Posledná rozlúčka 14. 01. 2014 o 10. hodine v Dome slovenskej kultúry

Dňa 2. januára nás navždy opustila zakladateľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, aktivistka a uvedomelá Slovenka Anna Ištvánová.

A. Ištvánová pochádzala zo slovenskej rodiny. Slovenskú základnú školu ukončila v rodnom meste, v Slovenskom Komlóši. Po úspešnej maturite na slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe absolvovala odbor slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po získaní diplomu sa vrátila na Dolnú zem, do Békešskej Čaby, a odvtedy – vyše tri desaťročia – svojou komplexnou a mnohostrannou činnosťou plnila svoje významné poslanie medzi Slovákmi v Maďarsku a na celej Dolnej zemi. Svoju dráhu začala v Župnom osvetovom stredisku Bálinta Balassiho ako osvetová pracovníčka. Popri zamestnaní pokračovala vo vlastnom vzdelávaní, viedla Slovenský klub Osvetového strediska a plnila viacero zodpovedných funkcií aj v spoločenskom živote. Zastávala niekoľko pozícií v štátnych či verejných inštitúciách Békešskej župy. V rámci možností vždy presadzovala záujmy Slovákov v Maďarsku a snažila sa vyťažiť čo najviac pre túto komunitu. V Regionálnom školskom centre plnila úlohy referentky slovenského národnostného školstva. Dlhé roky bola členkou predsedníctva Zväzu Slovákov v Maďarsku, istý čas zastávala aj funkciu podpredsedníčky. Zapojila sa do samosprávnej práce slovenskej národnosti v Maďarsku a tiež do činnosti spoločenských organizácií.

Bola riaditeľkou Regionálneho strediska Osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku v Békešskej Čabe. Vďaka jej iniciatívnej, všestrannej osobnosti, pracovitosti a vytrvalosti sa realizovali početné komplexné projekty a kultúrno-prezentačné podujatia doma i v zahraničí. Anna Ištvánová bola jedna z najvýznamnejších odborníčok osvetového a verejného života, ktorá získala veľa zásluh na zachovávaní slovenskej kultúry v Maďarsku a pestovaní slovensko-maďarských vzťahov. Dostala celý rad uznaní doma i v zahraničí. Je nositeľkou vysokých štátnych vyznamenaní Maďarskej republiky ( Za menšiny, Malá medaila Györgya Bessenyeiho), Slovenskej republiky (Malá medaila sv. Gorazda), a v Rumunsku dostala ako prvá Cenu Ondreja Štefanka.

V znamení jej poslednej vôle rozlúčka s ňou sa bude konať 14. 01. 2014 v utorok o 10. hodine v Dome slovenskej kultúry. Všetci tí, ktorí si ju ctili a mali ju radi, svoju sústrasť môžu vyjadriť položením kvetu. Na posledný odpočinok ju odprevadí jej blízka rodina v jej rodisku.

Česť jej pamiatke!

Za Ankou Ištvánovou

S hlbokým zármutkom v srdci a so skormútenou dušou oznamujeme, že po dlhej a zákernej chorobe, v 59. roku svojho plodného života odišla do večnosti, navždy opustila nás a svoju milovanú Dolnú zem jej veľká osobnosť, neúnavná pracovníčka na roli dedičnej Slovákov v Maďarsku Anna Ištvánová (1955-2014).

Narodila sa v Slovenskom Komlóši, v mnohodetnej slovenskej rodine. Po skončení základnej slovenskej školy v rodisku pokračovala v štúdiu na Slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe. Už počas stredoškolských rokov sa zapájala do znova sa prebúdzajúceho slovenského života. Následne na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského absolvovala odbor slovenský jazyk a literatúra. V roku 1978 sa verná svojim koreňom a v duchu výchovy vrátila na Dolnú zem s jasne určeným predsavzatím a poslaním oživiť tradície, slovenský duch bližšieho a širšieho okolia. Svoje poslanie chápala vždy ako mnohostrannú službu, slúžiť vždy celej komunite, ako tomu ona sama hovorila, bola skutočnou „konateľkou” na každom poste!

Prvým jej pracoviskom bolo Župné osvetové stredisko Bálinta Ballassiho. Ako osvetová referentka vypracovala metodiku práce s kultúrnymi telesami, viedla kurzy a pritom sa ďalej vzdelávala, absolvovala odbor verejnej osvety. Viedla Slovenský klub osvetového strediska v novom Národnostnom dome na ulici Békési.

Už na začiatku svojej profesijnej dráhy sa zodpovedne zapájala do verejného a spoločenského života. Bola vedúcou kolégia Národného občianskeho fondu (NCA), jej srdcovou záležitosťou bola občianska sféra, ktorej pripisovala nezastupiteľný význam pri fungovaní modernej spoločnosti. Svojou energickou povahou vždy presadzovala záujmy, ako to ona vravievala, „našich ľudí”.

Jej pýchou a životným dielom bolo vybudovanie Domu slovenskej kultúry, sídla Čabianskej organizácie Slovákov, ktorý sa stal novým modelom spoločensko-kultúrnej činnosti čabianskeho regiónu. Anna Ištvánová bola od jeho založenia riaditeľkou Domu slovenskej kultúry a úradujúcou predsedníčkou Čabianskej organizácie Slovákov. Dom sa stal regionálnym strediskom Osvetového centra CSSM. Vďaka svojej húževnatosti, iniciatívnosti organizovala nielen spoločenské udalosti regionálneho, ale aj celoštátneho významu. Osobitne jej záležalo na spoločných projektoch troch štátov slovenskej Dolnej zeme. Činnosť Anny Ištvánovej bola ocenená vysokými vyznamenaniami. Maďarský štát jej udelil Malú medailu Györgya Bessenyeiho, vyznamenanie Za národnosti, Slovenská republika ju odmenila cenou Malá medaila Sv. Gorazda, Cenou ministra kultúry SR, bola prvou laureátkou Ceny Ondreja Štefanka, od slovenskej menšinovej komunity v Maďarsku dostala cenu Za našu národnosť a cenu Za čabianskych Slovákov.

„Milá Anička!

V tejto chvíli niet slov, ktorými sa dá vyjadriť bolesť, úzkosť z toho, že nám budeš chýbať, vďaka za tvoju záslužnú prácu, ktorú budeme vždy pokladať za obeť za nás všetkých. Sľubujeme, že tvoje sny a činy budú pokračovať v našich snoch a krokoch.

Nech Ti je rodná zem ľahká, odpočívaj v pokoji!”

Čabianska organizácia Slovákov

Štátni činitelia SR vyjadrili svoju sústrasť

Pri príležitosti úmrtia Anny Ištvánovej prezident SR Ivan Gašparovič, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák, ako aj generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo poslali sústrastný telegram predsedovi Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Jánovi Fuzikovi a predsedovi ČOS Michalovi Lásikovi.

„Zdieľam bolesť slovenských krajanov v Maďarsku, pre ktorých bola táto osobnosť dlhé roky veľkou oporou pri zachovávaní slovenskej identity, slovenskej kultúry, jazyka a tradícií. Súcitím s rodinou a blízkymi pani Ištvánovej. Odchodom Anny Ištvánovej slovenská komunita v Maďarsku stráca človeka, ktorý svoj život zasvätil obhajobe práv slovenskej národnostnej menšiny a obetavej práci pre jej zachovanie a rozvoj. Navždy pre nás zostane inšpiráciou a vzorom,“ píše sa v telegrame I. Gašparoviča.

„Pani Anna Ištvánová bola vzácnym človekom. Svojou výraznou a mnohostrannou činnosťou napĺňala svoje poslanie medzi Slovákmi v Maďarsku. Jej pôsobenie a práca boli úzko späté s úsilím o zachovanie a rozvoj slovenského slova, kultúry a vzdelaností. Bola neúnavnou a obetavou organizátorkou národnostného života.

V Békešskej Čabe, kde dlhé roky viedla Dom slovenskej kultúry, ale bola aj iniciátorkou spolupráce dolnozemských Slovákov z Maďarska, Rumunska a Srbska. Táto smutná udalosť' sa dotkla nielen Slovákov žijúcich v Maďarsku, ale aj nás na Slovensku, ktorí sme Annu Ištvánovú poznali, či už osobne, alebo sme počuli o jej záslužnej práci. Vďaka jej pracovitosti a vytrvalosti sa mohli uskutočniť mnohé aktivity a podujatia Slovákov v Maďarsku i v zahraničí. Bude chýbať jej múdrosť, rozvaha, ale aj odvaha a statočnosť. Bola človekom silného presvedčenia a pevnej viery, že napriek zložitosti podmienok a životných okolností možno prinášať výsledky, ktoré slúžia dobru človeka a na prospech spoločnosti,“ uvádza M. Lajčák.

„Dovoľte mi, vážený pán predseda, vyjadriť úprimnú sústrasť nad úmrtím poprednej činiteľky Celoštátnej slovenskej samosprávy, ktorej oddanú a dlhoročnú aktívnu činnosť, obetavú a nezištnú prácu v prospech Slovákov žijúcich v Maďarsku, som si vždy vysoko vážil,“ píše Š. Daňo.