoľkých mesiacoch vládnutia nevieme, čo Fidesz urobí s najväčším problémom Maďarska - neudržateľným a „socialistickým” systémom verejných financií. Orbánov prvý prejav po sčítaní hlasov v nedeľu bol rovnakou zbierkou (väčšinou dokonca tých istých) fráz a nekonkrétnych sľubov o novom spoločenskom systéme a jednote národa ako jeho prejav po parlamentných voľbách a pri nástupe do funkcie premiéra. Analytici sa pomaly vzdávajú nádeje, že vláda čakala len na ďalšie volebné víťazstvo a po ňom sa už pustí do reforiem a škrtov. Všetko nasvedčuje skôr tomu, že si Orbán a Fidesz naozaj myslia, že je možné reformy nejako obabrať, diery v rozpočte plátať jednorazovým zdanením veľkých firiem, účtovnými trikmi, vhodnými zmenami pravidiel výpočtu deficitu a vynútením si výnimiek v Bruseli. A pritom pomaly demontovať pravidlá demokratického vládnutia.

Fidesz ovládol celé Maďarsko a prvý raz aj Budapešť

5. októbra 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Vládnuca strana Fidesz ovládla takmer celé Maďarsko. V nedeľňajších voľbách do miestnych a župných samospráv získala väčšinu vo všetkých devätnástich župných zastupiteľstvách. Strana premiéra Viktora Orbána si zopakovala rekordné víťazstvo z aprílových parlamentných volieb. Vtedy dostala viac ako 52 percent hlasov, čo jej zaistilo dvojtretinovú väčšinu v parlamente. Najdôležitejším úspechom pre Fidesz je víťazstvo v Budapešti. Dvojmiliónové hlavné mesto bude mať po prvý raz od roku 1990 konzervatívne vedenie. Novým primátorom Budapešti bude István Tarlós, ktorý kandidoval za Fidesz, aj keď nie je členom strany. Získal 53 percent hlasov, jeho socialistický protivník len 29 percent. Doterajší primátor Gábor Demszky, ktorý stál v čele mesta nepretržite dvadsať rokov, už nekandidoval. Tarlós začínal politickú dráhu v rovnakej liberálnej strane, ako Demszky. Rýchlo však liberalizmus opustil a ako starosta jednej z budínskych štvrtí sa stal známy konzervatívnymi útokmi, napríklad na známy festival Sziget. Nepáčilo sa mu, že tam vystupujú aj gayovia. Starostovia z Fideszu povedú aj 19 z 23 budapeštianskych obvodov. „Od dneška je Budapešť opäť hlavným mestom národa,“ ohodnotil výsledok premiér Orbán. Z 23 najväčších, takzvaných župných miest, ovládol Fidesz 22. Výnimkou je juhomaďarský Segedín, kde svoj post obhájil doterajší primátor. Aj tam však Fidesz získal polovicu mestského zastupiteľstva. Voľby vyhral Fidesz najmä preto, lebo nič podstatné neurobil, komentuje Peter Morvay. V dôsledku ďalšej porážky pokračuje rozpad hlavnej opozičnej strany, socialistov. Včera oznámila odchod zo strany jedna z jej najpopulárnejších političiek a bývalá predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová. Maďarsko podľa nej potrebuje novú ľavicovú stranu. Mierne sklamanie zažil krajne pravicový Jobbik. Napriek nízkej volebnej účasti (necelých 47 percent), ktorá väčšinou nahráva podobným stranám, mal horšie výsledky než v parlamentných voľbách, keď získal takmer 17 percent. Vtedy napríklad mal Jobbik najlepší výsledok v meste Ózd na severovýchode krajiny, kde získal tretinu hlasov. V nedeľu tam dostal kandidát Jobbiku na primátora 13 percent. Kandidát Jobbiku na primátora v Budapešti skončil so 7 percentami. Napriek tomu voľby pre extrémistov znamenajú, že budú zastúpení v drvivej väčšine samospráv. Fidesz uspel aj v súbežných voľbách do samospráv národnostných menšín. Rómske voľby vyhrala jeho pobočka Lungo Drom, ktorej predseda sedí v parlamente ako poslanec Fideszu. Slováci v Maďarsku si zvolili 122 miestnych menšinových samospráv.

Maďarsko je oranžové

5. októbra 2010 - (Ivan Drábek - Pravda)

Krajinu vyhral už na jar, teraz k nej maďarský premiér získal metropolu, všetky župy i drvivú väčšinu miest. „Z hľadiska moci sa Viktor Orbán so svojou stranou povzniesol do nikdy nevídaných výšin,” hodnotí analytik Gábor Török výsledky nedeľných volieb do miestnych a župných samospráv, po ktorých mapu Maďarska, okrem malých ostrovčekov, zalialo oranžové more vo farbe vládnej strany. „Fidesz získal prakticky úplnú politickú moc, po dvoch tretinách parlamentu uchopil do rúk viac ako deväť desatín miestnej politiky,” dodal na svojom blogu torokgaborelemez.blog.hu. Najcennejšou korisťou Orbána je hlavné mesto. „Oddnes je Budapešť znova hlavným mestom národa,” privítal premiér jej dobytie v priamom prenose verejnoprávnej televízie. Dvojmiliónová metropola bola dvadsať rokov pevnosťou socialistov a liberálov. Po víťazstve kandidáta Fideszu Istvána Tarlósa (62) bude mať po prvý raz od druhej svetovej vojny pravicového primátora. „V Budapešti sa začína nový letopočet,” netajil Tarlós radosť nad tým, že aj na radnici bude mať Fidesz väčšinu a nebude tak musieť ponúkať opozícii kompromisy. Jeho predchodca, slobodný demokrat Gábor Demszky, vydržal v primátorskom kresle dlhých dvadsať rokov, ruky mu však neraz zväzovali nie vždy harmonické vzťahy so socialistami, na ktorých podporu bol odkázaný. Posledný mandát socialisticko-liberálnej vlády v Budapešti poznačila séria korupčných škandálov, ktorá Tarlósovi, niekdajšiemu neúspešnému vyzývateľovi Demszkého, vydláždila cestu k víťazstvu. Z dvadsiatich troch budapeštianskych obvodov Fidesz iba v štyroch nebude mať vlastného starostu. V celoštátnom rámci bola žatva Fideszu ešte bohatšia. Väčšinu bude mať vo všetkých devätnástich župách a ovládne 22 z 23 veľkých miest. Poslednou baštou socialistov zostáva stosedemdesiattisícový Segedín (Szeged). Za úspech v treťom najväčšom meste krajiny môžu ďakovať mladému úspešnému starostovi Lászlóovi Botkovi (37), ktorý kreslo obhájil napriek pokazenému imidžu strany. V celoštátnom rámci bývalá vládna strana v súboji s Fideszom utrpela tvrdý debakel. Kým orbánovci budú mať 596 starostov, socialisti iba 49, čo zodpovedá skóre 12:1. Predseda socialistov Attila Mesterházy však napriek strate dvoch tretín doterajších starostov nevyzerá sklamane. „Dosiahli sme lepší výsledok, ako sa očakával,” citoval ho denník Népszabadság. Socialisti splnili svoj cieľ udržať si postavenie druhej najsilnejšej strany, na ktoré si brúsil zuby extrémistický Jobbik. Ak by sa im to nepodarilo, hrozil by im rozpad, varovali analytici. Takto ich rady zatiaľ opustila jediná poslankyňa - Katalin Sziliová. Bývalá dlhoročná predsedníčka parlamentu včera oznámila, že si založila sociálne a národne orientovanú stranu a z poslaneckého klubu socialistov vystupuje. S napätím sa tiež očakávalo, ako na druhý volebný neúspech v priebehu pol roka zareaguje expremiér Ferenc Gyurcsány, ktorý reprezentuje liberálne krídlo strany. Ten však ubezpečil, že o prestavbu strany sa bude naďalej usilovať v jej radoch. Jobbiku sa na komunálnej úrovni nepodarilo zopakovať šokujúci úspech z parlamentných volieb, v ktorých získal až 17 percent hlasov. Socialistov dokázal predstihnúť iba v severovýchodnom Maďarsku, kde najviac zaberajú protirómske heslá. Celkovo bude mať extrémistická strana iba troch starostov. Cenou útechy je pre ňu dobytie trinásťtisícového mesta Tiszavasvári, kde pätinu obyvateľov tvoria Rómovia. „Tiszavasvári je hlavným mestom Jobbiku,” radoval sa Gábor Vona, predseda strany, ktorá bude mať v meste nielen starostu, ale aj väčšinu v mestskej rade. Pozorovatelia očakávajú, že víťazstvom v komunálnych voľbách sa pre Fidesz končia jeho medové týždne s voličmi. V polovici mesiaca má vláda zverejniť návrh štátneho rozpočtu, v ktorom sa môže objaviť pre občanov nemálo nepríjemných prekvapení. O chystaných úsporných opatreniach, ktorými by splnila svoj záväzok udržať budúcoročný deficit pod troma percentami, Orbánova vláda od jari veľa neprezradila. Odteraz sa už trestu od voličov nemusí obávať. Najbližšie voľby sú v Maďarsku na programe až o tri roky.

Slováci bodovali v Maďarsku

Do menšinových samospráv v Maďarsku sa dostalo takmer 500 našich rodákov

5. októbra 2010 - (Martina Lidinská - hnonline.sk)

Ich predkovia pochádzajú zo Slovenska a sami nemajú problém otvorene sa priznať k slovenskej národnosti. Vo včerajších komunálnych voľbách v Maďarsku sa podarilo uspieť aj niekoľkým Slovákom. Okrem kresiel v slovenských samosprávach sa niektorým z nich podarilo získať dôležité posty aj na vyššej úrovni. Tomáš Nagy, bývalý učiteľ slovenčiny, už štvrtýkrát za sebou úspešne obhájil stoličku v obci Dunaegyháza. Podobne ako Nagy, miesto v obecnom zastupiteľstve v Číve získala aj bývalá starostka Mária Nagyová, ktorá je dlhoročnou predsedníčkou župnej slovenskej samosprávy v Komárňansko-Ostrihomskej župe. Podľa úspešných kandidátov má to, že podobné miesta obsadzujú aj príslušníci slovenskej menšiny, svoje výhody. „Je to veľmi dôležité a zároveň aj dobré, že takéto posty obsadzuje aj slovenská menšina. Rozdávajú sa tam peniaze a rieši sa tam napríklad aj kultúra,“ potvrdila pre HN Mária Nagyová, ktorá pôsobila na mieste starostky 14 rokov a tento rok sa rozhodla nekandidovať. Nezabudnúť na svoju národnosť je dôležité aj pre bývalého učiteľa slovenčiny a po štvrtýkrát zvoleného starostu obce Dunaegyháza Tamása Nagya. „Po slovensky som sa učil doma od rodičov a starých rodičov. Študoval som slovenskú históriu a učil sedem rokov na základnej škole,“ potvrdil pre HN Nagy. Aj keď to podľa neho menšinové samosprávy v málopočetných obciach nemajú ľahké a musia bojovať, život u Slovákov v jeho dedine je pomerne pestrý. „Časť peňazí pridelených našej slovenskej samospráve máme vyčlenenú na kultúrnu oblasť. Podporujeme tanečnú skupinu, klub dôchodcov, spevokol. Ak chce niekto zložiť štátnu skúšku zo slovenčiny, podporíme ho najlepšie, ako vieme. Napríklad aj bezplatným doučovaním, ktoré poskytuje jeden z našich členov,“ povedal Nagy. Starosta však dodáva, že aj napriek tomu, že v jeho dedine žije okolo 40 percent Slovákov, máloktorý z nich to priznáva aj pri oficiálnom sčítaní obyvateľstva. Snaha o podporu slovenskej menšiny bola jedným z dôvodov, prečo sa Nagyová rozhodla pred štrnástimi rokmi kandidovať na post starostky. „Sme presvedčení o tom, že naše korene majú hodnotu. Je vzácne zachovať si náš jazyk a kultúru. Minulý rok sme prvýkrát organizovali podujatie s názvom moréna. O tom mi ešte rozprávala moja stará matka,“ tvrdí Nagyová. Okrem riešenia finančnej otázky však podľa nej má slovenská menšina dôležité slovo pri rozhodovaní o chode obce, v ktorej žije takmer polovica Slovákov. „V škôlke aj v škole sa vyučuje slovenčina a vždy, keď sa vyberá nový riaditeľ školy, musí sa k tomu vyjadriť aj slovenská samospráva,“ pripomenula úlohy zastupiteľov slovenskej menšiny v obci Čív.

Fidesz rozdrvil súperov, získal všetky župy

4. októbra 2010 - (sita / mti)

Maďarská vládna strana Fidesz v nedeľňajších komunálnych voľbách potvrdila predpoklady a získala najviac samosprávnych postov. Vyplýva to z výsledkov hlasovania po spočítaní takmer všetkých hlasov. Tie odhalili, že strana premiéra Viktora Orbána získala primátorské kreslá v 22 z 23 maďarských župných miest vrátane hlavného mesta Budapešť, na čo strana čakala 20 rokov. Navyše, Fidesz bude mať aj väčšinu v budapeštianskom mestskom zastupiteľstve. Okrem neho bude ovládať aj zastupiteľstvá vo všetkých 19 župách. Nedeľňajšie hlasovanie okrem silnej pozície Fideszu potvrdilo, že socialisti sú najsilnejšou opozičnou stranou a porazili tak radikálne Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik. To však získalo na vplyve, keď sa jeho kandidáti presadili najmä na chudobnejšom severovýchode krajiny. Negatívom maďarských komunálnych volieb však zostáva nízka účasť, ktorá spadla po 50-percentnú úroveň.

Voľby v Maďarsku. Slováci volili Slovákov, vyhral Orbán

4. októbra 2010 - (hnonline.sk)

Včerajšie komunálne voľby v Maďarsku ovládla strana Viktora Orbána Fidesz. Už pred víkendom nikto nepochyboval o tom, že po ohromnom víťazstve strany v jarných parlamentných voľbách obsadí Fidesz aj nižšie politické miesta. Svojich zástupcov do menšinových samospráv volilo aj viac ako dvanásťtisíc Slovákov v Maďarsku, ktorí sa zapísali do zoznamu menšinových voličov. „Podľa mňa Slováci jednoznačne podporujú svojich. Teda Slovákov,“ povedala pre HN šéfka slovenských Ľudových novín v Maďarsku Alžbeta Hollerová - Račková. Práve Ľudové noviny na svojej internetovej stránke podporovali Slovákov, aby volili zástupcov z vlastných radov. „Slovenskí voliči pozor! Nezabudnite odovzdať svoje hlasy slovenským kandidátom!“ stálo na stránke portálu luno.hu. O miesta v slovenských samosprávach bojovalo celkovo takmer 650 kandidátov. V známej obci Mlynky, v ktorej je slovenská menšina zastúpená najvýraznejšie, bojovalo o kreslo v obecnom zastupiteľstve päť Slovákov. Do boja o znovuzvolenie za starostu sa zapojil aj József Lendvai, ktorý je polovičným Slovákom. „Náš súčasný starosta bude zvolený opäť. Je to najmenšie zlo, ktoré si naši občania zvolia,“ potvrdila pre HN predsedníčka Slovenskej samosprávy Marta Demjénová. Tá je presvedčená, že starosta je pre dedinu jedinou reálnou možnosťou. Podľa nej v obci nekandiduje žiaden schopný poslanec, ktorý by konkuroval súčasnému starostovi so slovenskými koreňmi. Zdá sa však, že aj napriek popularite a voľbe menšieho zla, nemajú všetci krajania na starostu rovnaký názor. „Cestu postavil, ale len po svoj dom a dostavbu po celej dedine len sľuboval. Splnil iba minimum toho, čo mal v programe pred štyrmi rokmi, “ zdôraznil pre HN poslanec obce Jozef Havelka, ktorý bol dlhé roky starostom. „Pre Slovákov neurobil nič. Nič konkrétne nesľúbil,“ argumentoval J. Havelka. Ten tvrdí, že v obci zo strany starostu nebola podporená ani výstavba kontroverzného Slovenského domu. Podobne ako v Mlynkoch, včera volila aj slovenská menšina neďaleko hraníc v meste Salgótarján a okolitých dedinkách. „Slováci, ktorí tu žijú, sa pravidelne zúčastňujú na voľbách,“ potvrdila pre HN starostka mesta Melinda Székyová. Základný rozdiel v kandidátoch maďarských obcí a miest je badateľný. „Predovšetkým na dedinách sú preferovaní kandidáti, ktorí sú nezávislí a sú silnou osobnosťou v obci. Nemusia sa zodpovedať programu žiadnej politickej strany a občania si ich volia kvôli programu a aktivitám, ktoré už urobili,“ povedal pre HN politológ Ladislav Öllös. Zložitá ekonomická situácia, ktorá otriasa nielen celým maďarským hospodárstvom, ovplyvnila aj rozhodovanie ľudí. „Byť prívržencom danej politickej strany je podľa mňa málo racionálne. Ľudia stranám slepo veria,“ tvrdí Račková. Ani maďarské voľby sa však nezaobišli bez incidentov. V sobotu neznámy páchateľ vystrelil na kandidáta na starostu zo vzduchovky v obci Monorierdö v Peštianskej župe. Stalo sa to v čase, keď starosta lepil volebný plagát. Policajti museli zasahovať aj v hlavnom meste, kde sa pobili dvaja obyvatelia. Tí sa pohádali kvôli tomu, že nebola odstránená stranícka búdka jednej strany a porušilo sa volebné moratórium. K bitke došlo aj v menšej obci medzi manželkou jedného z kandidátov a členom obecnej volebnej komisie.

Fidesz získal v komunálnych voľbách výrazné víťazstvo

3. októbra 2010 - (tasr)

Maďarský občiansky zväz-Fidesz získal v dnešných komunálnych voľbách výrazné víťazstvo. Jeho kandidáti obsadili väčšinu kresiel v župných samosprávach aj v Budapešti. S výnimkou Segedína povedú všetky veľké maďarské mestá primátori Fideszu. Účasť voličov zrejme neprekročí 50 percent. „Je to aspoň také významné víťazstvo, akým bolo víťazstvo v aprílových parlamentných voľbách,” vyhlásil v Budapešti pred novinármi maďarský premiér a predseda Fideszu Viktor Orbán počas zverejňovania priebežných neoficiálnych výsledkov volieb. Z výsledkov pri vysokom stupni spracovania, ktoré zverejňuje Celoštátna volebná kancelária (OVI), je zrejmé, že vo všetkých župných samosprávach a v samospráve hlavného mesta získal vládny blok Fidesz - Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) väčšinu. Hlavným primátorom Budapešti bude István Tarlós z Fideszu. Opoziční kandidáti obsadia post starostu mestského obvodu maximálne v štyroch z 23 obvodov. Doterajší primátor Budapešti, liberál Gábor Demszky zablahoželal Tarlósovi k jeho víťazstvu. Gratuloval mu aj kandidát Maďarskej socialistickej strany (MSZP) na tento post Csaba Horváth. Z miest so župným právom bude sedieť v primátorskom kresle jediný socialista - László Botka, ktorého v Segedíne potvrdili voliči na tomto poste. Ostatné mestá povedú nominanti Fideszu. Predseda vlády povedal, že v roku 1990 Maďari boli jednotní v tom, v čom nechcú pokračovať. Potom sa však 20 rokov nevedeli dohodnúť, čo chcú. „Dvadsať rokov sme sa dohadovali, ako chceme žiť, dnes sa to vyriešilo. V apríli chceli voliči zmenu vlády, teraz potvrdili, že krajina ide správnym smerom,” povedal Orbán. Premiér ocenil, že Fidesz získal späť hlavné mesto. „V ostatných 20 rokoch bola Budapešť v konflikte s ostatnými. Oddnes je opäť hlavným mestom národa,” zdôraznil a dodal, že Maďarsko bude v dohľadnej dobe silnou krajinou. Kandidát Jobbiku získal v meste Tiszavasvári post primátora a Jobbik obsadí väčšinu v mestskom zastupiteľstve. Predseda Jobbiku Gábor Vona označil Tiszavasvár za „hlavné mesto Jobbiku”.

Komunálne voľby v Maďarsku skončili. Poznačili ich incidenty

3. októbra 2010 - (tasr)

Maďarsko zatvorilo volebné miestnosti. V 3176 obciach a mestách krajiny sa skončili voľby do miestnych a menšinových samospráv. Účasť do 17.30 h dosiahla 41,77 percent. V roku 2006 prišlo k urnám v komunálnych voľbách 53,1 percenta oprávnených voličov. Komunálne voľby sprevádzalo hneď niekoľko incidentov. Najskôr sa v nedeľu pohádala manželka kandidáta s členom komisie a táto hádka vyústila do bitky. Následne prišlo dvom voličom v Boršodskej a Sabolčskej župe a jednému členovi sčítacej komisie v Boršodskej župe nevoľno. Ďalšou udalosťou bolo, že dieťa padlo na kartónovú volebnú urnu, ktorá sa roztrhla. Predseda sčítacej komisie ju zlepil páskou a voľby pokračovali. V nedeľu vyvolal rozruch v šiestom budapeštianskom aj mobilný telefón vhodený do urny so zapnutým reproduktorom, z ktorého sa ozýval záznam kontroverzného prejavu ľavicového expremiéra Ferenca Gyurcsánya z Balatonöszödu. Miestna volebná komisia prerušila na 20 minút voľby a zavolala políciu, ktorá vybrala mobil z urny. Hlasovanie pokračovalo s náhradnou urnou. Polícia začala stíhanie neznámeho páchateľa z podozrenia z trestného činu narušenia priebehu volieb. V predvečer volieb zasa v Maďarsku vystrelili zo vzduchovky na kandidáta na starostu obce Monorierdö v Peštianskej župe. V Budapešti sa zas v noci zo soboty nadnes pobili aktivisti dvoch politických strán. Podľa maďarskej komerčnej televíznej stanice TV2 kandidát na starostu lepil práve plagát, keď naňho vystrelil zo vzduchovky neznámy páchateľ. Policajti na mieste incidentu našli náboj. V priebehu noci na budapeštianskom Námestí Lujzy Blahovej museli zasahovať policajti pri bitke aktivistov dvoch strán. Tí sa pohádali kvôli tomu, že nebola odstránená stranícka búdka jednej strany, čím podľa aktivistov druhej strany bolo porušené volebné moratórium.

Fidesz: Voliči hodnotili aj činnosť vlády

3. októbra 2010 - (tasr)

Vyhlásil to dnes v Budapešti po uzatvorení volebných miestností Péter Szijjártó - hovorca premiéra Viktora Orbána. Voliči mali v komunálnych voľbách možnosť povedať svoj názor na činnosť a výkon „vlády národných záležitostí”. Vyhlásil to dnes v Budapešti po uzatvorení volebných miestností Péter Szijjártó - hovorca premiéra Viktora Orbána. „Voliči svojimi hlasmi vyjadrili názor na kroky, ktoré vláda urobila v záujme výstavby systému národnej spolupráce, hodnotili 29-bodový akčný hospodársky program vlády a jej opatrenia na oživenie hospodárstva,” konštatoval hovorca. Ako dodal, voliči sa pri volebných urnách vyjadrili aj k opatreniam na vytvorenie bezpečnosti v krajine, k vytváraniu pracovných miest a k obnoveniu demokracie a právneho štátu. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI sa v trojminútovom prejave Szijjártóa objavili slová národ a národný celkom osemkrát. Nízka účasť voličov je vždy zlým signálom pre demokraciu, povedal šéf volebnej kampane opozičnej strany Politika môže byť iná (LMP) Gergely Karácsony. Hovorca opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Zsolt Török po voľbách pred novinármi vyhlásil, že účasť voličov zaostala za predchádzajúcimi komunálnymi voľbami z toho dôvodu, že vládne strany viedli zastrašujúcu politiku a zavádzali voličov. „Socialisti považujú stále za najdôležitejšie zastupovanie záujmov ľudí. V budúcnosti budeme zastupovať záujmy tých, čo žijú zo mzdy, žien, dôchodcov, začínajúcich mladých ľudí a všetkých spoločenských skupín, ktoré sú nejakým spôsobom diskriminované,” zdôraznil Török. Podpredseda extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik Levente Murányi vyjadril nádej, že jeho strana predbehne v terajších voľbách socialistov. „Dôležitejšie však je, aby ľudia pri očakávanej strate dôvery vo vládu sa obracali k Jobbiku,” povedal podpredseda. Nízka účasť voličov je vždy zlým signálom pre demokraciu, povedal šéf volebnej kampane opozičnej strany Politika môže byť iná (LMP) Gergely Karácsony. Dodal, že paradoxne v najmenších obciach bola najvyššia účasť, čo je opakom toho, čo sa deje v parlamentných voľbách. Nízka účasť je pre LMP nevýhodná, uzavrel Karácsony.

Maďarsko opäť volilo Fidesz

3. októbra 2010 - (Peter Morvay - Sme)

V Maďarsku sa v nedeľu konali voľby do miestnych a župných samospráv. Volebné miestnosti sa zatvárali večer o siedmej hodine. Do pol šiestej prišlo k urnám 42 percent oprávnených voličov, o päť percent menej než pred štyrmi rokmi. Na nižšej účasti sa podpísalo, že bol víťaz dopredu známy - vládny Fidesz premiéra Viktora Orbána mal podľa posledných prieskumov získať okolo 65 percent hlasov. Nápadný bol nezáujem voličov v hlavnom meste. Do pol šiestej ich prišlo k urnám len 38 percent. Budapešť bola dvadsať rokov baštou liberálov a socialistov. Ich šafárenie v hlavnom meste sa však stalo symbolom korupcie a aj preto utrpeli obe bývalé vládne strany v aprílových parlamentných voľbách drvivú porážku. „Doma zostali najmä sklamaní prívrženci socialistov a liberálov,” povedala SME novinárka Andrea Tálasová. Voľby sa obišli bez vážnych incidentov. Niekoľko voličov a členov volebných komisií skolabovalo a musela ich odviezť sanitka. Do volebnej urny v Pešti niekto vhodil mobilný telefón, ktorý nahlas vysielal prejav expremiéra Ferenca Gyurcsánya z roku 2006 o tom, ako klamal voličom. Urnu museli predčasne otvoriť. V obci Tiszabő padlo do urny dieťa, ktoré vypadlo z rúk hlasujúcej mamičke a pretrhlo veko papierovej škatule. Súbežne s komunálnymi sa konali aj voľby do samospráv 13 registrovaných národnostných menšín. Slovenské menšinové samosprávy od miestnych až po celoštátnu mohlo voliť 12-tisíc voličov zapísaných na menšinovom voličskom zozname. Vyberali zo 649 kandidátov v 126 mestách a obciach.

Maďarskí politológovia: Komunálne voľby zrejme vyhrá pravica

3. októbra 2010 - (tasr)

Nižšia účasť voličov oproti predchádzajúcim komunálnym voľbám môže byť podľa maďarských politológov spôsobená skutočnosťou, že vládny pravicový blok Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) disponuje obrovskou podporu. Relatívne vyššia účasť vo voľbách na severe Maďarska zas naznačuje úspech extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik. Politológ maďarského inštitútu Political Capital Péter Krekó pre maďarskú tlačovú agentúru MTI povedal, že sa dnešnými voľbami môže otočiť trend rastu účasti voličov, ktorý sa začal v roku 1990. Je to výsledkom jednoznačného pomeru síl, teda mohutného náskoku pravice. Podľa jeho slov voľby ukázali aj krach mobilizácie ľavice. Prieskumy totiž jednoznačne preukázali, že Fidesz dokázal podstatne viac osloviť svojich priaznivcov, ako socialisti. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že pomer účasti Budapešťanov na voľbách teraz bol prvýkrát nižší ako celoštátny priemer, dodal. Analytik inštitútu Progresszív Gábor Filipov sa domnieva, že väčšinu voličov, ktorí nešli dnes k urnám, tvoria zrejme ľahostajní a apatickí občania, medzi nimi najviac sklamaní a nemotivovaní ľavicoví voliči, ako aj liberáli, ktorí prišli o svoju stranu. Politológ Miklós Szánthó z inštitútu Nézöpont vidí za nízkou účasťou voličov v Budapešti skutočnosť, že väčšina z nich považovala voľby už za rozhodnuté. Ako však upozornil, z toho nemožno vyvodiť konečné výsledky volieb. Politológovia sa zhodli v tom, že relatívne vysoká účasť voličov na severe Maďarska, môže naznačovať úspech extrémistického Jobbiku. Neoficiálne výsledky volieb do miestnych a menšinových samospráv, starostov a primátorov budú známe okolo 22.00 h.

Gašparovič obhajoval pokuty za jazykový zákon

4. októbra 2010 - (Daniela Jancová - Pravda)

Maďarsko by malo zrušiť zákon, ktorý priznáva občianstvo všetkým etnickým Maďarom na územiach susedných štátov. Následne by malo Slovensko odvolať novelu, ktorou na maďarský zákon reagovala bývalá vláda. Takéto riešenie sporu medzi Bratislavou a Budapešťou navrhuje prezident Ivan Gašparovič. Priznáva, že presadiť ho nebude jednoduché. „Musíme skúšať, ale mám obavy, že k tomuto zákonu budú ešte veľké debaty a diskusie,” povedal v Slovenskej televízii. Prezidenta pri nedávnom pobyte v OSN v New Yorku vítali rozhorčení Slováci. Po Ficovej novele im hrozí, že stratia slovenské občianstvo, ak požiadajú o americké. „Naši ľudia, ktorí sa odsťahovali v minulom, ale aj v tomto storočí, do Spojených štátov amerických, to vnímajú ako poškodenie. A ja som ich pochopil,” konštatoval Gašparovič. Myslí si však, že slovenská novela bola nutná, aj keď zlá ako odpoveď na rovnako zlý maďarský zákon. Nové podmienky pre maďarské občianstvo, ktoré začnú platiť od januára, vyvolávajú podľa Gašparoviča otázky o snahe Maďarska získať viac občanov a rozšíriť svoje územie. „Nechcem to stavať do tejto polohy, ale takto sa to niekde vníma. My by sme mali túto debatu ukončiť tým -dobre, prestaňme o tom hovoriť, sme susedia, nechceme od seba naviac nič, ako to, čo pre dobré susedstvo potrebujeme... Obidva tieto zákony treba zrušiť,” vyhlásil prezident. Slovenský zákon na rozdiel od maďarského už platí. Vláda Ivety Radičovej ho chce zrušiť a reagovať na Budapešť inak. Keďže KDH žiada pokutovať Maďarov, ktorí požiadajú o občianstvo, čaká koalíciu ďalšie ťažké vyjednávanie. Most totiž upozornil, že vláda sa zaviazala upraviť zákon tak, aby občanov netrestal. Prezident tiež nechápe, prečo jazykový zákon vyvoláva také vášne. V televízii obhajoval aj pokuty. Zákon bez nich podľa neho nemá zmysel. Politológ Miroslav Kusý uznáva, že zákon potrebuje sankcie. Otázkou však je, či práve tento spoločnosť potrebuje. Podľa neho je zákon o štátnom jazyku nielen nepotrebný, ale dokonca škodlivý. „Aj terajšia koalícia hovorí, že ho budeme mať len tak a neuplatňovať pokuty. Ale bude iná vláda a bude to účinný nástroj, aby sa kleplo po prstoch,” odkázal Kusý. Ani nová vláda zákon nezruší, do parlamentu posiela novelu aj s pokutami.

Ivan Gašparovič by zrušil maďarský aj slovenský zákon o občianstve

3. októbra 2010 - (sita)

Prezident Ivan Gašparovič si myslí, že najlepšie by bolo zrušiť novelu maďarského zákona o dvojakom občianstve, ako aj slovenskú „odpovednú” zmenu zákona o štátnom občianstve. Maďarský zákon uľahčuje získanie maďarského občianstva aj pre tých, čo v krajine nežili a nemajú tam trvalý pobyt. Stačí ak majú maďarských predkov. Novela slovenského zákona o štátnom občianstve priniesla pravidlo, že ak občan SR urobí úkon k dobrovoľnému získaniu občianstva iného štátu, tak jeho získaním stráca slovenské občianstvo. Zrušenie oboch nových noriem by bolo podľa prezidenta rozumné a logické. „Ostali by sme na tom, čo doteraz vyhovovalo, bolo v poriadku. Nevidím dôvod, prečo by sme mali takto - by som povedal - vyšpičkovať napätie v takejto oblasti, ktorá do budúcnosti nemusí byť ani dominantná, „ vyhlásil Gašparovič v relácii STV O päť minút dvanásť. Podľa prezidenta teraz ideme hovoriť o veľkej Európe, zbližovaní sveta. „To nie je dobré, ak by sme to chceli takouto formou, aby sa niekto rýchlo prihlásil, aby nás bolo viac, aby sme možno mali väčšie územie,” konštatoval Gašparovič a dodal, že „nechcem to do tejto polohy stavať, akože takto to bude, ale takto sa to niekde vníma, takto to vnímajú ľudia, takto sú o tom debaty”. „Túto debatu by sme my mali ozaj zakončiť tým, že: dobre, prestaňme o tom hovoriť, sme susedia, máme sa radi, nič od seba nechceme naviac, ako to čo pre dobré susedstvo potrebujeme. Výsledok týchto debát by mal byť ten, ktorý som označil - obidva zákony zrušiť, „ vyhlásil prezident. Gašparovič súhlasí so šéfom slovenskej diplomacie Mikulášom Dzurindom, že „na zlý zákon sa neprijal lepší zákon u nás”. Podľa hlavy štátu sa iné z našej strany nedalo. „Tento zákon z pohľadu maďarskej strany je ozaj takým náborom všetkých, ktorí žili v Uhorsku, nie v Maďarsku. Čiže každý Uhor si prakticky môže požiadať o občianstvo v Maďarskej republike ak splní ešte niektoré dodatkové povinnosti,” uviedol Gašparovič.

Gašparovič by zrušil sporné zákony o občianstve

3. októbra 2010 - (tasr)

Prezident SR Ivan Gašparovič by zrušil maďarský zákon o dvojakom občianstve a tiež novelu zákona o štátnom občianstve, ktorá bola reakciou slovenských zákonodarcov na tento zákon. Uviedol to v diskusnej relácii STV O päť minút dvanásť. „To má jedinú rozumnú logiku,” zdôraznil s tým, že nevidí dôvod, prečo by sa malo „vyšpičkovať” napätie v oblasti, ktorá do budúcnosti nemusí byť ani dominantná. Prezident však zároveň priznal, že z našej strany sa nedalo robiť nič iné, pretože maďarský zákon je podľa jeho slov náborom všetkých, ktorí žili v Uhorsku, nie v Maďarsku. „Čiže, každý Uhor si môže prakticky požiadať o občianstvo Maďarskej republiky, ak splní ešte niektoré dodatkové povinnosti, ktoré tento zákon prináša,” zdôraznil. Na otázku, či sa nazdáva, že náš južný sused bude v tomto prípade ústretový, odpovedal: „Musíme skúšať. Mám obavy, že k tomuto zákonu budú ešte veľké debatné diskusie.” V súvislosti s novelou zákona o štátnom jazyku z dielne ministerstva kultúry, v ktorej zostali sankcie pre úrady, ale nie pre bežných ľudí, prezident vyjadril svoj názor, že tieto sankcie sú potrebné. „Je to normálny zákon, ktorý hovorí o štátnom jazyku a rešpektuje všetky národnosti, ktoré u nás môžu svojim jazykom hovoriť,” zdôraznil s tým, že pokuty sa nebudú týkať jednotlivcov. Gašparovič je podľa vlastných slov veľmi sklamaný z parlamentu. „Takýto parlament v histórii a ja som už 20 rokov v politike, si nepamätám. Myslím si, že NR SR bude musieť prijať nejakú sebareflexiu,” zdôraznil. Ani súčasné dianie v jednotlivých koaličných stranách podľa hlavy štátu nenasvedčuje nejakému pokojnému životu na Slovensku. „Ja som za to, aby tu bola politická stabilita. Bez nej sa nebudú dosahovať ani sociálne programy, ani sa nebudú riešiť ekonomické problémy,” konštatoval. Politika vládnych reštrikčných opatrení musí byť podľa Ivana Gašparoviča taká, aby bolo možné poznať ich dôsledky. „Vo všeobecnosti povedané, nedať ľuďom peniaze na to, aby mohli kupovať, aby mohli v rámci svojich sociálnych predstáv žiť, nie je dobré. To vyvoláva nové krízy,” uviedol s tým, že z tohto pohľadu bude musieť byť vláda veľmi uvážlivá.

Komunálne voľby v Maďarsku sprevádzajú mimoriadne udalosti

3. októbra 2010 - (tasr)

V predvečer nedeľňajších komunálnych volieb v Maďarsku vystrelili zo vzduchovky na kandidáta na starostu obce Monorierdő v Peštianskej župe. V Budapešti sa zas v noci zo soboty nadnes pobili aktivisti dvoch politických strán. Podľa maďarskej komerčnej televíznej stanice TV2 kandidát na starostu lepil práve plagát, keď naňho vystrelil zo vzduchovky neznámy páchateľ. Policajti na mieste incidentu našli náboj. V priebehu noci na budapeštianskom Námestí Lujzy Blahovej museli zasahovať policajti pri bitke aktivistov dvoch strán. Tí sa pohádali kvôli tomu, že nebola odstránená stranícka búdka jednej strany, čím podľa aktivistov druhej strany bolo porušené volebné moratórium. Aj počas dnešných volieb do miestnych a menšinových samospráv došlo k bitke. V predsieni volebného okrsku obce Ópályi v Sabolčskej župe sa pohádala manželka jedného z kandidátov s delegovaným členom miestnej volebnej komisie. Hádka sa zvrhla v bitku, pri ktorej nebol však nikto zranený. Do 11.00 h pristúpilo k urnám volieb do samospráv v Maďarsku iba 16,31 percenta oprávnených voličov. V Budapešti bola podľa Celoštátnej volebnej kancelárie (OVI) dokonca iba 13,97-percentná účasť. Poslancov miestnych a menšinových samospráv, starostov a primátorov môže dnes voliť 8,2 milióna oprávnených voličov. Volebné miestnosti budú otvorené do 19.00 h. V roku 1998 bola účasť do 11.00 h 15,51 percenta, v roku 2002 17,91 a pred štyrmi rokmi 18,53 percenta oprávnených voličov.

Začali sa komunálne voľby

Svojich zástupcov do menšinových samospráv volia aj Slováci žijúci v Maďarsku

3. októbra 2010 - (tasr)

V Maďarsku otvorili dnes o 6.00 h 10 740 volebných okrskov, v ktorých môžu voliči voliť poslancov miestnych samospráv, menšinových samospráv, starostov a primátorov. Svojich zástupcov do menšinových samospráv bolia aj Slováci v Maďarsku. Volebné okrsky v celkovo 3176 obciach a mestách budú otvorené do 19.00 h. Po uzatvorení urien bude Celoštátna volebná kancelária (OVI) priebežne zverejňovať spracované výsledky volieb.

Prieskumy verejnej mienky sa zhodujú v tom, že vládny blok Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (Fidesz-KDNP) získa aj v týchto voľbách výrazné víťazstvo, podobne, ako tomu bolo v aprílových voľbách do parlamentu. Podľa prieskumov všetkých významnejších inštitútov možno očakávať vyše 60-percentný podiel hlasov bloku Fidesz-KDNP.

Na menšinové voličské zoznamy sa celkovo prihlásilo 227.838 osôb, voliť môžu z 15.589 kandidátov. Pred štyrmi rokmi sa slovenských voličov zapísalo 15.078, teraz ich je o 2796 menej. Najviac je Rómov (133.182), po nich nasledujú Nemci (46.506) a Slováci (12.282). Voľby do slovenských menšinových samospráv boli vypísané v 126 mestách a obciach, celkom v 11 župách a v Budapešti. V roku 2006 to bolo 122 lokalít. Do samospráv Slovákov v Maďarsku sa uchádza 649 kandidátov. V zmysle novely zákona o voľbách poslancov miestnych samospráv, starostov a poslancov, ktorú parlament prijal 9. júna, budú mať tieto samosprávy od terajšej jesene menší počet poslancov. Sprísnili sa aj podmienky kandidatúry a tvorby kandidačných listín. Samosprávy 13 registrovaných menšín v Maďarsku volia po roku 2006 druhýkrát bez asistencie väčšinových voličov. Robia tak na základe prihlásenia sa na menšinové voličské zoznamy v zmysle novelizovaného menšinového zákona.

Znižovanie sadzieb nie je cestou k maďarskému ozdraveniu

3. októbra 2010 - (sita)

Maďarská cesta k ozdraveniu nevedie prostredníctvom ďalšieho uvoľňovania monetárnej politiky, ale naopak rýchlym splatením dlhu a zabezpečením cenovej stability. Uviedol to viceguvernér maďarskej centrálnej banky Ferenc Karvalits. „Maďarsko už nemá priveľký priestor pre zvoľnenie fiškálnej a monetárnej politiky. Fiškálnu politiku obmedzuje úroveň vládneho dlhu, kým monetárnu politiku neistý výhľad dlhodobej inflácie a menové zloženie zostávajúceho dlhu,” zdôraznil Karvalits. Maďarská centrálna banka ponechala v pondelok už piaty raz v poradí kľúčovú úrokovú sadzbu na rekordne nízkych 5,25 %. Ako Karvalits dodal, akékoľvek oneskorenie splácania dlhu by významne zhoršilo vyhliadky krajiny na ekonomické ozdravenie. „Maďarská fiškálna situácia je mimoriadne zlá. Krajina prakticky konštantne nespĺňa pravidlá Paktu stability a rastu. Odkladanie znižovania dlhu by znamenalo stabilizáciu súčasnej vysoko-rizikovej prirážky. Vysoko-riziková prirážka predstavuje vyššie trhové úrokové sadzby, ktoré by obmedzili investície a v dlhodobejšom výhľade zhoršili vyhliadky na rast,” dodal Karvalits.

Martinská poetická jeseň

5. októbra 2010 - (Taťana Sivoňová - Slovenské národné noviny)

S príchodom jesene zavítala do Martina i poetická jeseň. Jej siedmy ročník usporiadala Turčianska knižnica v Martine v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, literárny klub Duria, Miestny odbor Matice slovenskej v Martine a Slovenské národné literárne múzeum. V Martine sa tak stretli literárne kluby a amatérski autori zo Slovenska, z Česka, Poľska a Maďarska. Hlavný program sa uskutočnil 17. septembra v Turčianskej knižnici v Martine a otvorený bol hudobným vystúpením speváckeho súboru Priekopčanka. Nasledovala prezentácia tvorby autorov i literárnych klubov v podaní recitátorov Klubu 3P Milady Záthureckej a Martina Kleina. Predstavili tvorbu autorov z Plzne, Jičína, Frýdlantu nad Ostravicí, Bratislavy, Martina, zo Žiliny, Spišskej Novej Vsi, z Kysuckého Nového Mesta, Limanovej (PL), Českého Těšína, Budapešti, Popradu, Vrútok a Trenčína. K spoločnému programu prispelo hudobné vystúpenie žiačky Základnej umeleckej školy v Martine Nikoly Koželuhovej. Večer sa literárna spoločnosť presunula do prekrásnej Jasenskej doliny, ktorý strávila rozhovormi s regionálnymi autormi - Ondrejom Nagajom a Milanom Gondom. Druhý deň podujatia sa niesol v znamení poznávania tohto kúta Turčianskej záhradky. Účastníci absolvovali jazdu na lanovke a nenáročnú túru lesmi Veľkej Fatry. Popoludnie bolo venované autorským čítaniam a príprave literárnej dielne. V podvečerných hodinách účastníci zorganizovali medzinárodný petangový turnaj. Slovensko - držiteľ pohára z minulého roku - svoje prvenstvo neobhájilo, pohár putoval tento rok do česká. V kategórii žien zvíťazilo Poľsko. Večer bola vyhodnotená literárna dielňa, výsledky ktorej sa objavia v almanachu Martinská poetická jeseň 2010. Nás ako organizátorov Martinskej poetickej jesene teší, že sme prispeli k spojeniu malej časti literárnej obce českej, slovenskej, poľskej a slovenskej žijúcej v Maďarsku. Naše želanie je túto obec rozšíriť a spojiť aspoň malú časť literárnej Európy. Na budúci rok by sme radi privítali literárnych kolegov z Ukrajiny. Veľké poďakovanie patrí spoluorganizátorom a sponzorom, ktorí materiálne a finančne podporili toto stretnutie, a Ministerstvu kultúry a cestovného ruchu SR, ktoré poskytlo finančnú dotáciu. Veríme, že aj ďalších priaznivcov nadchne myšlienka spolupráce, priateľstva a rozvoja súčasnej amatérskej literatúry a v budúcnosti neodmietnu našu prosbu o spoluprácu. Martinská poetická jeseň získala dobré meno a udržať ho aj naďalej je naším poslaním aj v roku 2011.

V Sudáne uniesli maďarského mierotvorcu

8. októbra 2010 - (sita / mti)

V Sudáne uniesli ozbrojenci maďarského mierotvorcu, informoval v piatok maďarský minister obrany Miklós Attila Németh. István Papp, ktorý sa v Sudáne podieľal na projekte s cieľom odzbrojiť detských vojakov a vyslobodiť ich zo spárov povstalcov, je podľa Németha podplukovníkom maďarskej armády vo výslužbe. V Sudáne pôsobil pod hlavičkou medzinárodnej mimovládnej humanitárnej organizácie. Maďarského mierotvorcu spolu s jedným jeho kolegom uniesli ozbrojenci vo štvrtok neskoro večer priamo z ich príbytkov v meste al-Fašír, pričom druhému unesenému sa pri nakladaní do auta podarilo ujsť. O Pappovom ďalšom osude zatiaľ nie je nič.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
....................................................................................................................................................

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink