V Budapešti prostredníctvom zastúpenia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) v Budapešti a Slovenského inštitútu sa predstavilo konzorcium štyroch kráľovských miest z východného Slovenska - Bardejova, Kežmarku, Starej Ľubovne a Levoče.

Prítomných v mene organizátorov privítali riaditeľ SI Milan Kurucz a vedúca budapeštianskej kancelárie SACR Soňa Jelínková. Po privítacích slovách nasledovalo premietanie filmu o štyroch kráľovských mestách s maďarským dabingom.

Bardejov je historicky a kultúrne bohaté mesto. Historické centrum spolu s komplexom stavieb tvoriacich židovské suburbium zo začiatku 18. storočia bolo v roku 2000 zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Najvzácnejšou časťou mesta je Radničné námestie s nádhernými gotickými meštianskymi domami a Bazilikou minor sv. Egídia, prvou stavbou renesancie na území Slovenska, v ktorom je umiestnená expozícia Šarišského múzea Slobodné kráľovské mesto Bardejov. Nemenej významné a zaujímavé je aj opevnenie mesta. Fortifikačný systém Bardejova patrí k najdokonalejším a najzachovalejším opevneniam miest v Európe.

Levoča sa po prvý raz spomína v listine z roku 1249 pod názvom Leucha. Za krátky čas sa stala hlavným centrom nemeckej kolonizácie na Spiši a v roku 1271 ju dokonca povýšili na hlavné mesto Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1323 ju vyhlásili za slobodné kráľovské mesto. Levočania obchodovali s Krakovom, hansovnými mestami, Benátkami, vyrábali aj pre trhy a jarmoky v celom Uhorsku a Poľsku. Neskôr sa Levoča stala jedným z hlavných centier renesancie a humanizmu v Uhorsku. Ťažiskom starobylej Levoče je rozľahlé obdĺžnikové námestie. Stojí tu rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba zo 14. storočia, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby na Slovensku. S farským kostolom susedí budova bývalej levočskej radnice s arkádami postavená po požiari v roku 1550. Na námestí stojí aj tzv. klietka hanby zo 16. storočia, ktorá sa v minulosti využívala na verejné pranierovanie. Centrálne námestie lemuje vyše 50 pozoruhodných meštianskych a patricijských domov. Viaceré sú pomenované podľa bývalých majiteľov.

Kráľovské mesto Kežmarok dostalo práva od uhorského kráľa Belu IV. v roku 1269. Výhodná poloha mesta pri dôležitých obchodných cestách, spájajúcich Orient so severom Európy, urýchlila jeho hospodársky rozvoj. Kežmarok bol i počas minulých storočí veľmi živým mestom. Po celej Európe preslávili Kežmarok farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihlári a zlatníci. Vyše sedem storočí existencie Kežmarku poznačilo i jeho architektúru, ktorá počnúc románskym slohom obsahuje každý stavebný štýl. Za povšimnutie stojí bazilika sv. Kríža, pred kostolom je samostatne stojaca veža - Zvonica, ktorá sa pokladá za najstaršiu renesančnú zvonicu na Slovensku. Kežmarské domy sa podobali ako vajce vajcu - odlišovali sa iba v tom, že menšie patrili remeselníkom a väčšie úradníkom, doktorom, obchodníkom. V roku 1950 bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu, jednu zo sedemnástich na Slovensku. Evanjelický drevený artikulárny kostol a Evanjelické lýceum sa stali r.1985 národným kultúrnymi pamiatkami. V roku 1991 bola v meste obnovená tradícia výročných trhov. V lete sa koná známe Európske ľudové remeslo (EĽRO) a v zime Vianočný trh.

O Starej Ľubovni najstaršia listinná zmienka je z r. 1292. Po postavení hradu Ľubovňa sa obec zmenila na podhradie a tým sa zväčšil jej význam. Pre rozvoj mesta bol významný rok 1364, kedy ho Kráľ Ľudovít I. povýšil na kráľovské mesto. Jeho ďalší vývoj podstatne ovplyvnilo zálohovanie územia poľskému kráľovi v r. 1412 - 1772. Mesto sa stalo známym hospodárskym a kultúrnym centrom. Po skončení zálohu mesto stratilo výnimočné postavenie, opustili ho úradníci a šľachta. Stará Ľubovňa sa stala centrom len širšieho okolia. Aj dnes tvorí historické jadro pravidelné námestie obdĺžnikového tvaru s meštianskymi domami s renesančnou dispozíciou a neskoršími barokovými a klasicistickými úpravami. Dominantou námestia je Kostol svätého Mikuláša pochádzajúci z obdobia okolo r.1280 a Provinčný dom - bývalé sídlo gubernátora zálohovaných spišských miest, v r. 1639 prestavané v renesančnom slohu.

Po premietnutí dokumentárneho filmu veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku Peter Weiss vysoko ocenil aktivitu konzorcia štyroch kráľovských miest. - V roku 1992 som bol zvolený za poslanca vo vtedajšom východoslovenskom volebnom kraji, takže osobne poznám tieto mestá. Môžem posúdiť aj tú dvadsaťročnú cestu, ktorú prešli do ich dnešnej podoby, ktorú ste videli vo filme. Historické dedičstvo sa zveľadilo prácou primátorov miest, poslancov mestských zastupiteľstiev a ľudí, ktorí v týchto mestách žijú. Nie všetko bolo v r. 1990, keď sa začali spoločenské premeny také krásne, ako ste videli, - povedal Peter Weiss a pozval prítomných na Slovensko. Ako povedal, verí, že problémy, ktoré sú na najvyššej politickej úrovni, sa nepremietnu do každodenných stykov medzi občanmi susedných spriatelených štátov.

V podvečerných hodinách bola v Slovenskom inštitúte otvorená vernisáž výstavy fotografií slovenských kráľovských miest, ktoré zhotovili manželia Igor a Mária Bobákovci. V priestoroch SI pozvaných hostí a širokú verejnosť privítal jeho riaditeľ Milan Kurucz. O dobrú náladu počas celej prezentácie sa postarala ľudová hudba z Levoče. Návštevníci mohli na záver ochutnať aj slovenské gastronomické špeciality. Výstava potrvá do konca júna.

(aszm)