Ervín Varga (1955-2013)

Asi mnohí z Vás, milí čitatelia, sa pamätajú na vystúpenia Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) v Maďarsku. A nie náhodou! Čakali sme na to rovných 26 rokov. Aj sme sa toho dočkali! Osvetové centrum Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku v spolupráci so SĽUK-om za podpory Ministerstva kultúry SR usporiadalo v decembri r. 2007 päťdňový zájazd do Slovákmi obývaných regiónov. Na príprave a realizácii prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí sa v mnohom pričinil medzi inými aj umelecký vedúci Mgr. art. Ervín Varga.

Ervína Vargu som spoznala počas svojho štúdia na univerzite v Bratislave. Ako tanečnica Gymniku som navštevovala aj predstavenia tanečného súboru Szőttes, kde bol v tom čase umeleckým vedúcim a uznávaným choreografom práve on.

Mgr. art. Ervín Varga, choreograf a tanečný pedagóg sa narodil v Čiernej nad Tisou (1955).

Už počas štúdia na Strednej priemyselnej škole strojníckej a elektrotechnickej v Košiciach tancoval v maďarskom folklórnom súbore Új nemzedék (Nové pokolenie) a zároveň v Bratislave v maďarskom umeleckom súbore Szőttes. Počas vysokoškolského štúdia na VŠMU v Bratislave, kde absolvoval odbor choreografia ľudového tanca u profesora Štefana Nosáľa, tancoval v umeleckom súbore Lúčnica, kde neskôr pôsobil ako asistent profesora Nosáľa, a zároveň bol na polovičný úväzok umeleckým vedúcim a choreografom súboru Szőttes. Od roku 2003 bol umeleckým vedúcim SĽUK-u. 16 rokov pôsobil aj ako odborný asistent slovenského ľudového tanca na Katedre tanečnej tvorby HaTF VŠMU.

Od roku 1987 spolupracoval s Japonskou folklórnou federáciou a Folklor Report Tokyo, vyučoval a propagoval slovenský ľudový tanec nielen v Japonsku, ale aj v Hongkongu, USA, Maďarsku, Poľsku, Nemecku a v Českej republike.

Bol dlhoročným spolupracovníkom Národného osvetového centra v oblasti tradičnej ľudovej kultúry (od roku 1985). Pôsobil ako člen programového štábu Folklórneho festivalu Východná a autor programov. Venoval sa práci vo folklórnom hnutí na Slovensku ako lektor a pedagóg na školeniach, bol členom i predsedom porôt na krajanských a celoštátnych prehliadkach. (Prameň: www.nocka.sk)

Už si ani nepamätám, kedy sa môj obdiv k Ervínovi zmenil na aktívnu spoluprácu s ním. Zrazu som zistila, že stále častejšie sa stretávame na podujatiach, a po určitom čase som si už nevedela predstaviť doškoľovanie, semináre bez jeho osoby. A taktiež nemohol chýbať ani v odbornej porote na Celoštátnej kvalifikačnej prehliadke slovenských tanečných súborov a folklórnych skupín Vo víre tanca v Maďarsku.

Navonok prísny člen poroty azda mimo javiska - pri voľnej zábave - pochopil, do akej ťažkej práce sa pustila mladá generácia Slovákov v Maďarsku, keď si dala predsavzatie, že napriek jazykovej asimilácii bude pestovať dedičstvo slovenských predkov. Pri verejnom hodnotení produkcií prehliadky Ervín Varga vždy našiel povzbudzujúce slová pre všetky súbory. Veľmi si vážil snahu uchovávať tradičnú kultúru Slovákov i za súčasných neprajných okolností. Sám siahal po našom dedičstve - učil maglódske tance - a snažil sa presvedčiť členov tanečných súborov na Slovensku, že si treba vážiť aj dedičstvo krajanov a susedných národov. Povzbudzoval mladých tanečníkov, aby v záujme rozšírenia vlastnej palety tanečnej kultúry zabudli na politiku a využili každú možnosť, aby spoznali kultúru susedov.

Ervín Varga ako pedagóg podporoval nadaných mladých ľudí, rád objavoval a usmerňoval talenty. Pamätám si na jednu večernú zábavu na Šaffovej ostrohe v Dlhom Klčove, keď zaplatil muzikantom, aby hrali mladým do tanca, aby medzi sebou súperili, ako to bývalo kedysi na dedinských zábavách. Prvý v tanci bol sám Ervín a jeho vystriedali mladí nadaní tanečníci, ktorí odvtedy získali veľa ocenení v súťaži sólistov.

Ako sa lúčiť s kamarátom, kolegom, o ktorom si myslíme, že naveky bude pri nás stáť a dávať odborné a ľudské rady? O ktorom si myslíme, že je najsilnejší na svete? I keď ťažko, ale musíme sa zmieriť s faktom, že nám už nezavolá, nebude sa s nami vítať na folklórnych podujatiach, festivaloch… Ervín Varga 4. 6. 2013 náhle zomrel.

Vo víre tanca sa však na nás bude dívať a strážiť večne naše nesmelé kroky po chodníku oživovania tradičnej tanečnej kultúry.

Česť jeho pamiatke!

Katarína Király