Príspevky z Ľudových novín

40/2004 (30. septembra 2004)

Záujem o partnerské vzťahy

Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) v spolupráci s Regionálnym vzdelávacím centrom v Martine usporiadali 20. septembra v Mlynkoch stretnutie starostov zo Slovenska a z Maďarska. Ako nás informoval starosta hostiteľskej obce Jozef Havelka, na stretnutie pripravili v spolupráci so slovenskou menšinovou samosprávou a miestnou základnou školou krátky kultúrny program a po oficiálnej časti obed pre účastníkov. Po recitácii hostia zaspievali jednu pieseň, na ktorú reagovali Pilíšania svojou pesničkou.

Ako nás informovala predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková, regionálne vzdelávacie centrum ich vyhľadalo s iniciatívou, aby zorganizovali stretnutie starostov Prešovského a Liptovského kraja so starostami slovenských osád v Maďarsku. Účastníci zo Slovenska sa mohli zoznámiť so samosprávnym systémom v Maďarsku, ale aj s našimi Slovákmi a tiež mali možnosť nadviazať kontakty so slovenskými osadami, folklórnymi súbormi a školami. Hoci stretnutie pôvodne plánovali pre 50 starostov, keď sa dozvedeli, že zavítajú medzi Slovákov v Maďarsku, prihlásilo sa ďalších 20 osôb, a tak do Mlynkov prišlo 70 starostov zo Slovenska. V mene domácich organizátorov sa účastníkom prihovorila R. Egyedová Baráneková, ktorá vyjadrila svoje potešenie z toho, že manažér martinského vzdelávacieho centra Roman Hradecký vyhľadal práve ich, aby pomohli nadviazať kontakty so samosprávami a občianskymi organizáciami v Maďarsku. Vyzdvihla, že záujem z materskej krajiny je veľmi povzbudivý pre Slovákov v Maďarsku.

Podujatia sa zúčastnil aj chargé d´affaires Slovenskej republiky v Budapešti Milan Kurucz, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik a podpredsedníčka CSS Etelka Rybová, riaditeľ Regionálneho vzdelávacieho centra v Martine Dušan Gala, ktorý je zároveň predsedom Asociácie vzdelávania samospráv a riaditeľ prešovského vzdelávacieho centra Dušan Verčimak.

V mene obce Mlynky privítal hostí Jozef Havelka. Hovoril o blízkych vzťahoch Pilíšanov, o tom, že v pilíšskych škôlkach a školách sa vyučuje slovenčina. Potom predstavil zúčastnených starostov a predsedov slovenských samospráv.

Po ňom sa ujal slova Roman Hradecký, ktorý v skratke predstavil regionálne vzdelávacie centrá a požiadal riaditeľa martinského centra D. Galu, aby informoval prítomných o ich aktivitách. Dušan Gala sa po úvodných slovách zmienil o Asociácii vzdelávania samospráv, ktorá vznikla na zastupovanie miest a obcí z pohľadu vzdelávania. Na Slovensku pôsobí 11 regionálnych vzdelávacích centier a Asociácia koordinuje a napomáha ich činnosť. Vyzval účastníkov, aby predstavili svoje osady.

Ešte predtým dostal slovo predseda CSS Ján Fuzik, ktorý stručne informoval účastníkov stretnutia o Slovákoch v Maďarsku, o novele menšinového zákona a o samosprávnom systéme.

Po zaujímavej diskusii sa hostia pobrali do základnej školy, kde sa mohli pozrieť, ako sa v Mlynkoch vyučuje slovenčina. Potom navštívili slovenský pamätný dom a obecný úrad. Účastníci sa zhodli v tom, že koordináciu ďalšej spolupráce zveria na ZSM.

(ef)

Delegácia ekologického výboru NR SR v Sarvaši

Delegácia ekologického výboru Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) navštívila v dňoch 14. až 16. septembra Maďarsko. Parlamentní poslanci Mikuláš Juščik, Iveta Henzélyová, Vladimír Horák, Michal Vajda a László Köteles navštívili maďarský parlament a viedli rokovania so svojimi partnermi o spoločných problémoch a o protichodných záujmoch.

„Takmer sedemsto kilometrov dlhé hranice už naznačujú, že v oblasti ochrany životného prostredia a prírody jestvujú medzi Slovenskom a Maďarskom spoločné záujmy a rovnaké úlohy, či už ide o zabránenie znečisteniu riek, ochranu proti povodniam a podobne. Treba teda hľadať a nájsť styčné body,“ - povedal predseda maďarského parlamentného výboru Béla Turi-Kovács. - To neznamená, že musíme obchádzať konfliktné témy. Pravdepodobne ešte dlho nebude medzi nami súlad v otázke vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros, pretože tu existuje pevné maďarské stanovisko - dodal B. Turi-Kovács. Podobnou kontroverznou témou je využívanie jadrovej energie, avšak hodno dodať, že na maďarskej strane sa v samotnom ekologickom výbore názory na fungovanie atómových elektrární výrazne líšia. Predseda výboru Národnej rady SR Mikuláš Juščik k tomu poznamenal. „Hlavná vec, aby sme sa rozprávali, aby sme konzultovali, aby sme jednali, a to vždy urobí krok vpred, krok k tomu, že životné prostredie môžeme ovplyvniť, môžeme vylepšovať.“

Na druhý deň svojho pobytu v MR slovenskí parlamentní poslanci navštívili Dolnú zem. V Sarvaši si pozreli Národný park Körös-Maros, Rybársky a zavlažovací ústav, arborétum a navštívili aj Slovenskú základnú školu. Delegáciu v škole privítal primátor, parlamentný poslanec Mihály Babák, riaditeľka inštitúcie Zuzana Medveďová a predseda miestnej slovenskej samosprávy Tibor Mótyán. Primátor vzácnym hosťom poskytol základné informácie o meste. Hovoril o jeho založení, o zložení obyvateľstva, kultúre a hospodárstve. Riaditeľka školy s pýchou hovorila o dnešnej situácií inštitúcie. Ako povedala, majú obnovenú školu, kde počet detí z roka na rok rastie. Problémy majú s hosťujúcimi učiteľmi, nedostanú takého pedagóga, akého si žiadali. Okrem toho sú problémy s knihami, v knižnici majú veľa starých publikácií, potrebovali by novšie vydania.

Po slovách pani riaditeľky predseda slovenskej samosprávy Tibor Mótyán informoval hostí o sarvašských Slovákov a o ich aktivitách.

Delegácia ekologického výboru slovenského parlamentu v posledný deň svojho pobytu v Budapešti navštívila Ministerstvo životného prostredia a vodného hospodárstva MR.

(aszm)

VII. farský misijný týždeň pri Kostole sv. Jozefa v Budapešti

Prvýkrát spojený s národnostným stretnutím

„Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu!“ (Mk 16,15) “Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal." (Mt 28, 19-20)

Túto úlohu dal Ježiš svojím apoštolom. Je to poslanie, ktoré apoštoli odovzdávajú ďalej svojim nasledovníkom: poslanie Cirkvi dneška. Ježišovo posolstvo prináša svetlo do života ľudí. On ho priniesol z neba k nám a my ho máme šíriť po celej zemi, vnášať do každého ľudského srdca. Cirkev vydáva svedectvo a hlása evanjelium, aby všetci mohli veriť a dúfať, žiť a milovať tak, ako veril, žil a miloval Ježiš. Cirkev dneška je celosvetové spoločenstvo. Tým, ktorí sa krstom stávajú jej súčasťou, sprostredkúva vieru a hovorí im, ako majú kresťansky žiť. Tak napĺňa poslanie svojho Pána Ježiša Krista, kým on nepríde v sláve.

Misia (z lat. missio - poslanie) je názov činnosti Cirkvi, zameranej na šírenie kresťanstva a to od prvých čias založenia Cirkvi. Ľudovými misiami sú niekoľkodňové pobožnosti a najmä kázne v jednej farnosti, usporiadané na prehĺbenie náboženského života. Slovo „misia“ má pôvod vo výroku Ježiša Krista, ktorý apoštolom povedal: „Ako mňa poslal Otec, i ja posielam vás...“ Cirkev sa odvtedy vždy usilovala plniť toto „poslanie“, a v tomto diele pokračuje dodnes. V cirkevnom kalendári je aj Misijná nedeľa, ktorá bola ustanovená pápežom Piom XI. v roku 1926 a má pripomenúť, zdôrazniť a oživiť veriacim ich úlohu spolupráce na misijnom diele, a to vo forme modlitieb, duchovných i hmotných obetí v prospech šírenia kráľovstva Božieho na zemi.

Kardinál, prímas, arcibiskup Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy Péter Erdő vlani na Turíce vyhlásil arcidiecéznu misiu na obdobie rokov 2003-2005. Cieľom misijných dní je šíriť dobrú zvesť a kresťanské hodnoty prostredníctvom sv. omše, liturgie pokánia, duchovných cvičení, rôznych rodinných a farských podujatí. Už aj doteraz sa k výzve Otca kardinála pripojilo veľa farností.

Farnosť pri Kostole sv. Jozefa v Budapešti usporiadala misijný týždeň v dňoch 11. až 18. septembra 2004 a prvýkrát doňho zapojila aj národnosti žijúce v VIII. obvode hlavného mesta: Albáncov, Chorvátov, Nemcov a Slovákov. Poznamenávame, že v VIII. obvode, Jozefíne, žijú vyše 200 rokov v pokoji a svornosti Nemci, Slováci a Maďari. V tejto tradícii by chceli farníci pokračovať aj v budúcnosti.

Misijný týždeň bol bohatý na rôzne programy. Začal sa 11. septembra v Záhrade Orczy, a to dňom farnosti. Dekan farnosti Ferenc Bajzáth a člen farskej rady András Asztalos srdečne pozdravili prítomných, medzi ktorými boli aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, predsedníčka Náboženského podvýboru CSS Ildika Klauszová Fúziková a predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai. Organizátori sa snažili priblížiť farníkom minulosť a prítomnosť v Maďarsku žijúcich národností, a to prostredníctvom dvoch premietaných filmov. Prvý objektívne predstavil dodnes chúlostivú otázku - presídlenie Nemcov z Maďarska do Nemecka po 2. svetovej vojne. Po premietaní filmu člen poslaneckého zboru Nemeckej menšinovej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Dr. Gábor Pálházi podal svedectvo o dôležitosti viery najmä v kruhu mladých ľudí.

Ján Fuzik sa najskôr poďakoval pánovi dekanovi Ferencovi Bajzáthovi za zabezpečenie možnosti usporadúvať v Kostole sv. Jozefa každú prvú nedeľu v mesiaci slovenské sv. omše, ktoré sa konajú už šiesty rok. Potom sa predseda CSS predstavil aj ako novinár a režisér 30 dokumentárnych filmov. „Spoločná minulosť - spoločná budúcnosť“ bol názov druhého premietaného dokumentárneho filmu z r. 1993, ktorý podal obšírny obraz o minulosti a súčasnosti 13 v Maďarsku žijúcich národných a etnických skupín. Po filmoch sa rozprúdila živá diskusia, ktorá potvrdila veľký a úprimný záujem o život národností nielen v VIII. obvode, ale v celej krajine.

Vyvrcholením misijného týždňa boli národnostné stretnutia, kultúrne prehliadky Albáncov, Chorvátov, Nemcov a 18. septembra Slovákov, ktoré sa konalo v parku pri farnosti. Bolo potešiteľné, že o kultúrny program Slovákov prejavilo záujem toľko občanov. Prítomných pozdravili dekan Jozef Bajzáth, predsedníčka Folklórneho súboru Lipa a podpredsedníčka Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Monika Szelényiová. V rámci kultúrneho programu predniesli slovenské tance, odzneli recitácie a hra na fujare v podaní žiakov budapeštianskej slovenskej školy a vystúpil páví krúžok z Tardošu pod vedením Jozefa Árendáša.

Po kultúrnom programe sa konala slávnostná sv. omša, vďakyvzdanie za úspešný misijný týždeň. Sv. omšu slúžil vdp. Ladislav Kiss-Malý, spieval páví krúžok z Tardošu, na organoch hrala Viktória Hrťanová a na flaute Zuzana Hrťanová. Po sv. omši bolo na farnosti agapé, na ktoré tardošské gazdinky napiekli chutné pagáčiky. Pevne veríme, že všetci účastníci misijného týždňa budú kráčať do budúcnosti s jasnou výzvou poslania Ježiša Krista a budú pokračovať v pestovaní dedičstva otcov rozvíjaním bohatého pokladu viery.

(if)

Békešská Čaba

Slovenské vysielanie

Obyvatelia slovenskej národnosti v Békešskej Čabe sa už niekoľko rokov dožadujú televízneho vysielania v slovenskom jazyku. Z iniciatívy slovenskej menšinovej samosprávy mesta Celoštátna rozhlasová a televízna rada (ORTT) podporuje, aby v čabianskej televízii Csaba TV bolo takéto vysielanie. Slovenská televízia (STV) je ochotná poskytnúť Čabanom hrané i dokumentárne filmy a verejné programy, ktoré by boli doplnené miestnymi správami, informáciami. Slovenské vysielanie by sa hlásilo v Csaba TV od začiatku roku 2005 s raz týždenne.

Minulosť Čaby v Trebišove

Slovenská menšinová samospráva v Békešskej Čabe pripravila výstavu fotografií s názvom Minulosť Békešskej Čaby, ktorú otvorili v týchto dňoch v trebišovskom múzeu (na Slovensku). Zo strany békeščabianskej mestskej samosprávy pozdravila návštevníkov výstavy národnostná referentka Helena Somogyiová, samotnú výstavu otvoril člen slovenskej samosprávy mesta Ondrej Hanko.

Erotické exlibrisy z Košíc

V Jankayho galérii v békeščabianskom Csaba centre otvorili 21. septembra výstavu zo zbierok Východoslovenského múzea v Košiciach - erotické exlibrisy. Vo fonde Východoslovenského múzea v Košiciach evidujú 227 drobných grafických listov - exlibris. Medzi nimi sú exlibrisy - novotlače šľachtických, kláštorných a biskupských knižníc zo 16. a 17. storočia, no prevažnú časť tvoria originálne diela z 20. storočia, od známych i menej známych výtvarníkov. Z celého súboru exlibrisov je pätnásť s erotickými motívmi. Je to ucelená zbierka od viacerých českých výtvarníkov, ktoré si u nich objednal bibliofil J. K. Obrátil. Múzeum túto zbierku v roku 2002 doplnilo dielami maliara Petra Kocáka a časťou jeho súkromnej zbierky - pribudlo 29 japonských drevorezov s touto tematikou. Do Békešskej Čaby priniesli Košičania 64 exponátov. Na podujatí, na ktoré finančne prispela aj miestna slovenská samospráva, vystúpili žiaci slovenskej školy. Výstavu otvorili predseda slovenskej samosprávy Juraj Ando a generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo. Výstava bude prístupná do 21. októbra.

(ef-t)

Na výstave slovenských výtvarníkov

V békeščabianskej Jankayho galérii v budove Csaba Center našli svoje domovské sídlo aj slovenskí umelci. Terajšia výstava je z diel členov Umeleckej besedy slovenskej Márie Antónie Füköovej a Gabriely Veressovej, majstrov koláže a aplikačnej techniky. M. A. Füköová vystavovala v posledných desiatich rokoch v Augsburgu (Nemecko), Viedni, Bratislave, Tel Avive a v početných mestách v Maďarsku, zatiaľ čo G. Veressová sa predstavila so svojimi textilnými obrazmi v Bratislave, Považskej Bystrici a Banskej Bystrici. Tentoraz spoločne vystavujú svoje pre čabianskych záujemcov trochu netradičné umelecké diela.

Pohľady návštevníkov upútajú také obrazy M. A. Füköovej, ako napríklad Jesenné listy, Beethoven a Nostalgia, ktoré sa pokúšajú prezradiť tajomstvá systému súvislostí života a umenia; religiózne mariánske obrazy sú vynikajúcim surrealistickým stvárnením nádeje snov, textilné obrazy zachytávajúce dedinské prostredie prinášajú do výstavnej siene farby leta a vôňu sena.

Expresívne modré, červené a žlté textilné obrazy G. Veressovej zaznievajú v priestore výstaviska ako hudobné akordy, kým drobné predmety už aj svojimi názvami naznačujú abstrakciu: Relikvia, Požehnaná láskou, Pretancovaný život...

Účastníkov vernisáže v čabianskej galérii pozdravili generálny konzul SR Štefan Daňo a predseda slovenskej samosprávy mesta Juraj Ando.

(es-k)

Jubilejný piknik

Vlastivedný a miestnohistorický klub dôchodcov Lajosa Haána v Békešskej Čabe oslavuje v týchto dňoch pätnáste výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti zorganizoval v sídle klubu kultúrne popoludnie. Na oslavu boli pozvané štyri spolky: békeščabiansky Lencséšsky klub dôchodcov, Spolok dôchodcov na ulici Juraja Dózsu, Slovenský klub, ako aj Mestský klub v Hódmezővásárhelyi. Prítomní oslavovali na popoludňajšom pikniku spoločným spevom, recitáciami a hrou na citare. Viacerí spomedzi starších potešili poslucháčov prednesom vlastných básní či príbehov. Klub dôchodcov, založený v roku 1989, je dôležitým prvkom v živote jeho členov. Popri užitočne trávených chvíľach, zábave a objavovaní talentov poriada spolok aj výlety a oslavy našich sviatkov. „Často organizujeme pútavé prednášky a za dôležitý pokladáme aj rozvoj kultúry,“ zdôraznil vedúci klubu Juraj Šóti. Pre spolok znamená veľkú pomoc aj to, že klubovňu na Békešskej ulici majú vďaka Slovenskému oblastnému domu už niekoľko rokov k dispozícii bezplatne a programy financujú z prostriedkov, získaných cestou súbehov.

(b-f)

Gazdovský deň s Bolerázom

V Hidashátskej poľnohospodárskej a. s. bakuczkého obvodu, v najväčšej maďarskej spoločnosti pestujúcej kukuricu na osivo, sa v hojnom počte zišli malovýrobcovia i odborníci z veľkopodnikov, aby sa zúčastnili Gazdovského dňa. Generálny riaditeľ akciovej spoločnosti Mihály Varga pozdravil prítomných a informoval ich o hospodárstve. Účastníci potom analyzovali stav maďarského pôdohospodárstva, zvlášť sa venovali súbehom. S poľutovaním konštatovali, že počet ľudí zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom klesá, financie získané v súbehoch sa dostávajú k žiadateľom pomaly. Organizátori Gazdovského dňa predstavili tridsať druhov osiva kukurice a slnečnice a predviedli nové pôdohospodárske stroje.

Odborné prezentácie sprevádzali kultúrne programy, v rámci ktorých sa predstavili skupiny folklórnej hudby a ľudového tanca. Vystúpila o. i. tanečná skupina Körösmenti z obce Gyoma a veľký úspech mal čabiansky citarový súbor Boleráz.

(anč-mf)

Nová spoločenská miestnosť

Ako sme sa dozvedeli od predsedu Slovenskej menšinovej samosprávy v Békešskej Čabe Juraja Anda, v Slovenskom oblastnom dome na Garaiho ulici budú čoskoro pokračovať v renovačných prácach. Od októbra t. r. začnú prerábať kôlňu na spoločenskú miestnosť. Na 35- až 40-miliónovú investíciu, ktorú dokončia v máji budúceho roka, okrem vlastných zdrojov získali peniaze prostredníctvom konkurzov, ako aj podporu Úradu pre národné a etnické menšiny. Spoločenská miestnosť bude vhodná na organizovanie podujatí ako napríklad výstav, konferencií a pod. Slovenský dom je v súčasnosti otvorený okrem pondelka denne od 10. do 12., resp. od 14. do 18. hodiny.

Štvrťstoročnica Bánhedešanov

Slovenský klub vo Veľkom Bánhedeši oslávi 2. októbra 25. výročie svojho založenia. Predseda miestnej slovenskej menšinovej samosprávy Pavol Žilák nám prezradil, že akcie sa zúčastnia predstavitelia slovenských klubov z okolitých osád, ako aj zo Slovenského Komlóša. Slovenský klub vo Veľkom Bánhedeši sa už viac ako 15 rokov pravidelne stretáva s Komlóšanmi. Na nedávne stretnutie prišlo zo Slovenského Komlóša 35 klubovníkov. Na dvore bánhedešského kultúrneho domu opekali slaninu a spievali až do skorého rána.

Kestúcke vinobranie

Tohoročné vinobranie v pilíšskej obci Kestúc (Kesztölc) sa začalo tradične pri soche sv. Urbana. Miestny farár Ferenc Tarnóczy požehnal hrozno, víno ako aj jeho konzumentov, potom nasledovali piesne v prednese učiteľského zboru miestnej základnej školy. Po požehnaní sa prítomní a účinkujúci zhromaždili pred Obecným klubom. Pôvabné mažoretky z Tátu za rytmu dychovky z Moďoróšu (Mogyorósbánya) pochodovali na čele sprievodu, ktorého sa zúčastnili škôlkári, školáci, učitelia, páví krúžok, miestni gazdovia a hostia. Po niekoľkých zastávkach - kde obyvatelia núkali prítomných kvalitnými vínami a rôznymi dobrotami - sa sprievod zastavil na Námestí sv. Klementa, kde ho čakala improvizovaná výstava miestnych výtvarných umelcov, figúrky z kukuričného šúpolia od tetky Brigi, jej chutná kapusta a rôzne kestúcke jedlá vyhotovené členmi pávieho krúžku. Výbornú kapustu, či kapustníky si mohli návštevníci zapiť kvalitným vínom pri ochutnávke. Rozprávkovú hru učiteliek škôlky vystriedal na javisku spevácky a tanečný súbor základnej školy a časť svojho repertoáru predviedli aj tanečníci Združenia Fit-lesz. Vďaka pesničkám speváckeho krúžku z Búču, ako aj maďarským a slovenským pesničkám príležitostne spojeného miestneho pávieho krúžku a Speváckeho zboru učiteľov, sa na námestí vytvorila ozajstná nálada vinobrania. Aby ani účinkujúci nezostali hladní, o to sa postarali Ján Zaj s manželkou - obaja členovia pávieho krúžku - baraním a hovädzím kotlíkovým perkeltom. Dobre vydarený deň ukončili hostia i účinkujúci pouličným plesom.

(lg-mf)

Bratislava-Staré Mesto sa spriatelilo s Budavárom

Historické mestské časti Bratislava-Staré Mesto a Budapest-Budavár podpísali v polovici septembra zmluvu o partnerstve a spolupráci. Starosta Starého Mesta Peter Čiernik vníma podpis zmluvy ako pokračovanie úspešnej diplomacie mestskej časti na komunálnej úrovni. "Budavár prijal už pred ôsmimi rokmi uznesenie o vôli podpísať túto zmluvu," povedal starosta Budaváru Gábor Nagy. Zmluva bude mestské časti zaväzovať k vzájomnej spolupráci v oblasti kultúry a športu, školstve, občianskych aktivít, činnosti miestnych úradov a samospráv, ochrany kultúrnych pamiatok a k vzájomnej propagácii a rozvoju cestovného ruchu. "Presnejšie budú formy spolupráce dohodnuté podľa potrieb, požiadaviek, ponúk a iniciatív. Môže ísť o formálne prevzatie záštity, ale aj o konkrétnu organizačnú a ekonomickú spoluúčasť jednej alebo oboch strán," píše sa v zmluve. Zástupcovia mestských častí sa už počas predchádzajúcich stretnutí dohodli, že budú spoločne organizovať športové a kultúrne podujatia a výstavy, pôjde najmä o výmenné akcie. V školstve by chceli vzájomné poznávacie výlety a návštevy, prípadne výmenné pobyty žiakov a učiteľov. V spolupráci medzi úradmi očakávajú výmenu skúseností na všetkých úrovniach, napríklad pri ochrane kultúrnych pamiatok, či o možnostiach a spôsobe využitia grantov Európskej únie. Staré Mesto má podobné partnerské zmluvy aj s mestskými časťami Praha 1 a Belehrad - Čukarica, uvažujú o nadviazaní spolupráce s Viedňou. O tom, či o podpísaní zmluvy vedela Slovenská samospráva I. obvodu Budapešti, sa v správach nepíše.

Školáci z Malého Kereša v Liptovskom Mikuláši

Tak ako každý rok, aj teraz zorganizovali slovenčinári zo Základnej školy J. Bema v Malom Kereši čitateľský tábor v družobnom meste Kerešanov, v Liptovskom Mikuláši. Hranicu prekročili pri Šahách. Ich prvá zastávka bola pri Zvolenskom zámku, kde položili veniec k pamätnej tabuli Bálinta Balassiho pri príležitosti 450. výročia básnikovho narodenia. Potom sa oboznámili s centrom Banskej Bystrice a vyšli aj na sto schodovú vežu. V ceste pokračovali malebným krajom, cez lyžiarsky raj na Donovaloch smerom na Ružomberok.

V čitateľskom tábore ich čakali pestré programy. Naučili sa tam nové pesničky, boli na kaňonovej túre v Hutách, oboznámili sa s typickou ľudovou architektúrou okolia. Sedačková lanovka v zubereckom skanzene bola pre nich nezabudnuteľným zážitkom, keďže väčšina detí také niečo videla len na obrázku. Školáci z Malého Kereša mohli obdivovať Demänovskú jaskyňu a drevený kostolík vo Svätom Kríži. Na veľkú radosť všetkých detí navštívili aj Tatraland Aquapark, kde vyskúšali všetky atrakcie, ich zážitky spestrila dokonca aj „bazénová diskotéka“. Navštívili aj Poprad, kde si v miestnom pivovare pozreli proces modernej výroby piva. Pravda, popri mnohých výletoch boli vzrušujúce aj ranné prehliadky izieb a najmä večerné diskotéky.

Na konci čitateľského tábora vychovávatelia vyhodnotili týždňovú prácu a po vyhlásení výsledkov dostali deti chutné sladkosti. Cestou domov sa zastavili v Bojniciach, kde v krásnom prostredí videli predvádzanie orlov a pozreli si aj zoologickú záhradu. Domov prišli neskoro, unavené, avšak plné krásnych zážitkov.

(bod-fa)

Folklórny súbor P. J. Šafárika z Nového Sadu v Sarvaši

Spoločné korene - spoločný jazyk

Prešlo leto. Aspoň na niekoľko mesiacov sa skončili veľké medzinárodné podujatia, kde sa stretávajú stovky, ba občas až na tisíc účinkujúcich, o obecenstve ani nehovoriac. Folklórne festivaly sú finančne nákladné programy. Ale ak sa jedno podujatie osvedčí, obyvatelia dediny či mesta žiadajú, aby ho usporiadali v každom roku. Sú to programy, o ktorých vedia už začiatkom roka, veď najvhodnejšia príležitosť na návštevu rodného kraja nastáva, keď je možné stretnúť sa so známymi. Ale porozmýšľali ste už niekedy nad tým, do akej miery tieto naše očakávania - zábavný kultúrny program pre deti, dospelých, varenie baranieho perkeltu či guláša, večerný tanečný program, zábava až do rána -zaťažuje organizátorov. Ceny z roka na rok stúpajú, zvyšujú ich aj jarmočníci a ani cestovné účinkujúcich neklesá. Aby získali fondy EU, organizátori pozývajú na podujatie hostí aj zo zahraničia. Často z takých krajín, že musia zabezpečiť aj tlmočníka.

Veľakrát spomíname, že naši predkovia sa usadili na vhodnom mieste. Ani „rodinu“ nemáme ďaleko. Ak sa popozeráme dookola, na dosah ruky nájdeme slovenské obce, s obyvateľmi, ktorí ešte nezabudli jazyk našich predkov. Síce občas nás oddeľujú štátne hranice, ale nie sú zatarasené a nič nám nebráni v tom, aby sme ich prekročili. Na južnej Dolnej zemi často stretávame na rôznych podujatiach Slovákov z blízkeho Rumunska a Vojvodiny. Napr. v júli sa členovia Folklórneho súboru P. J. Šafárika z Nového Sadu cestou zo Slovenska domov zastavili na jednom podujatí v Sarvaši.

Musíme sa priznať, že kto ich videl vystupovať z autobusu unavených, ospalých, nič dobrého od nich neočakával. Keď mládež v tridsaťšesťstupňovej horúčave doslova „vyliezla“ na javisko, organizátori sa obávali, že obecenstvo sa pobalí a odíde domov. Ale nebolo tomu tak! Asi z výbornej hudby alebo vlastného dupotu sa prebrali, a začali tancovať o dušu. Spolu s nimi ožilo aj obecenstvo a v závere programu ich nechceli pustiť z javiska. Zvíťazila hudba, či dobrá nálada a mladé nôžky tanečníkov? Nemožno vedieť. Jedno je však isté: obecenstvo spolu s nimi spievalo, dupkalo. Potlesk bol ozajstným poďakovaním: za pekný program, za príjemné popoludnie, za spomienky na starých rodičov...

Načo volať hostí z cudzieho kraja, keď „našich“ máme na dosah ruky. A veru máme sa o čom a ako s nimi porozprávať.

Slovenský kultúrno-umelecký spolok P.J. Šafárika pôsobí v Novom Sade. Pozostáva z viacerých umeleckých zložiek. Účinkujú tam divadelníci, recitátori, speváci, hudobníci, tanečníci, zboroví speváci (muži, ženy, miešaný zbor, sólisti) a výtvarníci. Folklórny súbor tvorí tanečnú zložku spolku a má do 50 aktívnych členov. Vekové zloženie je medzi 18 a 28 rokmi Vedúcim pedagógom už siedmy rok je choreograf Ján Slávik (Kysáč). Nácviky majú dva razy do týždňa, v pondelok a vo štvrtok. Samozrejme, keď sa pripravujú na vystúpenie alebo zájazd, stretávajú sa častejšie. Ich repertoár obsahuje slovenské tance a zvyky z Vojvodiny, taktiež slovenské zo Slovenska a inorečové tance z Vojvodiny a vôbec zo Srbska.

Často chodia do Maďarska. Vystupovali už v Budapešti, Békéšskej Čabe, Slovenskom Komlóši a Sarvaši. Minulý rok sa zúčastnili v programe Dní zahraničných Slovákov na Slovensku, v tomto roku na Matičnom svetovom festivale slovenskej mládeže v Žiline, vo Varíne a v Dlhom Poli, odkiaľ prišli ich predkovia drotári do Nového Sadu.

V tomto roku zožali na domácom pódiu - na festivale Tancuj, tancuj - veľký úspech. Obsadili 1. miesto a dostali zlatú plaketu. Prečo je to také dôležité? Lebo takto získali celoštátne prvenstvo medzi tanečnými súbormi a za odmenu v roku 2005 oni budú reprezentovať Srbsko a Čiernu horu na rôznych podujatiach na Slovensku a vo svete. Ich zahraničné zájazdy finančne podporí Národnostná rada Srbska.

Slovenský kultúrno-umelecký spolok Šafárik sa o rok dožije svojich 85 rokov. Želáme im veľa úspechov a tiež aby sme sa s nimi častejšie stretávali na slovenských podujatiach aj v Maďarsku!

(kir-)

Literárny večer E. B. Lukáča

Pri príležitosti 25. výročia úmrtia významného slovenského básnika, prekladateľa, redaktora, pedagóga, evanjelického kňaza Emila Boleslava Lukáča (1. 11. 1900 Hodruša - 14. 9. 1979 Bratislava) sa v Slovenskom inštitúte Budapešť (SIB) konal literárny večer. Početní prítomní si pripomenuli pamiatku slovenského spisovateľa, ktorý značne prispel k rozvoju slovensko-maďarských literárnych vzťahov, sprostredkoval najcennejšie hodnoty maďarskej literatúry slovenským čitateľom.

Večer moderoval riaditeľ SIB Milan Resutík, prihovorili sa profesor Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa István Käfer, prekladateľ Karol Wlachovský a literárny historik Csaba Gy. Kiss. Pútavou formou priblížili tvorbu a život E. B. Lukáča, jeho zásluhy v oblasti slovensko-maďarských literárnych vzťahov a keďže všetci štyria sa osobne poznali s básnikom stredoeurópskeho formátu a cítenia, svoje príhovory spestrili rozprávaním svojich zážitkov z nezabudnuteľných stretnutí. K úspechu večera prispeli recitovaním ukážky z Lukáčovej tvorby herci Denisa Dérová a László Kiss.

(vzs)

Život s básnikom

Na slovíčko s Máriou Antalovou

Mnohí naši čitatelia sa s ňou stretávajú na rôznych podujatiach, ale veľa o nej nevedia. Manželka nášho známeho básnika Juraja Antala - Dolnozemského Mária Antalová sa narodila r. 1935 v Slovenskom Komlóši. Mala šesť súrodencov a neradostné detstvo poznačené druhou svetovou vojnou. Mamička sa jej od útleho veku prihovárala po slovensky, spievala jej slovenské ľudové piesne a rozprávala rozprávky. Pracovať začala veľmi mladá, šikovné ruky potrebovali najmä pri poľnohospodárskych prácach. Sotva dospela, odišla do Budapešti, kde sa zamestnala ako pomocná pracovná sila v káblovke. Srdce ju však pritiahlo domov. V povojnových časoch nebolo ľahké nájsť prácu a tak pomáhala rodičom. V lete chodievala na sezónne poľnohospodárske práce do Mezőhegyesu a do okolia Slovenského Komlóša. Mohla mať okolo devätnásť rokov, keď pomáhala pri mláťačke. Zrazu uvidela švárneho šuhaja. Mal dvadsaťšesť rokov. Začal jej dvoriť. Chodili spolu približne rok. V roku 1955 sa zobrali a boli spolu veľmi šťastní. V tom istom roku sa im narodila dcéra, o dva roky druhá. Pani Mária zostala doma s deťmi, viedla domácnosť. Keď dievčatá trocha podrástli, pracovala v obci, istý čas aj v poľnohospodárskom družstve Viharsarok. Popri práci navštevovala v osvetovom stredisku kurz šitia. Nakoniec sa rozhodla pracovať v komlóšskom krajčírskom družstve, odkiaľ na sklonku 80. rokov odišla do dôchodku.

Ako dôchodkyňa mala viac času na svojich blízkych, domácnosť, ba zapojila sa i do kultúrneho a spoločenského života mesta. Najväčšiu radosť mali z toho jej vnúčatá. Anett a Alica sú v kruhu dolnozemských Slovákov dobre známe. Anett veľmi pekne recituje a krásne hrá na gitare, vyhrala už niekoľko súťaží. Alica má vynikajúci hlas a tiež hrá na hudobných nástrojoch, na hoboji, na citare a na klavíri. Často vystupuje na rôznych podujatiach a reprezentuje našu národnosť. Ako nám pani Mária prezradila, aj jej otec neustále spieval, hoci on maďarské piesne. Pravdepodobne od neho zdedila nadanie ona i jej vnučka. Keď sa Alica chystá na nejakú súťaž, zavolá starkú, aby spoločne zaspievali pieseň, ktorú si vybrala. Nečudo, veď od nej sa naučila množstvo slovenských piesní, s ktorými zožala veľké úspechy. Vnuk Juraj je tiež veľmi muzikálny typ, od malička tancuje ľudové tance, momentálne v súbore Komlóš.

Na otázku, či pomáha manželovi, keď píše básne, odpovedala, že neveľmi, lebo si jej pomoc nenárokuje. Jedine v tom, že mu vytvára priaznivé prostredie na to, aby mohol v pohode tvoriť. Za dôležité pokladá jeho stretnutia s básnikom Gregorom Papučkom. Dobre si rozumejú, od neho si rád vypočuje kritiku. Často sa stretávajú, tak v súkromnom živote, ako aj na spoločenských udalostiach. Čo sa týka akcií, pani Mária nám prezradila, že veľa chodia na rôzne podujatia, ale ona len vtedy, keď ju osobne pozvú. Aj tak má málo času. Pravidelne chodí spievať do pávieho krúžku, kde je najstaršou členkou. Spievať začala roku 1990 pod vplyvom vtedajšieho hosťujúceho učiteľa Miroslava Brnu. Neoľutovala, veď v kruhu komlóšskych spevákov získala množstvo pekných zážitkov. Raz mesačne chodievajú s manželom do evanjelického kostola, kde počúvajú pekné slovenské kázne. Jej každodenný život sa podobá na život ostatných žien - pečie, upratáva, nakupuje... Ako povedala, veľmi rada cestuje a rada sa zaoberá s deťmi. Dokazujú to aj početné fotografie v ich byte. Na otázku, či by chcela niečo zmeniť na svojom živote, odpovedala, že nie. Aj keď detstvo nemala šťastné, manželstvo jej to vynahradilo. Manžela má dodnes veľmi rada a váži si ho. Vo všetkom si pomáhajú a podľa nej to je tajomstvo šťastného manželstva.

(aszm)

Výzva k prehodnocovaniu

Nad knižkou esejí V. Hronca

Ako čeliť zlu v živote a literatúre? Vraždenie a vojny v mene humanizmu? Čo si počať s týmito krutými a pritom nevyhnutnými prejavmi každej civilizácie. Tieto a podobné otázky na telo i na ducha kladie vo svojich esejach Pokušenie svätého žánru Víťazoslav Hronec. Publikácia vyšla vo vydavateľstve Ivan Krasko Nadlak a ESA Bratislava v edícii Knižnica Dolnozemského Slováka.

Ešte pod dojmom nedávnej vojny v bývalej Juhoslávii autor sa pozastavuje nad zlom jednostajne páchaným z ideologických a konfesijných pohnútok. Sebakynoženie ľudskej rasy vyplývajúce z týchto dôvodov kvalifikuje ako imanentné, zároveň však druh homo sapiens, pokiaľ sa tento zaštíti vedeckým poznaním, povznáša nad (jemu dané) ideológie a náboženstvá a teda i - nad boha. Pokiaľ ide o literatúru, mala by si počínať tak, aby obsiahla všetky aspekty ľudskej prirodzenosti a dištancovala sa od akýchkoľvek ideológií.

Ak súhlasíme s tvrdením, že povinnosťou spisovateľa je písať (D. Thomas), potom Hronec napĺňa tento postulát vo vrchovatej miere hádam už štyridsiatou piatou knižkou svojich literárnych výpovedí. Pokušenie je neodolateľné; autor razantne prehodnocuje dejiny a človeka ako ich hlavného a zodpovedného aktéra, bilancuje krízu súčasnej západnej civilizácie a na pozadí "veľkých" dejín zvažuje šance umelca a spisovateľa minoritnej pospolitosti.

Konštatuje, že západná (severoamerická) civilizácia dobyla svet vo chvíli, keď vedu postavila nad etnografické národné svojráznosti a zároveň absorbovala produktívne tradičné hodnoty predošlých civilizácií kontinentu.

Čitateľovi by sa mohlo zdať, že na tomto stupni historického procesu, ktorý privádza globalistické trendy na spoločného menovateľa, je prežitie takých národíkov ako Slováci, prakticky beznádejné. (Treba si pritom uvedomiť, že sotva existuje národná pospolitosť, ktorá by bola ochotná rezignovať na svoju duchovnú a kultúrnu individualitu zoči-voči nositeľom individualít motivovaným monopolne). V. Hronec je v tomto ohľade pragmatický a nezaujatý. Načrtáva vznik metafyzického rozmeru slovenskej mentality vo Vojvodine, ktorý sa udial prostredníctvom literatúry a zdôrazňuje, že tamojšia slovenská pospolitosť bola od počiatku nepretržite ponorená do univerzálnych dejín, podnetne ovplyvňovaná inojazyčným prostredím. Súčasnú stagnáciu tohoto procesu nevidí v strate vitality svojich rodákov, ale v celkovej vyčerpanosti európskej civilizácie. Nerobí si však ťažkú hlavu z budúcnosti: "Ak raz Slováci vo Vojvodine zaniknú, tým ešte neprestanú byť ľudia."

Mohli by sme pripustiť, že tu máme dočinenia s víziou sveta, ktorý zotrie národné a jazykové protiklady, polaritu medzi veľkými a malými komunitami a poskytne rovnaké šance všetkým kultúrotvorným prvkom. Ako však nepripustiť, aby sa táto predstava nestala ďalšou utópiou, ktorej sa zmocnia veľkňazi novej ideológie? Varuje nás pred tým aj nedávna minulosť so svojím mocenským systémom, budovaným na doktrínach.

S touto témou súvisí u Hronca aj problematika osudu "malých" literatúr a jazykov. Už od Shakespeara vieme, že neexistujú malé a veľké témy, iba malí a veľkí tvorcovia. Umelecké dielo, pritakáva náš autor, môže byť kvalitné nie pre svoj takpovediac veľký obsah, ale pre spôsob, akým je tento obsah stvárnený, t. j. esteticky pôsobivo. Aj malá jazyková enkláva môže zo seba vydať veľkého spisovateľa, napriek tomu, že na výslní sa najčastejšie ocitajú autori píšuci vo svetových, t. j. najrozšírenejších jazykoch a tiež napriek tomu, že mnohým ich dielam by sme mohli prisúdiť aj horšiu či zlú známku.

Preto za najväčší problém každej menšinovej literatúry, alebo literatúry v málo rozšírenom jazyku pokladá autor Pokušenia... uzavieranie sa do vlastnej výlučnosti, zveličovanie menšinových odlišností a etnografických bizarností, čo najväčšmi hatí recepciu literárnej tvorby v inojazyčnom prostredí. A dospieva k záveru, že len otvorenosť voči svetu, hľadanie nových žriediel duchovnosti v súčinnosti s vedou, filozofiou a historickou skúsenosťou ľudstva ukazuje cestu zo zdanlivo slepej uličky menejcennosti. Napokon aj to, čo vzniká v jazyku enklávnej society, neraz prevyšuje to, čo sa predkladá z materskej krajiny. A to je tiež otázka, ktorá by si zaslúžila podrobnejšiu odpoveď. Hroncove eseje prehodnocujú a sú aj v inom ohľade výzvou k prehodnocovaniu všeobecne prijatých a zdanlivo neotrasiteľných právd.

O. Kníchal

Nakrátko

V Maďarsku zverejnili najnovšie preferencie politických strán. Z prieskumu vyplýva, že náskok opozičného Fideszu voči najväčšej vládnej Socialistickej strane klesá. Z prieskumu, ktorý urobila v prvej polovici septembra agentúra Szonda Ipsos nevyplýva, že by sa pozície vlády a vládnych strán upevňovali. Skôr ide o to, že rastie skupina nerozhodných voličov, ich pomer dosahuje momentálne až 40 percent. Takže neistí trocha odchádzajú od Fideszu, ale neprechádzajú k socialistom, čiže ďalekosiahle závery z toho vyvodzovať nemožno, azda iba to, že opozícia musí v budúcnosti ešte viac oslovovať nerozhodných voličov, keď chce vyhrať voľby v roku 2006. Podpora socialistov nerastie, je 22 percentná a Fidesz má zasa 30 percentnú podporu.

x x x

Za hlboko zarážajúcu a smiešnu označil europoslanec Árpád Duka-Zólyomi kritiku svojej kolegyne za stranu Smer Moniky Beňovej, že hovorí počas vystúpení v Európskom parlamente po maďarsky. „Každý hovorí v tom jazyku, v ktorom chce, a ak ona má možnosť hovoriť v materinskom jazyku, tak ja mám tiež možnosť a využijem to,” povedal Duka-Zólyomi. Ak by nastala situácia, že potrebuje použiť nejaký iný jazyk, tak je pripravený ním hovoriť, či už slovensky, česky alebo anglicky. Beňová zas vyhlásila, že slovenský poslanec by mal vystupovať v EP v slovenskom jazyku. „Plénum Európskeho parlamentu je oficiálne plénum a pán poslanec Arpád Duka-Zólyomi tam zastupuje Slovenskú republiku,” konštatovala.

x x x

Bez cestovného pasu prešiel do Rumunska bývalý maďarský premiér Viktor Orbán. Expremiér cestoval do Sedmohradska na slávnosť pri príležitosti vysvätenia jedného kalvínskeho kostola, ale pas si zabudol doma. Po zákroku rumunských a maďarských pohraničných orgánov a ministerstiev zahraničných vecí ho nakoniec pustili do Rumunska aj bez cestovných dokladov. Viktor Orbán však ďakoval predovšetkým prozreteľnosti. V prejave pri vysviacke potom kritizoval pomery na budapeštianskej politickej scéne, kde - podľa neho - vládne chaos, neistota a nevypočítateľnosť, pretože „koalícia je slabučká“.

x x x

Najnovšia učebnica etiky pre siedme a ôsme ročníky základných škôl v Maďarsku si kladie za cieľ „vychovávať“ Rómov. Robí to takým spôsobom, že protestujú rómske organizácie a vyšetrovanie inicioval aj ombudsman pre vzdelávanie. O prípade píše denník Magyar Hírlap. Učebnica etiky okrem iného „predstavuje“ rómske etnikum. Píše napríklad, že rómske ženy na jarmokoch veštia dôverčivým ľuďom, alebo že Rómovia, keď nemajú peniaze, „často sa uchyľujú k trestným činom, ktorým mnohí nemôžu odolať“. Podľa autorov učebnice sa Rómovia dostali na perifériu, na zanedbané časti miest a dedín nielen preto, lebo väčšinové spoločenstvo prechováva voči nim predsudky, ale aj kvôli svojej mentalite. Magyar Hírlap píše, že učebnica stanovuje rozličné úlohy pre štát, rómskych rodičov i deti. Oficiálne vyšetrovanie inicioval takzvaný školský ombudsman, ktorý pripomína, že pred dvoma rokmi sa už stal podobný prípad - vtedy urážala Rómov učebnica s etnografickou tematikou. Tú z obehu stiahli - informuje na záver denník Magyar Hírlap.

x x x

Nemecký kancelár Gerhard Schröder v Budapešti vyslovil poďakovanie všetkým, ktorí pred pätnástimi rokmi prispeli k tomu, aby desaťtisíce utečencov z východného Nemecka mohli prejsť cez otvorené západné hranice Maďarska do slobodného sveta. Na nádvorí Maltézskej charity v budínskom XII. obvode je vystavený symbol niekdajšej NDR: starý trabant, na ktorého karosérii je montáž z nemeckých novín spred pätnástich rokov. Nemecký kancelár Gerhard Schröder tieto „pamätihodnosti“ navštívil v sprievode maďarského premiéra Pétera Medgyessyho a vyzdvihol, že vtedajšie Maďarsko výrazne prispelo k znovuzjednoteniu Nemecka a celej Európy. Schröder sa stretol a seriózne rokoval aj s budúcim predsedom maďarskej vlády Ferencom Gyurcsányom, avšak jeho oficiálnym hostiteľom bol súčasný premiér P. Medgyessy.

x x x

Nová vláda Maďarskej republiky zloží prísahu 4. októbra. Oznámila to predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová. Prezident Ferenc Mádl požiadal designovaného premiéra Ferenca Gyurcsánya o zostavenie nového kabinetu 27. septembra. O programe novej vlády budú členovia maďarského zákonodarného zboru diskutovať a hlasovať o dva dni neskôr. Katalin Sziliová odmietla námietky niektorých zákonodarcov, podľa ktorých dva dni nebudú stačiť na to, aby sa pred hlasovaním dôkladne oboznámili s programom nového kabinetu. Odstupujúci bezpartajný premiér Péter Medgyessy podal demisiu koncom augusta po tom, ako najprv stratil dôveru menšej strany vládnej koalície, Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ), a potom aj vedenia Maďarskej socialistickej strany (MSZP).

x x x

Európsky parlament schválil rezolúciu, v ktorej vyjadril hlboké znepokojenie nad opakovanými násilnými činmi voči maďarskej menšine vo Vojvodine. Vyzval srbské a čiernohorské úrady, aby takéto útoky uznali za kriminálne činy a náležite ich potrestali. Parlament tiež žiada belehradské úrady, aby v budúcnosti zabránili opakovaniu incidentov. EP diskutoval o situácii menšín vo Vojvodine na návrh skupiny maďarských europoslancov.

x x x

Slovenský inštitút Budapešť (SIB) v spolupráci so Slovenskou samosprávou v Jozefíne usporiadali 28. septembra v priestoroch SIB diskusný večer v rámci cyklu Historické zjavenia. Témou večera bolo Slovenské národné povstanie po štyridsiatich rokoch a úvodnú prednášku mal historik Ladislav Takáč.

x x x

Účastníci 11. ročníka medzinárodného výtvarného festivalu, ktorý sa uskutočnil v Snine, pripravili výzvu pre maliarov celého sveta, aby namaľovali symbolické obrázky s ľubovoľným námetom s rozmermi 20 x 20 centimetrov. „Zámerom projektu je pomyselným spojením týchto obrazov obísť rovník. Jeden obrázok bude symbolizovať jeden kilometer, je to 40 alebo 42 tisíc kilometrov a tie spoja svet umelcov, ktorí napredujú a povedia národu, svojmu spoločenstvu, štátu, aby išli bojovať za mier,” uviedol hlavný organizátor festivalu a riaditeľ galérie Miro v Snine Andrej Smolák. Obrázky budú môcť ich autori poslať internetom alebo poštou do sninskej galérie. Prvých 13 obrázkov už sninská galéria má. Ich autormi sú účastníci medzinárodného festivalu z piatich európskych krajín a Kuvajtu. Výtvarný festival trval v Snine a okolí dva týždne. Vyvrcholil spomínanou výzvou a vernisážou 50 obrazov, plastík, a už aj spomínaných malých obrázkov.

x x x

Vytvoriť tradíciu maliarskych stretnutí a rozšíriť spoluprácu medzi jednotlivými kultúrnymi inštitúciami je cieľom Medzinárodného maliarskeho plenéra, ktorý sa uskutočnil v Zemplínskom múzeu (ZM) v Michalovciach. Dovedna osem výtvarných umelcov z piatich krajín - Česka, Poľska, Maďarska, Ukrajiny a Izraela sprístupní verejnosti svoje diela po ukončení plenéra 29. septembra v ZM. „Podujatie je organizované ako trienále maľby v spolupráci s našim múzeom, Baníckym múzeom v Rožňave a Galériou umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi,” uviedla Dana Barnová zo Zemplínskeho múzea.

x x x

Slovenskí, českí, maďarskí a estónski umelci sa predstavia publiku na divadelnom festivale, ktorý sa dnes začal v Kolárove v Komárňanskom okrese. Zámerom podujatia je podľa organizátorky Hildy Csenteovej vzbudiť lásku k divadelnému umeniu v deťoch, mládeži aj dospelých a poukázať na to, že umenie spája národy a národnosti. Úvodnou hrou festivalu bolo predstavenie maďarskej divadelnej spoločnosti Napszínház z Trstíc, ktorá naštudovala Shakespearovu krvavú drámu Macbeth. Zvláštnosťou predstavenia bolo účinkovanie slovenských, českých, maďarských a estónskych hercov v ich materinskom jazyku. Počas ďalších festivalových dní oslovila divákov spoločnosť Napszínház so zhudobnenými básňami pod názvom Klenotnica maďarskej a svetovej poézie.

x x x

Mini Teater zo slovinskej Ľubľany získal Hlavnú cenu na 2. ročníku medzinárodného súťažného festivalu alternatívnych divadiel Tempus Art (Čas umenia) 2004, ktorý sa uskutočnil v Rožňave. Cenu za réžiu si odniesol do Brna Jiří Pokorný z divadla Ha za naštudovanie hry Ursa Wildera Top dogs. Najlepším ženským hereckým výkonom sa na festivale zaskvela Natascha Gundacker z Rakúska, jej mužským náprotivkom bol maďarský herec László Gálffi. Divákom sa najviac páčil francúzsky súbor La Valise. Na festivale konfrontovali svoje tvorivé postupy alternatívne divadlá z Rakúska, Dánska, Francúzska, Slovinska a krajín V4. Podľa prezidenta festivalu Miloša Mistríka Tempus Art je najvýznamnejším podujatím alternatívneho divadla na Slovensku a získal si už medzinárodné renomé. Festival pokračoval 17. až 19. septembra v Budapešti.

x x x

Okrem piateho bratislavského mosta získa Dunaj do konca novembra 2006 ďalší nový most. V maďarskom Dunaújvárosi ho za 53,63 miliardy forintov postaví konzorcium spoločností Vegyépszer a Hídépítő. Po ukončení stavebných prác spojí most diaľnicu číslo 8 s troma cestnými ťahmi približne 90 kilometrov južne od Budapešti. Zmluvu o výstavbe nového mosta podpísala s konzorciom Duna-Híd štátom ovládaná spoločnosť Nemzeti Autopálya. V tendri, ktorého výsledok Nemzeti Autopálya oznámila 6. septembra tohto roka, súťažilo víťazné konzorcium Duna-Híd s konzorciom spoločností Betonút a Strabag.

x x x

Národná banka „verzus“ vláda - tento spor sa výrazne prejavil na zasadaní maďarského parlamentu, na ktorom prezident národnej banky predkladal správu o trojročnej činnosti tejto inštitúcie. V centre konfliktu stoja vysoké úrokové miery a inflácia. Prezident Národnej banky Zsigmond Járai otvorene kritizoval hospodársku politiku vlády, najmä to, že rozpočtový schodok rastie nehatene. Preto musí ceduľová banka držať vysoko (na jedenásť a pol percentnej úrovni) úrokovú mieru a kvôli rastúcemu inflačnému tlaku trvať na silnom kurze forintu voči euru. Vládni poslanci zasa konštatovali, že práve úroková a kurzová politika banky zabraňuje rýchlejšiemu rastu maďarskej ekonomiky.

x x x

Najväčšia maďarská telekomunikačná spoločnosť Matáv, ktorú kontroluje Deutsche Telekom, prepustí v nasledujúcich dvoch rokoch 3 750 pracovníkov. Vedenie spoločnosti odôvodnilo svoje rozhodnutie nevyhnutnosťou znížiť prevádzkové náklady. Matáv má v súčasnosti 14 700 zamestnancov. Zníženie stavu pracovníkov o štvrtinu prinesie firme ročnú úsporu na mzdových nákladoch 20 miliárd forintov. Zníženie stavu pracovníkov v tejto maďarskej telekomunikačnej spoločnosti sa stalo nevyhnutným, aby si firma v liberalizovanom hospodárskom prostredí udržala konkurencieschopnosť.

x x x

V Maďarsku sa už rysuje daňová politika budúcej vlády. Kandidát na post premiéra Ferenc Gyurcsány s celkovým programom vlády predstúpil pred parlament iba nedávno, no už aj rozvíril hladinu takzvanou bankovou daňou. Ide o to, že daň zo zisku finančných inštitúcií plánujú zvýšiť na budúci rok zo 16 na 24 percent. Proti tomuto skoku bankári protestujú. Najviac pozornosti vyvolal prezident a generálny riaditeľ OTP Banky Sándor Csányi, ktorý nevylúčil, že niektoré najziskovejšie odvetvia preloží banka do krajiny, napríklad na Slovensko, kde sú odvody zo zisku nižšie. Hodno pripomenúť, že k profitu celého bankového sektoru v Maďarsku prispieva OTP 45 percentami, čiže zvýšenie dane zo zisku o osem percent znamená pre túto banku pokles profitu o vyše 10 miliárd forintov ročne.

x x x

Revízia tohtoročného maďarského štátneho rozpočtu, ktorá zvýšila oficiálnu predpoveď deficitu o 150 miliárd forintov, sa zakladá na najpesimistickejšom scenári. Predstavitelia ministerstva hovorili o novom odhade deficitu štátneho rozpočtu vo výške 1,335 bilióna forintov, pričom predchádzajúca prognóza bola 1,185 bilióna. Nárast je vyšší o 150 miliárd ako odhady ministra financií Tibora Draskovicsa, ktorý oznámil, že revízia bola spôsobená najmä nižším príjmom z dane z pridanej hodnoty. Podľa účtovných pravidiel EÚ by mal deficit vzrásť zo 4,6 percenta hrubého domáceho produktu na 5 až 5,3 percenta.

x x x

Vysoké štrukturálne deficity neumožnia najväčším stredoeurópskym ekonomikám vstúpiť do eurozóny skôr ako v roku 2010. Uvádza sa to v štvrťročnej správe agentúry Fitch. Ratingy Českej republiky, Maďarska a Poľska ovplyvní v prvom rade fiškálna situácia týchto krajín. Agentúra zároveň zopakovala, že reforma tejto oblasti je pre súčasnú politickú situáciu nepravdepodobná. „Fiškálna konsolidácia je do volieb v Poľsku v roku 2005 nepravdepodobná. V Maďarsku menej ambiciózne tempo fiškálnej konsolidácie viedlo k revízii cieľového dátumu pre vstup do eurozóny, a to z roku 2008 na rok 2010. Úspešnosť vlády pri plnení nových fiškálnych cieľov zohľadní rating tejto krajiny,” uviedla agentúra Fitch.