Alena Horváthová Iváková od septembra vyučuje prvákov v budapeštianskej slovenskej škole. Predtým však päť rokov pôsobila v tamojšej škôlke. Požiadali sme ju, aby nám porozprávala o svojich skúsenostiach s deťmi z Maďarska.

- Odkiaľ pochádzate?

- Narodila som sa v Košiciach, ale dvadsať rokov som žila v malej dedinke blízko maďarských hraníc Kysta. Vyštudovala som v Bratislave na Univerzite Komenského odbor predškolskú pedagogiku a prvý stupeň základných škôl.

- Kedy ste prišli do Budapešti?

- V roku 2003 som skončila školu v Bratislave, potom som tam dva roky vyučovala. Môj partner žil v Budapešti, rozhodla som sa, že keď bude voľné miesto, tak sem prídem. Mala som šťastie, miesto bolo voľné a tak som mohla nastúpiť.

- Mali ste cvičné hodiny v škôlke počas štúdia? Viete nám prezradiť, v čom je rozdiel medzi dvomi systémami?

- Počas štúdia sme mali prax aj v základnej škole aj v škôlke. Na Slovensku v škôlke nemáte pri sebe pestúnku ako tu. Keď potrebujete niekam odbehnúť alebo keď sa chcete venovať len jednému žiakovi, ona vám pomôže. Takisto aj pri príprave a odkladaní vecí. Je to veľké plus v maďarskom systéme.

- Aké boli začiatky v škôlke?

- Keď som sem prišla, mala som obavy, lebo dva roky som učila na základnej škole a mala som druhákov. Do škôlky som teda nastúpila s malými obavami, ale sotva som spoznala deti a kolegyne, tak sa všetky rozptýlili. Na začiatku som mala ťažkosti s jazykom.

- S akými jazykovými schopnosťami zo slovenčiny prichádzajú deti do škôlky?

- Ak sú to deti zo zmiešaného manželstva, keď jeden z rodičov je Slovák, tak dieťa má aspoň základy, vie niekoľko slovíčok a ľahšie sa na to nadväzuje. Keď sem prídu len čisto maďarské deti, tak sa ťažšie pracuje. Vtedy prídu na rad obrázky, ruky a nohy. Ale najlepšie je, keď počujú hovorené slovo, to sa na ne časom nalepí. Keď prídu deti z rodiny, kde obidvaja rodičia s nimi hovoria po slovensky, tak je to bez problémov a oni sa učia po maďarsky od svojich rovesníkov.

- Ako sa správajú deti jedno k druhému čo sa týka jazykových schopností?

- Deti, ktoré vedeli veľmi dobre po slovensky, pomáhali tým, ktoré vedeli menej. Pritom nevedeli, že pomáhajú tým druhým. Snažili sa im vždy nejako povedať, čo chceli: keď im nerozumeli slovom, skúsili rukami, keď nešlo rukami, skúsili slovíčkami, ktoré sa už naučili po maďarsky. Jazyk je dôležitý a, samozrejme, ovplyvňuje ich ďalší duševný vývoj. Ale deti to tak nevnímajú, ony to berú prirodzene. Ony sa navzájom učia, navzájom sa ovplyvňujú. Je dôležité, ako počujú dospelého rozprávať. Aj keď nevedia, čo to slovo znamená, hneď ho zopakujú.

- Od septembra vyučujete prváčikov, vlastných „odchovancov“. Nadhodí sa otázka, v čom sa líši slovenský a maďarský systém?

- Áno, svojich žiakov poznám dávnejšie a práve preto nebol prechod z materskej do základnej školy ani pre nich, ani pre mňa taký zložitý. Sú tu iba dve nové deti, ktoré som predtým nepoznala. Takto sme desiati ako jedna väčšia rodina. Pre mňa je veľký rozdiel, že v Bratislave som mala v triede 24 detí, tu mám 9 žiakov. Oveľa lepšie sa mi vyučuje tu, aj deti si rýchle osvoja učivo. V bratislavskej triede som mala dve deti s poruchou učenia a mala som jednu asistentku. Rozdiel je ešte v známkovaní. Na Slovensku sú už aj prváci hodnotení známkami, kým tu je slovné hodnotenie a známky prídu v druhom polroku. Inak je to zatiaľ to isté, lebo používam ten istý šlabikár, ktorý sa používa aj na Slovensku. Ja som priniesla od bývalých kolegýň zo Slovenska nejaké ďalšie učebnice, z ktorých dávam deťom úlohy navyše. Všetky samohlásky už ovládajú, teraz sme pri spoluhláskach a začíname čítať. Od druhého ročníka sa budú učiť aj maďarčinu.

- Ako vás prijal pedagogický zbor?

- Od začiatku ma veľmi dobre prijali tak v škôlke, ako aj v škole. Kolegyne v materskej škole mi pomáhali dorozumieť sa, ba raz so mnou išli aj k lekárovi. Som im veľmi vďačná za to, ako ma prijali od prvého dňa. Prestup bol tiež v pohode, kolegyne mi pomáhali aj v škole. Sú tiež veľmi milé a mám ten pocit, že ma prijali a ujali sa ma. Viem, že sa na ne môžem spoľahnúť.

Otázky kládla

Eva Patayová Fábiánová