Žiaľ, iba žiaľ

zjednocuje

Poľská tragédia,

šok a smútok...

10. apríla ráno postihla Poľsko tragédia, najväčšia od druhej svetovej vojny. Vládny špeciál Tupolev Tu-154, lietadlo, ktorým cestoval poľský prezidentský pár Lech Kaczyński s manželkou Máriou a početnou delegáciou, havarovalo pri pokuse pristáť na vojenskom letisku neďaleko ruského mesta Smolensk. Zahynulo všetkých 97 cestujúcich. Delegácia na čele s prezidentom bola na ceste do ruského mesta Katyň, kde sa mala zúčastniť na pietnej spomienke pri príležitosti 70. výročia masakry viac ako 22-tisíc dôstojníkov poľskej armády sovietskou NKVD. V leteckom nešťastí Poľsko stratilo prakticky celé armádne velenie, časť prezidentskej kancelárie, mnohých parlamentných poslancov, zahynula časť poľskej intelektuálnej elity. Katastrofu v Smolensku preto právom označujú za druhú katynskú tragédiu poľského národa. Pritom ani iným národom sa nestalo, aby toľko ľudí, ktorí zastávali najvyššie funkcie v štáte, zahynulo pri jednej leteckej katastrofe. Politici našich krajín sa zhodujú, že na podobnú tragédiu, kde štátny smútok prekročil hranice jednej krajiny, si Európa nepamätá. Viacero štátov stredoeurópskeho regiónu vrátane Maďarska a Slovenska vyhlásilo štátny smútok v deň pohrebu poľského prezidenta. Prakticky celý civilizovaný svet vyslovil hlbokú sústrasť poľskému národu a pozostalým obetí havárie prezidentského špeciálu, vyjadrujúc aj solidaritu s Poľskom a podporu vláde krajiny, ktorá prišla o množstvo vysokých predstaviteľov. Národná tragédia, nesmierny smútok, obrovský žiaľ - podobným spôsobom ako tomu bolo pred piatimi rokmi po úmrtí pápeža Jána Pavla II. - dokázala zjednotiť Poliakov v krajine, ale aj rodákov po celom svete, ako aj Poliakov a svet. Smútok len stupňuje, ak si uvedomíme, že k podobnému zjednoteniu akosi dochádza len v čase nešťastí, žiaľ, iba žiaľ zjednocuje.

(fuhl)