Sviatok Troch kráľov

6. januára sviatok Zjavenia Pána ● Pravoslávne Vianoce

Katolíci, evanjelici a veriaci ďalších cirkví oslávia vo štvrtok 6. januára sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov, ktorý patrí k najstarším kresťanským sviatkom. Pripomenú si deň, keď Boh svetlom hviezdy zjavil svojho syna všetkým národom. Na Východe bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána už od 3. storočia. Cirkev si ním pripomínala „tri zázraky”: príchod mudrcov z Východu, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježišovi a priniesli mu dary - zlato, kadidlo a myrhu, Ježišov krst v rieke Jordán a jeho prvý zázrak na svadbe v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „Traja králi” s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí. Kult Troch kráľov bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom a tam ich uložili v katedrále. V troch mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie. V katolíckych kostoloch sa stalo tradíciou, že počas omší vo sviatok Zjavenia pána - Troch kráľov, kňazi posväcujú trojkráľovú vodu so soľou, kriedu a tymian. V minulosti sa v tento deň obvykle konala aj tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali domy a požehnávali príbytky. Kropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom a dvere označovali iniciálami mien troch kráľov - G.M.B. Na niektorých miestach sa táto tradícia zachovala dodnes. Kým v minulosti si veriaci 6. januára pripomínali aj krst Ježiša v Jordáne, od roku 1969 sa táto udalosť slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. V tomto roku sviatok Krstu Pána pripadá na nedeľu 9. januára.

Pravoslávni veriaci budú sláviť Vianoce 6. a 7. januára

Značná časť kresťanov má už slávenie vianočných sviatkov za sebou, ale pre pravoslávnych veriacich na Slovensku, v Maďarsku, Čechách, na Ukrajine, v Rusku a v iných krajinách, kde sa riadia starým juliánskym kalendárom, sa tieto významné sviatky začínajú 6. januára. „Hlavnou myšlienkou Vianoc je, že Boh sa stal človekom preto, aby sa človek mohol stať podobným Bohu na základe jeho milosti. Isus Christos nám ukázal správnu cestu, ktorou máme kráčať,” povedal pre TASR pravoslávny kňaz, duchovný správca pravoslávnej cirkevnej obce Bratislava Jozef Haverčák. Súčasne pripomenul, že pravoslávni veriaci sa na nadchádzajúce sviatky pripravujú už od 28. novembra, a to prísnym pôstom, pokáním, modlitbami a prijímaním eucharistie. V predvečer Roždestva Isusa Christa - Narodenia Ježiša Krista - 6. januára sa v pravoslávnej cirkvi slávi Veľké povečerie, ktoré sa podľa tradícií v jednotlivých oblastiach krajiny koná v chrámoch v rôznom čase vo večerných hodinách, napríklad o 21.00 či 22.00 h. Jozef Haverčák pripomenul pozdrav, ktorý sa používa počas týchto sviatkov v pravoslávnej cirkvi, a to: „Christos raždajetsja. Slavite jeho!” (Kristus sa rodí. Oslavujme ho!) Spievajú sa krásne pravoslávne duchovné piesne, ktoré vyjadrujú zmysel tohto veľkého sviatku i vianočné koledy. Pokiaľ ide o štedrovečernú večeru, tradície sú v jednotlivých oblastiach krajiny rôzne. V niektorých rodinách pripravujú 12 jedál, čo je symbolom 12 apoštolov, v iných deväť jedál. Večeria sa pri zapálenej sviečke a na stole obvykle nechýba chlieb, cesnak, med, pirohy s kapustou, diétna kapustnica bez klobásy, strukoviny, najmä šošovica a fazuľa, bobaľky s makom či ovocie. Pravoslávni nejedávajú na Štedrý večer rybu, dodržiavajú pôst, ktorý sa končí až 7. januára. „Vyvrcholením tohto krásneho sviatku je veľká slávnostná svätá liturgia 7. januára predpoludním v deň Roždestva Isusa Christa. Sviatočná duchovná atmosféra v pravoslávnej cirkvi však trvá až tri dni, pretože po Narodení Isusa Christa nasleduje 8. januára Zbor presvätej Bohorodičky a 9. januára sa slávi sviatok prvomučeníka sv. Štefana,” povedal Haverčák. Chrám sv. Mikuláša (resp. sv. Nikolaja) v Bratislave je tak ako iné pravoslávne kostoly vyzdobený množstvom ikon. Každá z nich je posvätená a prináša ľuďom myšlienky o Bohu, o zmysle života, ponaučenia zo života svätých a veriaci ich zvyknú bozkávať. Zaujímavosťou tohto chrámu je, že sa v ňom nachádza kríž, v ktorom je zakomponovaný kus dreva z kríža, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš Kristus na Golgote.

(tasr)