Prvú septembrovú sobotu oslavoval kestúcky páví krúžok v miestnom kultúrnom dome významné jubileum, polstoročnicu. Po svätej omši v rímskokatolíckom kostole sv. Klementa sa sem ponáhľali mladí aj dospelí. Moderátorkou jubilejného programu bola zástupkyňa starostky obce Paula Radovičová.

Bez hudby nie je človek úplný

Po zaspievaní pilíšskej hymny sa ako prvá prihovorila starostka obce Kristína Farkasová. Vo svojej slávnostnej reči upriamila pozornosť na to, že páví krúžok svojím spevom plní dôležité poslanie: nielen uchováva slovenské ľudové piesne, ale prezentuje aj tradičný kestúcky odev a kultúru. Vyzdvihla, že pieseň je neoddeliteľnou súčasťou hudby zdravého národa, nachádzame ju v umení, v škole, aj v spoločenskom živote. Závisí však na jedincovi, do akej miery ju pustí k sebe. Sú aj takí, ktorí sa piesni oddali celí, ako napríklad členovia jubilujúceho pávieho krúžku. Mnohí z týchto zanietených ľudí boli svedkami, ako vďaka hnutiu Vyletel vták sa začiatkom 70-tych rokov znovuzrodila ľudová hudba v celej krajine. V októbri 1971 založili zbor aj v Kestúci, lebo ľudia precítili radosť zo spoločného spevu. Vďaka tomu sa polozabudnuté ľudové piesne opäť stali viditeľným pokladom pre každého a zásluhou zboru ostala slovenská národnosť pri živote.

Ocenenia potvrdzujú šľachetné ciele a tvrdú prácu

Po úvode sa slova ujala predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Kestúci Agneša Kochňáková, ktorá stručne predstavila páví krúžok. „Cieľom jeho vzniku bolo, aby uchovával ľudové piesne a tradície. S veľkou zanietenosťou sa zhromaždili ženy i muži, ktorí milovali kestúcke ľudové piesne a nechceli, aby sa zabudlo na prekrásne zvyky a obyčaje dediny. Na začiatku mal krúžok 30 členov. Prvé veľké vystúpenie pávieho krúžku bolo 22. januára 1972 v Tatabányi-Bánhide. Pred domácou verejnosťou prvýkrát vystúpil v marci 1973. V zbore v súčasnosti účinkuje 16 ľudí. Jeho vedúcou je od 4. marca 1991 Anna Kainová,“ spomenula A. Kochňáková a vymenovala doterajšie významné míľniky, niektoré úspechy pávieho krúžku. Zbor vyznamenaný cenou Za našu národnosť udržiava pri živote aj miestne ľudové zvyky, ako napríklad spieva pašie v miestnom slovenskom nárečí na Veľký piatok, na fašiangy pochováva basu, uskutočňuje obrady spojené so sviatkom svätej Lucie, alebo uchováva vianočné tradície. Na záver svojho príhovoru predsedníčka upriamila pozornosť prítomných na výstavu fotografií a ocenení z posledných 50 rokov.

Piesne sú základom identity a zbližujú

Ku gratulantom sa pridala aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková. „Hovorí sa, že folklór je dušou národa. Určite sa dá povedať aj to, že ľudová pieseň je tá vrstva folklóru, ktorá sa traduje a s ktorou sa oboznamujú novšie a novšie generácie. Sú hádam medzi prvými, keď sa stretávajú s kultúrou svojho užšieho prostredia. Práve preto sa dá povedať, že ľudové piesne, melódie a texty, ktoré žijú aj tu, v Pilíši, sú základným kameňom identity tunajších ľudí. Je dôležité, aby sa pevne položili tieto kamene a na nich sa budovala budúcnosť i ďalšia generácia,” dodala. Predsedníčka nášho najvyššieho voleného zboru sa poďakovala za pozvanie a zagratulovala k jubileu Pamätným listom k 50. výročiu vzniku.

Po A. Hollerovej Račkovej sa jubilantom prihovorila aj úradujúca tajomníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Monika Szabová. Humorne poznamenala, že keď sa založil páví krúžok, mala len dva mesiace. Odovzdala darček s prianím, aby zbor ešte dlho spieval, či už sám, alebo spolu s inými formáciami.

Kestúcky spev na župnom zozname kultúrneho dedičstva

Riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) Katarína Király, ktorá v roku 2017 dostala od kestúckej Obecnej samosprávy vyznamenanie Človek roka, vo svojom príhovore pripomenula, že začiatky pávieho krúžku sa datujú do obdobia, keď sa už ľudia neschádzali na páračky a museli si nájsť novú formu, aby spoločne mohli spievať. „Dnes nám chýbajú v tejto skupine mnohí ľudia, ktorí boli nielen najskúsenejší, ale najviac si pamätali, vždy vedeli povedať k piesňam aj nejaký príbeh, udalosť,” zaspomínala si na zbieranie materiálov k zbierke 300 kestúckych ľudových piesní Tá kestúcka veža K. Király. Riaditeľka ÚKSM poznamenala, že tento výnimočný spev v západoslovenskom nárečí, ktoré nepozná mäkké spoluhlásky, je zapísaný do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Komárňansko-ostrihomskej župy. Odovzdala Pamätný list ÚKSM pri príležitosti 50. výročia založenia a za uchovávanie tradičnej ľudovej kultúry Slovákov v Maďarsku.

Národnosti sú veľmi uznávané

Členom jubilujúceho pávieho krúžku zablahoželal aj predseda VZ Komárňansko-ostrihomskej župy György Popovics. „Nielen uznávame, ale chceme aj zachovať tie hodnoty a piesne, ktoré prezentuje samotný páví krúžok. […] Žijeme v období, keď národnosti v Maďarsku si všetci vážia a sú uznávané. Je to potrebné, lebo je viditeľné, že samotní vystupujúci na podujatiach už nie sú mladí,” zdôraznil s tým, že každého zvykne povzbudzovať, aby rodiny učili svoje deti po slovensky, aby ich zapísali do slovenského gymnázia v Budapešti a po návrate domov, do rodného kraja sa vďaka nim tieto hodnoty možno nedostanú do múzea, ale ostanú živé.

„Keď spievame sme v mieri“

Po príhovoroch nasledoval kultúrny program. Obecenstvu sa najprv prihovorila vedúca pávieho krúžku. „Pred 50-timi rokmi, keď sme ešte boli mladí, celá dedina poznala tieto naše piesne. Spolu ich spievali všetci, či už cez nedele alebo počas sviatkov. Naši rodičia, starí rodičia, kmotrovci, kamaráti si vždy spolu sadli do pivnice a po niekoľkých pohárikoch dobrého kestúckeho vína začali spievať. My, ako deti, sme ich počúvali. Takto sa v nás prebudila láska k slovenským ľudovým piesňam,” vysvetlila A. Kainová blízky vzťah členov zboru k folklóru. Vedúca si zaspomínala aj na samotné začiatky pávieho krúžku. „Založili sme ho v roku 1971. Vedúcim bol pán učiteľ Gajdár, ktorý bol veľmi prísny. Hlásili sa toľkí, že bola aj prijímacia skúška. Najprv si každého vypočul a potom vybral tých, ktorí mohli spievať. Zo zakladateľov už len teta Mila Feketeová a Lajos Nagyvári sú medzi nami. On bol prvým naším harmonikárom,” povedala A. Kainová s tým, že dodnes členov spája láska k folklóru, spevu, tradíciám, ale pondeľňajšie skúšky poskytujú možnosť precvičiť si aj samotný jazyk. Dodala, že väčšina piesní z repertoáru zboru je smutná, lebo sedliacky život bol veľmi tvrdý a v nich to ľudia vyjadrili.

Oslava s priateľmi, ktorí vždy stáli pri nás

V kultúrnom programe medzi prvou a poslednou kyticou slovenských piesní jubilantov vystúpili harmonikár L. Nagyvári, Ženský spevácky zbor z Čívu a spevácky zbor Vozokanka z Plavých Vozokanov na Slovensku. Na záver kultúrneho programu sa ku gratulantom pripojili okrem iných aj poslanecký zbor miestnej slovenskej národnostnej samosprávy, Slovenská samospráva Komárňansko-ostrihomskej župy, vedúca Ženského speváckeho zboru z Čívu Rozália Keleczová, riaditeľka Základnej školy Józsefa Kincsesa v Kestúci Etelka Tordová Petriková i starostka Plavých Vozokanov Kornélia Sádovská. Moderátorka P. Radovičová sa poďakovala aj predsedníčke Náboženského a sociálneho výboru CSSM Ildike Klauszovej Fúzikovej a spisovateľovi Zoltánovi Bárkányimu Valkánovi, ktorí vždy pomáhali Kestúčanom.

Slávnostný program ukončila hymnická pieseň Slovákov v Maďarku Daj Boh šťastia. Na záver podujatia sa uskutočnila večera pre vystupujúcich a hostí. Stretnutie pokračovalo spoločným spevom a priateľskými rozhovormi.

Podujatie podporili Slovenská samospráva Komárňansko-ostrihomskej župy, Obecná samospráva v Kestúci, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku a poslanec Alexander Kochňák.

AR

Foto: autor