Slovenské výročia v roku 2013

Rok 2013 je z viacerých aspektov slávnostný. Keďže sme prežili predznamenávaný „koniec sveta”, prinášame vám tri najväčšie slovenské výročia tohto roku, ktoré by nemali ujsť vašej pozornosti. Je zaujímavé, že medzi nimi nájdeme aj isté spojitosti.

Jednou z najdôležitejších výročí bol dozaista vznik samostatnej Slovenskej republiky. Pred dvadsiatimi rokmi, 1. januára 1993 sa rozdelila česko-slovenská federácia. Spoločný štát Čechov a Slovákov vznikol po rozpade Rakúsko - Uhorska. S tým súvisí dynamický rozvoj slovenského jazyka, umenia, literatúry, kultúry a teda aj oživenie Matice slovenskej, ktorej činnosť bola pozastavená v roku 1875. Mimochodom Rakúsko - uhorská monarchia zanikla presne pred 95 rokmi. S týmto výročím súvisí aj prijatie Deklarácie slovenského národa v Turčianskom Sv. Martine.

Ďalšie výročie sa týka spomínanej kultúrnej ustanovizne, Matice slovenskej, ktorá 4. augusta 1863, teda pred 150 rokmi usporiadala prvé valné zhromaždenie. Vznikla na tisíce výročie príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. Vtedajšie vládnuce kruhy však v roku 1875 prerušili jej činnosť. V priebehu sotva 12 ročného pôsobenia Matica slovenská zohrala v dejinách slovenského národa významnú úlohu. So svojimi podujatiami a publikáciami prispela k rozvoju slovenskej umeleckej tvorby a kultúrneho života. Jej prvým predsedom bol Štefan Moyzes, ktorý urobil všetko preto, aby sa sviatok Cyrila a Metoda svätil 5. júla.

Keďže sme spomenuli veľkomoravské obdobie, poznamenávame, že v roku 863 (podľa tradície 5. júla, ktorý je na Slovensku štátnym sviatkom), teda pred 1150 rokmi, prišli na Veľkú Moravu solúnski bratia Konštantín a Metod. Títo misionári sa považujú za zakladateľov slovanskej vzdelanosti: zostavili prvé slovanské písmo (hlaholiku); vytvorili prvý slovanský spisovný jazyk (staroslovienčinu); vytvorili prvú slovanskú prekladovú a pôvodnú tvorbu. Založili tzv. Veľkomoravské učilište, v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi. Rok svätého Cyrila a Metoda sa končí v júli 2013 slávnosťou v Terchovej, kde stojí najväčší slovenský kostol zasvätený ich pamiatke. 5 júl je od roku 1994 vyhlásený aj za Pamätný deň zahraničných Slovákov.

V roku 2013 si pripomenieme aj jubileá významných slovenských osobností ako napríklad 325. výročie narodenia a 300. výročie úmrtia Juraja Jánošíka, 220. výročie narodenia Jána Kollára, 200. výročie úmrtia Antona Bernoláka, 200. výročie narodenia Samuela Tomášika, 185. výročie narodenia Pavla Dobšinského, 160. výročie narodenia Jozefa Škultétyho, 150. výročie narodenia Jána Čajaka st., 125. výročie narodenia Martina Rázusa, 115. výročie narodenia Jána Smreka, 110. výročie narodenia Fraňa Kráľa, 105. výročie narodenia Maše Haľamovej, 100. výročie narodenia Dominika Tatarku, 90. výročie narodenia Kristy Bendovej a 80. výročie narodenia Jána Lenča.

Atila Rusnák

Obnovili storočnú bránu Zoologickej záhrady v Budapešti

Obnova brány bola súčasťou úniou podporovanej a realizovanej prestavby Zoologickej záhrady za posledné štyri roky. Okrem rekonštrukcie hlavného vchodu dostala budova nové priestory a funkcie, okolie vyše storočnej brány skrášlili dlažbami vhodnými pre umeleckú pamiatku

Celková hodnota projektu financovaného zo zdrojov Európskej únie činila 220 miliónov forintov, z čoho 141 miliónov hradila EÚ. Investíciu v priebehu decembra slávnostne odovzdali primátor hlavného mesta István Tarlós, štátny tajomník úradu vlády János Lázár a riaditeľ Zoologickej záhrady Miklós Persányi.

- Na jeseň 2012 oslavovala Zoologická záhrada 100. výročie svojho založenia. V týchto dňoch prežila naša významná inštitúcia druhú najväčšiu premenu. V posledných rokoch sa obnovili skoro všetky pamiatkové budovy, pričom zbierka sa rozšírila o zvláštne, unikátne živočíchy. Čo sa týka hlavného vchodu, v južnej časti dostali priestory pohostinské podniky, ktoré sú prístupné aj z ulice. V suteréne rozšírili obsluhovacie priestory a na poschodí je expozícia z histórie Mestského parku, - povedal István Tarlós.

- Vláda prioritne podporuje investície v Mestskom parku, spojenie územia lunaparku so Zoologickou záhradou, realizáciu muzeálnej štvrti v priestore za Obrazárňou (Műcsarnok) a obnovenie klasickej funkcie verejného parku, - povedal János Lázár a dodal, že investície môžu dosiahnuť viac ako 100 miliárd forintov a mali by sa realizovať v hospodárskom cykle 2014-2020.

- Projekty uskutočnené od roku 2010 nám ukazujú, že podpory sa dostali na správne miesto, vďaka čomu sa môže kochať v našom prekrásnom parku ročne viac ako milión návštevníkov, - povedal Miklós Persányi.

Od roku 2010 sa realizovalo päť väčších investičných projektov, ktoré boli financované zo zdrojov Európskej únie. Rekonštrukcia a rozvoj chránenej záhrady, interaktívneho múzea Čarovný vrch (Varázshegy) a vykurovacieho systému s termálnou vodou patria medzi najvýznamnejšie. Celková hodnota projektov dosiahla 2,5 miliardy forintov.

Andrea Szabová Mataiszová

Levente Galda: Bez poznania histórie nemáme budúcnosť

Koncom minulého roka uverejnil portál zene.hu zaujímavý rozhovor so slovenským aktivistom a spevákom Leventem Galdom. Je v ňom reč o najnovšom albume speváckej zložky Folklórneho súboru Pilíš a Pilíšskeho tria, ktoré vydali minulý rok pri príležitosti 30. výročia vydania zbierky miestnych slovenských ľudových piesní Zahučali hory. Nosič obsahuje 34 piesní vybraných z obsiahlej zbierky básnika a publicistu Gregora Papučka, v ktorej je znotovaných 316 piesní. Album obsahuje osem tzv. tematík, ako napríklad ľúbostné, regrútske, pijanské, beťárske a svadobné slovenské ľudové piesne, ktoré charakterizuje mimoriadne rozvinutý viachlas, tvorený variabilným spôsobom na základe zdedenej tradície.

Ako hovorí L. Galda, zachovávanie tradícií si nevyberieme, ale sme na to vyvolení a týmto sa staneme „kultúrnymi diplomatmi“ našej národnosti. Pripomína, že bez poznania histórie nemáme budúcnosť. Zmieňuje sa aj o tom, že nový projekt skupiny veľmi dobre prijalo aj publikum, ktoré si váži čin mladých folkloristov hlavne tým, že navštevuje ich vystúpenia. L. Galda uvádza aj najbližšie vystúpenie speváckej formácie, ktoré sa uskutoční 9. februára na VI. Celoštátnom šiškovom festivale v Mlynkoch.

(ef)

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Lov na „lóve“

Kde sú „lóve“? - chystá sa spýtať maďarská vláda švajčiarskych (rakúskych, cyperských...) bánk. Rozsiahly lov po peniazoch má odhaliť účty maďarských občanov v zahraničných bankách, pretože ide väčšinou o „uliate“ peniaze, o nelegálne a najmä nezdanené účty. Nedá sa však predpokladať, že v alpskej krajine zhíknu: „Pred šípmi Maďarov, zachráň nás, Bože!“ A že narušia svoj imidž, stáročia budovaný a v búrkach dejín overený obraz v popredí s bankovým tajomstvom. Pre pekné oči Jánosa Lázára určite nie. Šéf úradu vlády však nerušene a bez mihnutia oka vyhlasuje: „Považoval by som za desivé, keby sa Švajčiarsko nepostavilo na stranu transparentnosti“.

Je jasné, že vláda sa naštvala. A je urazená. Preto, lebo jej veľkorysú amnestiu na presun peňazí zo zahraničia domov využilo iba veľmi málo ľudí. Dva roky platilo toto „odpustné“ obdobie, keď mohol každý previesť svoje nelegálne uložené peniaze zo zahraničných bánk do maďarskej banky - iba za desať percentnú daň, bez trestnoprávnych dôsledkov, dokonca anonymne. Prišlo takto okolo 60 miliárd forintov, čiže štátna pokladnica získala zhruba 6 miliárd. Málo je to v porovnaní s odhadovanou masou peňazí na súkromných účtoch vonku: 1 000-2 000 miliárd forintov je už úctyhodná suma, takmer by sa ňou mohol pokryť celý ročný deficit krajiny. „Keď vy tak, my tak!“ - zvolal zrejme nejaký revolučne naladený činovník, a rozhodol sa ukryté sumy odhaliť, presunúť domov a potom ich zdaniť 35 percentami. Jednoduché riešenie, nebyť švajčiarskej tradičnej tvrdohlavosti a držania sa stáročných princípov. Veď aj Američanom sa podarilo vymámiť nejaké informácie od Švajčiarov iba v prípade serióznej teroristickej hrozby. Takže „šípy Maďarov“ určite nevystrašia banky, kde sú uložené na anonymných účtoch obrovské sumy práve preto, aby zostali nezdanené. Akurát sú tieto tvrdohlavé banky ochotné previesť maďarskému štátu nimi vyrubené dane z výnosu týchto účtov, čo je však suma zanedbateľná oproti kmeňovým peniazom na účtoch. No a keby, náhodou, predsa? Tieto čierne peniaze by jednoduchým príkazom previedli ich majitelia do iných bánk, napríklad do populárnych ázijských.

Je teda maďarská vláda naivná ako Don Quijote? Je, ale v tom, že národ uverí tejto vehemencii v love na „lóve“. O čo teda ide? Je to celkom dobrý pokus o tematizovanie verejných diskusií, čiže o odvedenie pozornosti od iných, ošemetnejších tém, čo je zasa v Maďarsku tradičná, povedal by som imidžotvorná metóda...

Míľnik v dejinách národnostného vzdelávania
Komlóšsku slovenskú školu prevezme CSSM

Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku bude od septembra tohto roku prevádzkovať slovenskú školu a materskú školu na Orechovej ulici (Diófa u.) v Slovenskom Komlóši. Predbežnú zmluvu, tzv. odovzdávací a preberací súhlasný list o tom podpísali 16. januára štátna tajomníčka zodpovedná za školstvo Rózsa Hoffmanová, štátny tajomník zodpovedný za cirkevné, národnostné a spoločenské vzťahy György Hölvényi, primátorka mesta Rita Garayová, predseda CSSM Ján Fuzik a riaditeľka orošházskej obvodnej správy Centra K. Klebelsberga G. Szűtsová.

Štátni tajomníci na podujatí zdôraznili, že podpísaním súhlasného listu sledujú pozitívny cieľ, lebo po dlhých rokovaniach a po vytvorení právneho pozadia prevádzkovateľom Slovenskej základnej školy a Materskej školy na Orechovej ulici bude od septembra tohto roku Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku. Rózsa Hoffmanová pred novinármi uviedla, že vďaka rezortu školstva sa podarilo dosiahnuť dohodu medzi CSSM, samosprávou mesta a orošházskeho obvodu Centra K. Klebelsberga pre správu škôl. Štátna tajomníčka ďalej zdôraznila, že maďarská vláda sa prioritne zaoberá posilnením kultúrnej autonómie národností v Maďarsku a maďarskej menšiny v zahraničí. - Dohoda v Slovenskom Komlóši môže byť príkladom, - dodala.

Ján Fuzik označil zmluvu za míľnik v dejinách národnostného vzdelávania v Slovenskom Komlóši a dodal, že CSSM má významné skúsenosti v prevádzkovaní inštitúcií. Pred desiatimi rokmi prevzala CSSM prevádzku školy v Sarvaši, v roku 2005 v Békešskej Čabe, v roku 2007 v Novom Meste pod Šiatrom a teraz, v súlade so snahou miestnej slovenskej samosprávy, aj v Slovenskom Komlóši. Ako povedal predseda CSSM, samospráva mesta Slovenský Komlóš prisľúbila, že aj v neprebratej materskej škole na Alžbetinej ulici zachová výučbu slovenčiny. Centrum K. Klebelsberga začalo fungovať 1. septembra 2012. Jeho úlohou je spravovanie škôl, vrátane národnostných, ktoré štát preberá od miestnych samospráv.

Rózsa Hoffmannová navštívila Orošházu a Slovenský Komlóš v rámci svojej informačnej cesty po krajine, aby získala priame skúsenosti o preberaní škôl a inštitúcií do štátnych rúk. Prednášala v Dome prírody v Slovenskom Komlóši, následne navštívila kanceláriu orošházskeho obvodu Centra K. Klebelsberga a vyhľadala aj školské inštitúcie v Slovenskom Komlóši, medzi inými Základnú školu a gymnázium J. Jankóa, Základnú umeleckú školu, Materské školy na Orechovej a Alžbetinej ulici, a Slovenskú základnú školu.

Andrea Szabová Mataiszová

Novoročná slovenská omša s Kerestúrčanmi

„Ó Ježišu, buď na pomoc každému z nás v tomto roku; zostaň s nami vo dne, v noci, požehnaj náš každý krok! S novým rokom nech zasvitne nová zora šťastia nám, lebo blaho len tam kvitne, kde ho ráčiš žehnať sám...“ Takto znela 6. januára v Kostole sv. Jozefa v Budapešti novoročná pieseň na úvod slovenskej svätej omše pri príležitosti sviatku Zjavenia Pána - Troch kráľov.

Slávnostnú svätú omšu - na ktorú prišli veriaci zo XVII. obvodu Budapešti (Kerestúra), z Veľkého Cetína a skoro zo všetkých obvodov hlavného mesta - celebroval vdp. Atila Kónya a na organe hral kantor Michal Tóth z Čemeru, litánie čítala Ildika Klauszová Fúziková.

„Ježišov príchod na tento svet vyvoláva veľmi rozdielne reakcie. Mudrci z Východu ho hľadajú, radujú sa, keď ho nájdu, klaňajú sa mu, prinášajú dary. Dali tú najlepšiu odpoveď na Božie zjavenie: úctu, poklonu a obetu. Stretnutie s Ježišom a s jeho posolstvom aj dnes vyvoláva rôzne reakcie. U mnohých je to údiv radosti, u iných údiv nepokoja a strachu. V takej chvíli každý hľadá nejaké východisko, nejakú cestu. Jedni si volia cestu vedúcu bližšie k Ježišovi, iní sa dajú takou cestou, aby ho mohli obísť, alebo sa ho zbaviť.... aj v našom živote prídu veľké chvíle, keď zreteľne poznávame a ešte živšie prežívame blízkosť Ježiša Krista, nášho Pána. Vtedy zostaňme v tichej úcte, padnime na kolená a klaňajme sa mu. Aj dnešný deň je takou veľkou chvíľou. Priviedla nás sem hviezda viery, Ježiš je tu medzi nami, pokloňme sa mu a podajme mu dary: dar chleba a vína, ktorý on vezme a premení na svoje telo a krv; dar našich sŕdc, ktoré on vezme a premení podľa srdca svojho,“ povedal vo svojej homílii A. Kónya a zaželal každému prítomnému a jeho rodine veľa šťastia, zdravia a božského požehnania v novom roku.

Na záver novoročnej svätej omše veriaci spolu zaspievali hymnickú pieseň Daj Boh šťastia tejto zemi.

Po omši sa prítomní presunuli na faru, kde organizátor týchto stretnutí, predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai zaželal všetkým veľa úspechov a šťastia v novom roku. Poďakoval otcovi Atilovi, Michalovi Tóthovi a Beáte Erdeiovej za služby. Privítal veriacich z Kerestúru, ktorí pod vedením predsedníčky tamojšej slovenskej samosprávy Alžbety Derzbachovej prišli na omšu vo veľkom počte. Takisto privítal hostí zo Slovenska, z obce Veľký Cetín, rodinu Stanislava Karabinosa, predsedov obvodných slovenských samospráv a všetkých prítomných. Poďakoval sa im za spoluprácu a gazdinkám za prinesené dobroty. Potom sa ujala slova Mária Almásiová Škvarková a pripomenula, že okrem roka viery je rok 2013 aj Rokom sv. Cyrila a Metoda, ktorí v r. 863 prišli na naše územie hlásať slovo Božie. Prečítala Modlitbu k sv. Cyrilovi a Metodovi, ktorej začiatočné slová znejú nasledovne:

Svätý Cyril a Metod
vy ste vyviedli našich predkov
z temnoty pohanstva,
priviedli ste ich k pravej viere
v Ježiša Krista....

Navrhla, aby text tejto modlitby dostali aj naši veriaci. Predstavili sa nám aj hostia zo Slovenska a priniesli nám ako dar kópiu obrazu Panny Márie Trnavskej z Dómu sv. Mikuláša v Trnave. Obraz slzil v rokoch 1663 a 1708. V r. 1708 bol vyhlásený za milostivý a okolo sviatku Obetovania Panny Márie - 21. novembra - si ho uctievajú slávnosťou s názvom Novéna. S. Karabinos priniesol slovenský spevník a navrhol kantorovi Michalovi Tóthovi používať piesne tohto jednotného spevníka, ktorý si možno zakúpiť od Spoločnosti sv. Vojtecha. Spolu sme zaspievali vianočnú pieseň „Búvaj dieťa krásne...“ a „Prijdiž, prosíme...“ Priateľský rozhovor na chvíľu prerušila Mária Eprešová spomienkou, že jej predkovia ju naučili básničku Novoročný pozdrav, ktorú v tejto príjemnej spoločnosti zarecitovala.

Ako v básničke, tak aj tu sme popriali každému šťastný nový rok a dobré zdravie.

 (ef a cr)

Čoskoro sa otvára klzisko v Sarvaši

Na niekoľkoročnú žiadosť miestnych obyvateľov čoskoro sprístupnia za Kultúrnym domom Petra Vajdu najnovšiu atrakciu mesta na takmer 800 štvorcových metroch. Sarvašské klzisko bude pravdepodobne otvorené od 30. januára do 7. februára vďaka klimatizačnej firme Cool klíma. Pokrytie klziska vytvorí plachta s veľkou nosnosťou, ktorá unesie aj väčšiu hmotnosť snehu v prípade silného sneženia. Služby pre športujúcich budú zabezpečené v menšom stane s plochou 50 štvorcových metrov, kde umiestnia šatňu, bufet a požičovňu korčúľ.

Prípravy možno sledovať pri ihrisku na Kossuthovom námestí.

Andrea Szabová Mataiszová

Život Slovákov vo Vágašskej Hute

Medzihorie je jednou z najkrajších oblastí Maďarska, kde sa dodnes zachovalo mnoho archaických prvkov ľudovej kultúry. Leží v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe severne od Nového Mesta pod Šiatrom pri hraniciach so Slovenskom. Panva na východnej strane Zemplínskych vrchov vznikla v dôsledku vulkanickej a tektonickej činnosti a spomedzi 400 - 700 metrov vysokých vrchov tiahnucich sa po jej okraji je najvyšším Veľký Milič (Nagy Milic). Dedinky vybudovali v doline potoka Bozsva a popri malých potôčikoch, alebo na úpätí vrchov, či v ich údoliach. Bozsva je zároveň najväčším zdrojom vody tejto oblasti. Kto raz spozná túto oblasť, nedokáže sa nabažiť jej prírodných a historických krás, bohatej fauny a flóry, čistého vzduchu a pohostinnosti tunajších ľudí. Okrem Nového Mesta pod Šiatrom, Baňačky a Széphalmu, ktoré sa považujú za vstupnú bránu do Medzihoria, sem patrí 18 obcí. Tieto pôvodne patrili k Abovskej župe so župným sídlom v Košiciach, no po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie sa pričlenili k Zemplínu. Názov Medzihorie sa spomína od začiatku 18. storočia. Väčšina obcí má pôvod v dobe Arpádovcov, keď dôležitú rolu zohrával hrad Fizér (Füzér). Iba Huty boli obývané neskôr, v polovici 18. storočia. Od začiatku 17. storočia až do roku 1945 patrili k panstvu rodiny Károlyiovcov so sídlom vo Füzérradványi.

Slováci sa na území dnešného Maďarska usadili po vyhnaní Turkov v 17. storočí, keď krajina trpela nedostatkom pracovnej sily. Do Medzihoria prišli v 18. storočí po Rákócziho národno-oslobodzovacom boji a morovej epidémii, keď sa pôvodné obyvateľstvo značne preriedilo. Sú tu dodnes, o čom svedčia aj miestne slovenské samosprávy fungujúce v deviatich obciach Medzihoria: v Novom Meste pod Šiatrom - Baňačke (Sátoraljaújhely - Rudabányácska 1994), Mikóháze (2002), Dolnom Regmeci (Alsóregmec 1991), Pálháze (2003), Vágašskej Hute (Vágáshuta 1994), Malej Hute (Kishuta 1995), Veľkej Hute (Nagyhuta 2003), Hollóháze (1998) a Fizéri (Füzér 2003).

Malebná obec Vágašská Huta je učupená na niekdajšej hranici historickej Abovskej župy, uprostred zemplínskych lesov, pozdĺž potoka Huta. Členenie osady je ojedinelé. Okolo riečky sa rozkladá Dolina, nad ktorou sa výšia Malý a Veľký breh. Z vrcholov obidvoch brehov sa pred nami otvára mimoriadna panoráma, v jasnom počasí vidieť Fizérsky hrad a vrcholy slovenských hôr.

Osada vznikla v 18. storočí ako sklárska huta, v písomných dokumentoch figurovala ako Prédahegyská huta. Konečný názov po dlhodobom procese dostala Vágašská Huta v roku 1905. Jej prvými obyvateľmi boli hutnícki majstri, neskôr drevorubači, ktorí sem prišli z územia dnešného Slovenska. Pochádzali hlavne z Gemerskej a Oravskej stolice. Následkom ťažby dreva v 18. a 19. storočí tu začali vznikať kopanice, pozemky sa nachádzali roztrúsene po obidvoch stranách Doliny, Malého a Veľkého brehu. Huta pôsobila do roku 1810, keď sa vyčerpali zásoby dreva. Keďže želiari na rumoviskách nemali zabezpečenú existenciu, muži začali vandrovať. Do roku 1920 pracovali ako sklári, obchodovali hlavne s obločnými sklami. Viacerí sa stali drotármi a plátenníkmi. Navštevovali najmä dediny v Medzibodroží, Medzihorí, údolí Hornádu a Sabolčské obce. V zime sa zaoberali drevorubačstvom a zhotovovaním nástrojov z dreva. S vandrovaním prestali približne v 60. rokoch minulého storočia. Pôdu obrábali ženy, ktoré sa zaoberali aj zberom lesných plodov a hríbov. Tie potom predávali na trhu v Blatnom Potoku (Sárospatak) a v Novom Meste pod Šiatrom.

Potomkovia pôvodných slovenských osídlencov si starostlivo chránia zvyky svojich predkov. O tom svedčí aj fakt, že Slovenská samospráva vo Vágašskej Hute bola založená v roku 1994. Jej predsedníčkou je od roku 2002 Estera Kiššová, členmi sú Jozef Kišš a Zuzana Ignáczová. Samospráva hospodári zo štátnej podpory, podľa slov pani Estery nezískali konkurzné peniaze. Obecná samospráva im zabezpečila samostatnú miestnosť, režijné náklady hradí „veľký zbor“. Najužšie styky majú so Slovákmi v Malej Hute, Veľkej Hute, Dolnej Regmeci, Mikóháze, Fizéri a Baňačke.

Pani Estera z maminej strany pochádza zo slovenskej rodiny, jej starí rodičia s ňou hovorili len po slovensky. - Narodila som sa v Novom Meste pod Šiatrom, moja mama pochádza z Vágašskej Huty, otec z Vilyvitányu. Matka pracovala ako montérka zámok v Kovácsvágási a otec ako tesár. Moja sestra pracuje ako pestúnka v materskej škole vo Vilmányi, brat je zamestnaný na miestnom starostovskom úrade. Moji starí rodičia sa zaoberali chovom dobytka a poľnohospodárstvom. Na trhu predávali mliečne výrobky, zeleninu a ovocie. Mám na nich veľmi pekné spomienky, ale aj na školské roky. Tu som chodila do základnej školy, kde v rokoch 1950-1952 prebiehala výučba slovenčiny. Pán učiteľ sa nás raz opýtal, kto vie, ako sa volá líška po slovensky. Ja som to vedela, ale odpovedala som na otázku len za červenú hviezdičkovú päťku. Žiaľ, odkedy moji starí rodičia zomreli, hovorím menej po slovensky. Na pracovisku už svoj materinský jazyk vôbec nepoužívam, - povedala Estera Kiššová.

Predsedníčka slovenského voleného zboru sa dostala do slovenského verejného života náhodou. V lete roku 1998 v obci práve prebiehalo veľké podujatie, na ktorom sa zúčastnili aj táborníci z rôznych škôl. Ako miestnu aktivistku ju požiadali, aby ich naučila miestne slovenské piesne a tance. Úlohu vyriešila s veľkým úspechom, vďaka čomu sa stala členkou miestneho speváckeho zboru. Sledoval ju aj vtedajší notár László Szakáli, ktorý ju začal agitovať, aby sa stala kandidátkou slovenskej samosprávy. Pani Estera aj túto prekážku prekonala a stala sa úspešne poslankyňou Slovenskej samosprávy vo Vágašskej Hute. Od roku 1998 je vedúcou desaťčlenného speváckeho zboru a od roku 2002 aj predsedníčkou slovenskej samosprávy. Zbory majú ročne dve väčšie spoločné podujatia. V lete už tradične usporadúvajú stretnutie speváckych zborov, na ktoré pozývajú folklórne telesá z okolitých slovenských osád a obcí. Druhé najväčšie podujatie je vianočné, na ktorom sa okrem Slovákov zúčastňujú aj obyvatelia obce. - Vďaka speváckemu zboru sa nám podarilo získať ocenenia na župných kvalifikačných súťažiach, medziiným aj zlatý stupeň. Na Slovensku v obci Brezina sme dostali strieborné hodnotenie. Na „Obecnom dni” v roku 2003 sme boli tiež úspešní. Ocenenie od predsedu kuratória Nadácie za Vágašskú Hutu som prevzala ja, - povedala s hrdosťou vedúca súboru Estera Kiššová.

Cieľom Slovenskej samosprávy vo Vágašskej Hute je naďalej zachovávať zvyky slovenských predkov a odzrkadľovať ich v ľudových piesňach.

Andrea Szabová Mataiszová

Obnovili podpálenú santovskú zbrojnicu

Koniec decembra bol v podpilíšskom Santove rušný. Nielen pre blížiaci sa najväčší rodinný sviatok a koniec roka, ale aj preto, lebo vďaka spoločnému úsiliu odovzdali obnovenú požiarnu zbrojnicu.

V Santove založili miestny zbor dobrovoľníckych požiarnikov v roku 1896 a po zmene spoločenského režimu bola jej budova medzi prvými v Maďarsku, ktorej múr zdobil dvojjazyčný nápis. Na začiatku síce nesprávne, ale neskoršie už túto chybičku opravili. Santovskí požiarnici strážia necelých 2000 obyvateľov obce mimo svojich pracovných povinností, ale o to s väčším entuziazmom. Roku 2009 ich pomázsky hasičský zbor „vyzbrojil“ hadicou a vozom.

3. september 2012 sa navždy zapíše do dejín santovských hasičov. Vtedy dostal ich miestny vedúci Zsolt Bakonyi správu o tom, že v Santove podpálili nejakú budovu. Neskoršie zistil, že ide o hasičskú zbrojnicu, ktorá začala horieť náhodou kvôli tomu, že v jej susedstve pálili suché lístie. Vietor rozniesol oheň na drevo, ktoré bolo uložené na rozhraní dvoch portálov a odtiaľ na strechu požiarnej zbrojnice.

Fotografie vyhorenej zbrojnice sa vďaka internetu hneď rozšírili a vznikla iniciatíva na zbierku na jej obnovenie. Spolupráca Santovčanov bola príkladná: za mesiac pozbierali potrebné financie na hadicu a za tri mesiace bola obnovená aj budova.

Na milej decembrovej slávnosti starostka obce Eva Csicsmanczaiová vyzdvihla dôležitosť zomknutia síl miestnych obyvateľov a odovzdala symbolický kľúč budovy Zs. Bakonyimu. Podporovatelia dostali pamätný list a poďakovali sa aj dvom žiačkam, ktoré zistili oheň a informovali svojich rodičov.

(ef)

Vo víre Osvetového centra
Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku

Osvetové centrum Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku pod novým názvom, ale s neoblomným elánom pokračuje aj v roku 2013 vo svojej činnosti na poli kultúry. Za uplynulých desať rokov sa sedem regionálnych kultúrnych stredísk rozrástlo na desať a dnes zahrnulo takmer celú krajinu. Spĺňaním nárokov širokej verejnosti sa postupne sformuloval profil našej inštitúcie. Dostala sa do povedomia ľudí azda aj preto, lebo úzko spolupracuje s ostatnými inštitúciami CSSM, ale aj s občianskou sférou, so spolkami a organizáciami. Regionálne kultúrne strediská ponúkajú širokú paletu kultúrnych podujatí pre každú generáciu. Občas zatneme sekeru do tvrdého dreva, ale ohlasy nás utvrdzujú v tom, že to, čo robíme, je žiadané a potrebné. Dnes si už nevieme predstaviť Deň Slovákov v Maďarsku bez tradičného jarmoku a sprievodných remeselníckych a gastronomických programov. V niekdajšom letnom tábore získava mládež komplexný obraz o tradičnej kultúre Slovákov v Maďarsku na národopisných, hudobných, speváckych, tanečných a remeselníckych zamestnaniach. Na jeseň na nás čaká celoštátna kvalifikačná prehliadka tanečných súborov a folklórnych skupín Vo víre tanca, ktorá poskytuje špeciálnu pomoc umeleckým kolektívom a nabáda ich k pravidelnej odbornej práci.

Mohli by sme ešte dlho hovoriť o našej činnosti na poli ďalšieho vzdelávania odborníkov, spolupráce so školami mimo vyučovacích hodín, oživovania tradičnej kultúry a pestovania každodennej kultúry, vrátane ekumenických podujatí veriacich. Nech však svoju činnosť podrobnejšie predstavia slovenské regionálne kultúrne strediská Osvetového centra CSSM na stránkach obnovených Ľudových novín!

Katarína Királyová

vedúca OCCSSM

Historický slovenský úspech
Stoch držiteľom Ceny Ferenca Puskása

Slovenský futbal zaznamenal historický úspech zásluhou Miroslava Stocha, ktorý získal začiatkom januára Cenu Ferenca Puskása určenú pre autora najkrajšieho gólu roka 2012.

Odchovanec nitrianskeho futbalu triumfoval v ankete FIFA za gól v zápase tureckej ligy, v ktorom zvíťazil jeho tím Fenerbahce Istanbul nad Genclebirligi 6:1. Stoch čakal na dohodnutý signál z rohového kopu a spoza šestnástky poslal loptu volejom do šibenice. Stoch je takto prvým Slovákom s prestížnym ocenením od Medzinárodnej futbalovej federácie.

„Viem, že veľa Slovákov mi v ankete na internete poslalo hlas. No som presvedčený o tom, že k víťazstvu ma dostali hlasy od Turkov, a obzvlášť od priaznivcov Fenerbahce, ktorých sú po celom svete desiatky miliónov. Táto cena určite patrí všetkým fanúšikom, čo za mňa hlasovali,“ povedal po prevzatí ceny.

Stoch triumfoval v ankete o Cenu Ferenca Puskása 2012 pred Brazílčanom Neymarom z FC Santos a kolumbijským kanonierom Radamelom Falcaom z Atlética Madrid.

(ef)

To už nie je žart, ale predpríprava na skúšku dospelosti
Stužková slávnosť v budapeštianskej slovenskej škole

Desať žiakov štvrtého ročníka budapeštianskeho slovenského gymnázia vstúpilo do radov maturantov. 14. decembra sa totiž uskutočnila ich stužková slávnosť, na ktorej im pripli na hruď stužky ako predzvesť dospelosti. Spolu so svojou triednou profesorkou Alžbetou Eszešovou Vrbovskou pripravili dojímavý program, v ktorom zhrnuli svoje doterajšie radosti a starosti.

O tom, ako stužka nádeje odprevadí mladých ľudí z detstva do dospelosti, hovorila riaditeľka inštitúcie Júlia Marloková Szabová.

- Mnohým z vás ubehlo dlhých dvanásť rokov, niektorým prešli štyri roky odvtedy, ako ste prvýkrát stáli pri laviciach prvej triedy našej školy a onedlho vás už bude zdobiť stužka maturanta. Dnes sa mi zdáte úplne iní, dospelí ľudia. Mladé dámy a mladí páni. V tejto slávnostnej chvíli patrilo by sa vám vysvetliť, prečo som vás, študentov viedla ako vaša triedna profesorka v 9. ročníku a aj neskôr ako odborná profesorka slovenského jazyka a literatúry tak, ako som vás viedla. Naše spolužitie bolo dostatočne poznačené zmenami, rôznymi výzvami, ale aj humornými situáciami, veď niekedy ste aj vážne veci obrátili na žart. Nikdy som vás nenavádzala na to, čo som sama nerobila, alebo čo som neučila svoje vlastné dieťa. Teda to, čom som považovala v živote sama za najlepšie. Keby sa ma ktokoľvek spýtal, čo považujem v živote za najdôležitejšie, bez zaváhania by som odpovedala, že múdrosť a emócie. Práve preto som našu spoluprácu budovala aj na citovej báze. Pozitívne emócie sú nevyhnutnosťou zrelého vývoja každého človeka, - povedala pani riaditeľka.

Potom už nasledovalo slávnostné pripnutie stužky. Tieto žlté stužky nádeje by mali štvrtáci nosiť až do maturít každý deň na viditeľnom mieste, lebo podľa povery práve ony im pomôžu dobre zvládnuť skúšky dospelosti.

Po pripnutí stužky nasledoval rad príhovorov, v ktorých sa žiaci po slovensky a po maďarsky poďakovali svojej triednej, svojim profesorom a rodičom za všetko dobré, za spoločne prežité chvíle a roky, v ktorých práve títo ľudia stáli pri nich, dôverovali im a pomáhali im podľa svojich najlepších možností. Žiaci končiaceho ročníka budapeštianskej slovenskej školy spolu s 11. ročníkom pripravili krátky program. V rámci toho premietli filmy, v ktorých svoje názory na lúčiacich sa žiakov vyjadrili ich pedagógovia a predstavili aj spomienkový film na svoje detské roky. Predprípravou na stužkovú sú tanečné kurzy, kde sa študenti naučia základy spoločenského tanca. Takýto rýchlokurz absolvovali aj tohoroční maturanti, ktorí sa úspešne predstavili (spolu s kolegami z nižších ročníkov) s palotášom, ľudovým tancom, hiphopom a, samozrejme, zatancovali aj valčík. Choreografiu s nimi nacvičila Eva Szilágyiová Šubová.

Program bol naozaj dôkladne pripravený a na žiakoch bolo vidno, že po zatancovaní posledného kroku sa im uľavilo. Úvod k vstupu do dospelosti sa im vydaril. Po chvíľach dojatia nasledoval spoločný tanec a spoločné občerstvenie. Teraz ich čaká príprava na maturity, lebo sa ani nenazdáme, a je tu máj...

Andrea Szabová Mataiszová

Stužková slávnosť v čabianskom gymnáziu
Veselo i vážne

V tomto školskom roku sa termín stužkovej slávnosti posunul na 30. november, preto sme s prípravami museli začať o čosi skôr. Ako je v našej škole zvykom, organizácia slávnosti bola v rukách 11. triedy. Chvalabohu, nápadov sme mali veľa a spoločným úsilím sa nám podarilo zostaviť fantastický scenár. Skúšali sme dennodenne, aby sme vyladili všetky detaily a ulahodili každému oku. No naším hlavným cieľom bolo pripraviť nezabudnuteľný večer pre hlavných aktérov stužkovej slávnosti, a to pre dvanástu triedu. Na našich pleciach ležalo ťažké bremeno, lebo sme si s našimi staršími spolužiakmi vytvorili veľmi dobré vzťahy. Snažili sme sa vniesť do programu humor i intimitu. Celý večer sme bojovali s obrovskou trémou, či nám všetko vyjde tak, aby sa každý cítil skvelo.

Program sa začal slávnostným príchodom dvanástej triedy do miestnosti. Privítali sme ich po slovensky i po maďarsky a komornú atmosféru sme navodili veršami slovenského básnika Pavla Janíka. Po básni sme si vychutnali lahodné pohyby profesionálnych tanečníkov. Potom sme nastúpili s programom, ktorý rámcoval motív známeho seriálu How I Met Your Mother. Preniesli sme sa do roku 2050, do rodiny žiaka z dvanástky, ktorý v kruhu svojich vnúčat spomína na deň svojej stužkovej. Každého maturanta sme sa snažili predstaviť tak, ako si ho budeme pamätať. O každom sme získali množstvo informácií, a tak sme sa rozhodli sústrediť len na to, čo je podľa nás najcharakteristickejšie. Chceli sme ich zapojiť do nášho programu, preto sme zorganizovali odovzdávanie Oscara. Všetci ocenení dostali sošku v špeciálnej kategórii a mali priestor povedať prítomným niekoľko ďakovných slov. Poďakovania boli rôzne, mnohí dojemne vyjadrili vďaku rodičom, učiteľom i spolužiakom a vohnali im slzy do očí. Našiel sa i taký, ktorý do mikrofónu vykričal zo seba skoro všetko - radosť i dobrú náladu, ale nevynechal ani svetový mier. Mohli sme vidieť, že ani v takejto významnej chvíli nemyslia len na seba! Každý sa smial. Nálada bola skvelá. Keď sme odovzdali aj poslednú cenu, pokračovali sme powerpointovou prezentáciou. Zaspomínali sme na roky, ktoré sme spolu prežili. Napríklad na vydarené výlety, skoré vstávanie, kanoistiku a na všetko, čo v nich zanechalo stopu. Mohli sme sledovať i to, aké úzke priateľstvá sa vytvorili, a bolo jasné, že táto trieda je veľmi solidárna a vždy sa môžu jeden na druhého spoľahnúť. Keď ustal smiech a každý si zotrel slzy, mohli sme sa opäť vznášať v rytme tanečných melódií. Po troch tancoch zaspievala 12. trieda nádhernú pieseň. Dokonca nám pripravili malé prekvapenie - originálnu tanečnú kreáciu GANGNAM STYLE. Po ich vystúpení atmosféra zvážnela, pretože nasledovalo odovzdávanie stužiek. Maturanti prichádzali po jednom. V pozadí sa menili fotky a prítomní si mohli pozrieť, ako sa z malého dieťaťa stáva dospelý. Pre rodičov a 12. triedu to boli najdojemnejšie momenty, lebo tu mali možnosť na chvíľu zastaviť čas a zamyslieť sa nad tým, ako všetko rýchlo letí, a prišiel koniec aj ich stredoškolského štúdia.

Večer uzavrela pani riaditeľka Edita Pečeňová slávnostným príhovorom o symbolickej hodnote stužky, ktorú budú oddnes nosiť na svojich šatách. Dobrá nálada vládla aj okolo slávnostne prestretých stolov.

Miriam Bukranová a Viktória Nagyová

Žiačky Slovenského gymnázia B. Č.

Týždeň slovenskej kultúry
Vedomostná súťaž v Slovenskom Komlóši

V polovici decembra sa uskutočnil kvíz pre žiakov 2. stupňa, ktorý pripravila hosťujúca učiteľka Ľubomíra Rollová. Žiaci sa už veľmi tešili, aj keď sa naň dlhšie pripravovali, nemali to ľahké. 36 žiakov bolo zadelených do deviatich skupín po štyroch. V prvej časti museli zvládnuť základné vedomosti o Slovensku, ako je napríklad rozloha, počet obyvateľov, susedné štáty, štátne symboly, text slovenskej hymny, vymenovať všetky kraje, veľké rieky, pohoria, aká je mena na Slovensku, typické ľudové jedlo a podobne. Druhá časť bola venovaná vedomostiam o našej slovenskej škole v Slovenskom Komlóši. Starší rozprávali o histórii i súčasnosti školy a mladší o svojom bydlisku. V tretej časti písali, čo vidia na obrázkoch, priraďovali ku kalendárnym decembrovým dátumom mená, dopĺňali chýbajúce slovesá v texte. V poslednej časti hľadali meno slovenského spisovateľa, ktoré bolo riešením zaujímavej vianočnej tajničky. Pri mladších žiakoch po sčítaní bodov bola medzi najlepšími piata skupina: Kiara Klementová, Anett Osztroluczká, Csaba Bajczer a Brúnó Durkó. Zo starších žiakov mala najvyšší počet bodov šiesta skupina: Dóra Fülöpová, Bettina Okányiová, Csilla Bajczerová, Vivien Hajduová.

Paralelne s kvízom sa v druhej miestnosti uskutočnili Spievanky. V speve súťažilo 33 žiakov 1. stupňa. Slovenské piesne sa naučili pod vedením pani učiteľky Nóry Vargovej a v porote boli učiteľky Mária Gyurkovicsová Krcsmériová, Zuzana Šutová a Anna Molnárová.

V 1. kategórii najlepšie spievali: Petra Simonová, Ágnes Urbancsoková.
V 2. kategórii: Eszter Nagyová, Kiara Kispálová a Goldina Urbánová.

Štvrtok 13. decembra na Luciu bol pre mnohých žiakov šťastný deň. Nadaní a usilovní žiaci, ktorí radi recitujú, sa predstavili ukážkami diel zo slovenskej literárnej tvorby. Na súťaž ich pripravovali slovenčinárky: Marianna Melegová Bajczerová, Mária Fülöpová a Ľubomíra Rollová. Porotu tvorili: Juraj Antal Dolnozemský, Anna Óváriová a Zuzana Venerčanová. V prednese prózy sa žiaci vžili do literárnych postáv a ľahko zvládli aj tie ťažko vysloviteľné slová, nerobila im problémy ani hláska h a ch, ani výslovnosť mäkkého ľ. Porota zhodnotila, že tohtoročná súťaž mala vysokú úroveň. A preto udelila až niekoľko prvých cien.

V 1. kategórii: Emma Szpisáková, Lívia Balogová
V 2. kategórii: Juraj Szuda, Márta Kergyó
V 3. kategórii: Anett Osztroluczká, Csaba Bajczer, Zóra Zsingorová
V 4. kategórii. Csilla Bajczerová

Druhé miesta obsadili: Viktória Bedronová, Ágnes Urbancsoková, Eszter Nagyová, Kiara Kispálová, Kiara Klementová, Rebeka Boborová, Melinda Zsingorová.

Tretie miesta zaujali: Miško Antal, Božena Szpisáková, Viktória Lukácsová, Nikolett Tószegiová, Balázs Lehoczki, Renáta Lócziová, Laura Durková a Adrienn Farkasová.

Do súťaží sa zapojila väčšina žiakov školy. Pre väčšinu z nich boli pripravené hodnotné ceny.

Ľubomíra Rollová

Zasadala slovenská samospráva vo Veľkej Tarči

Na prvom tohoročnom zasadnutí Slovenskej samosprávy vo Veľkej Tarči sa zúčastnil aj poslanec obecnej samosprávy István Morva. Členovia zboru na čele s predsedníčkou Máriou Galántaiovou prerokovali a schválili novelu základných dokumentov zboru, predbežný plán činnosti na rok 2013 a zabezpečenie doručovania slovenskej tlače.

Na začiatku zasadnutia predsedníčka zboru privítala prítomných, potom prešli na prerokovanie jednotlivých bodov. Členovia samosprávy sa rozhodli, že sa budú uchádzať o granty z rôznych súbehov, aby mohli uskutočniť čo najviac programov. Medzi tradičné podujatia ako nový zaradili predpoludňajší slovenský detský program v rámci Noci múzeí, na ktorom deťom predvedú slovenské tance, piesne, hry a miestny ľudový kroj. Ako sme sa dozvedeli, Slovenská samospráva vo Veľkej Tarči má zatiaľ 1 046 823 forintov, čo preniesla z minulého roku. Z toho vyčlenili 300 000 forintov na letné zahraničné cestovanie. Nadbytočnú položku použijú na vecné výdavky. Na zasadnutí schválili uznesenie, že si predplatia Ľudové noviny a objednajú Náš kalendár na rok 2014. Samospráva by chcela tohto roku opäť odštartovať slovenský jazykový kurz, na čo hľadajú učiteľa slovenčiny.

Nasledujúce zasadnutia zboru sa uskutočnia 22. marca, 31. mája, 30. augusta a posledné, verejné zasadnutie bude 29. novembra.

Andrea Szabová Mataiszová