Nie, vôbec nie preto, žeby sa s ňou nedokázali popasovať, veď v rodinách v tých časoch hovorili ešte výlučne „po našom“, a oni by radi aj v škole... Lenže tam to mali prísne zakázané, všetky predmety sa museli učiť výlučne v maďarčine, no a keď sa opovážili trebárs na chodbe či na školskom dvore ozvať sa vo svojej materinskej reči, čakala ich trstenica mierená najmä na spomínané časti tela.

Slovenčina bez hlavybolenia

Ako teda na tú našu slovenčinu? Našťastie časy, keď odpoveďou na otázku bola palica, sú už dávno preč. So žiakmi a pedagógmi vyšších ročníkov Základnej školy v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) sme sa tomu v rámci mimoriadneho vyučovacieho dňa tešili v spoločnosti ich hosťa, jedného z najstarších občanov obce. Večne mladý 89-ročný ľudový spevák a rozprávač Jozef Majnič nám o niekdajších „móresoch“ (poriadkoch) prezradil celý rad ďalších zaujímavostí. Oživil pritom aj svoje zážitky z frontu a zajatia, z ktorého sa dostal aj vďaka slovenčine.

O tom, že tú našu slovenčinu si možno osvojovať aj bez hlavybolenia, svedčí v poradí posledný tematický deň Slovenská vzdelanosť v mlynskej škole. Predposledná marcová sobota bola síce v celej krajine pracovným, a teda vyučovacím dňom, v mlynskej škole sa kvôli tomu nikto netrápil. Učenie nemusí byť mučením ani v prípade - inak povinného - osvojovania si poznatkov súvisiacich s národnosťou, z oblasti dejín a kultúry našich predkov, najmä tradícií národopisného charakteru a ľudovej slovesnosti.

Ako sme sa dozvedeli od riaditeľky školy, poslankyne Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy Marty Papučkovej Glückovej, v prevažnej väčšine našich základných škôl, v ktorých sa vyučuje slovenčina ako predmet, výučba Slovenskej vzdelanosti prebieha integrovane. To znamená, že nie je súčasťou rozvrhu hodín ako samostatný predmet, ale povedzme v Mlynkoch v prípade žiakov vyšších ročníkov je začlenená do hodín slovenčiny, dejepisu, zemepisu, spevu a hudby, techniky, kreslenia, ba dokonca aj maďarčiny (napríklad pri porovnávaní diel literátov oboch národov). „Hawaiom“ pre mlynských žiakov a učiteľov z hľadiska Slovenskej vzdelanosti je práve tematický deň usporiadaný viackrát v priebehu školského roka, zvyčajne podľa jednotlivých ročných období.

Tento krát išlo o hravé spracovanie jarných sviatkov a ľudových tradícií pod Pilíšom. Žiaci sa museli začať pripravovať už doma, keďže za domácu úlohu dostali príležitostný test, plný jarných kvietkov a zvykov našich predkov. Museli sa zamyslieť nad podstatou cirkevného sviatku, významnými veľkonočnými dňami, symbolmi tohto obdobia, ale hľadali aj odpovede na otázky súvisiace so šibačkou, korbáčom, kraslicami a spievaním Nového leta. Počas tematického dňa sa potom túto pieseň spolu s ďalšími (napríklad Neni lepší, Prez javorníčky) všetci pekne aj naučili. Pri nacvičovaní pilíšskych ľudových piesní viažucich sa k okruhu jarných sviatkov im boli na pomoci pani učiteľky Monika Pellerová a Helena Holzapfelová-Kolozsváriová.

Ďalšie štyri slovenčinárky a ostatní pedagógovia pomáhali žiakom skôr pri vlastnoručnom zhotovovaní typických veľkonočných ozdobných predmetov. Trieda sa teda pretvorila na remeselnícku dielňu a rad-radom vznikali krásne kraslice, ozdobené prútiky, korbáče, kuriatka, jahniatka-barančatá, zajačiky a podobne. V ušiach detí medzitým ešte doznievali slová pani učiteľky o prebúdzaní sa jarnej prírody, snežienkach, fialkách, konvalinkách, prvosienkach, ale aj o spevavých vtákoch, vŕbe pri potoku, práci v lese; no a v neposlednom rade o niekdajších Pilíšanoch, ktorí sa podobne chystali na sviatok: maľovali svoje domčeky, líčili kuchyne...

Aj takto sa dá. Vzdelanosť, slovenčina bez hlavybolenia.