Jozef Majnič (1922-2013)

Ako výskumníčka, vždy mám strach, že pre časovú tieseň nestihnem zavítať k informátorom, ktorých mám v zozname dvanástej hodiny. Často som počula, ako starší ľudia vzdychali: „Ide marec, poberaj sa, starec!“ A veru...

Predvčerom bolo Jozefa. Ujo Majnič pred dvoma týždňami ešte spieval, ale vinšovníci ho tentokrát k meninám pozdravili už v nemocnici.

Blíži sa Veľký týždeň. Ako vždy, aj teraz čakala na neho dôstojná úloha, veď je v Mlynkoch dobre známe, že Jóži báči od svojich 17-tich rokov spieval v kostole Pašie, a to úlohu Krista. Iba dvakrát nemohol spĺňať túto úlohu, keď bol na vojne a v zajatí. V tomto roku by bol spieval už 73-krát.

Keď som k nemu ako výskumníčka pred dvadsiatimi rokmi po prvýkrát zavítala, vedela som, že budem u neho častou návštevníčkou. Závidela som v dobrom všetkým členom miestneho pávieho krúžku, lebo oni mali možnosť neustále počúvať jeho príbehy. Bol vynikajúcim informátorom a pravým „pokladom“ našej lokality. Miloval svoje remeslo (bol kolárom), dokázal hodiny rozprávať o hasičskom zbore, ktorého bol veliteľom, o hudobnom živote dediny, veď spolu s ostatnými príslušníkmi jeho rodiny hral na trúbe v kapele trubačov. Bol nesmierne spevavý, ovládal nespočetné množstvo pesničiek a bol zakladajúcim členom pávieho krúžku.

V minulom decembri pri príležitosti Dňa menšín mu udelili vyznamenanie Pro Cultura Minoritatum Hungariae za viac ako sedemdesiatročnú činnosť v oblasti zachovávania a posilnenia slovenskej identity a za svoje aktivity v oblasti slovenskej kultúry.

Pri našom poslednom stretnutí, ako vždy mi zaspieval moju obľúbenú pilíšsku pieseň „Ó, prekrásni mesáčku, osvíť že mňe cesťičku...“

Nech mu bude ľahká zem!

Dr. Katarína Király PhD