Pri výbere stredných škôl pre ďalšie štúdium to nemajú ľahké žiaci, ich rodičia, ale ani ich učitelia. V Maďarsku existujú rebríčky stredných škôl, ktoré boli vytvorené podľa rôznych hľadísk.

Najznámejší z nich je však nepochybne ten, pri ktorom sa brali do úvahy výsledky maturitných skúšok, pomer úspešných jazykových skúšok, výsledky merania rôznych schopností žiakov v danej škole, pomer prijatých študentov do vysokoškolských ustanovizní a výsledky školy v celoštátnych súťažiach z jednotlivých predmetov. Na popredných miestach zoznamu, vytvoreného podľa uvedených hľadísk už dlhé roky sa umiestňujú stále tie isté stredné školy. Niet sa čomu čudovať, veď najschopnejší žiaci s dobrým rodinným zázemím a s vyšším spoločenským postavením vyberajú stredné školy práve podľa týchto zoznamov. Najúspešnejšie základné školy posielajú svojich žiakov do týchto tzv. elitných gymnázií. Možno však nadhodiť otázky: Ktorá je úspešná stredná škola? A podľa čoho sa má merať úroveň úspešnosti: sú to dobré maturitné výsledky dosiahnuté s „vybranými“ žiakmi a pomer prijatých na univerzity, resp. na vysoké školy? Alebo úspechom je to, ak dokáže škola priebežne rozvíjať schopnosti žiakov, dokonca aj tých menej nadaných? Sú to závažné otázky, ktoré si určite uvedomuje každý, kto stojí pred takým dôležitým rozhodnutím.

Existujú však aj ďalšie poradia, ktoré boli vytvorené nielen podľa učebných výsledkov, ale ich zostavovatelia zohľadňovali aj iné faktory, iný prístup. Výskumník z oblasti školstva István Nahalka pred niekoľkými rokmi pri zostavovaní poradia stredných škôl skúmal aj to, ktorá škola je schopná najviac prispieť k úspešnému rozvoju žiakov, k ich výkonu, teda kde je najúspešnejšia pedagogická práca. Zoznam bol tak vytvorený aj na základe tzv. pridanej hodnoty pedagógmi (PHP). Neskúma iba dosiahnuté výsledky, ale aj úspešnosť skutočného úsilia jednotlivých škôl. PHP je v podstate to, čo škola a pedagóg dodáva k tomu, čím už žiak disponuje pri nástupe na danú školu. Zaujímavé je, že na popredných miestach tohto zoznamu figuruje viacero takých stredných škôl, ktoré sa vôbec nedostali do prvých 100 na zozname tzv. elitných gymnázií. Ak si pozrieme tento novovytvorený zoznam z hľadiska typov stredných škôl, vynikajúci výsledok dosiahli tzv. šesť-, resp. osemročné gymnáziá. Klasické štvorročné gymnázia sú väčšinou za nimi, a na konci tohto zoznamu sa umiestnili stredné odborné školy, resp. učilištia. Pritom tento zoznam poukazuje aj na to, čo všetko by mohli teoreticky dosiahnuť rozličné školy, keby k nim nastúpili len žiaci s rovnakými vedomosťami a s rovnakým sociálnym zázemím. Pri vytvorení tohto zoznamu nového typu I. Nahalka vychádzal z priemerných výsledkov hodnotenia tzv. kompetencií z matematiky a pochopenia textu. Metodiku vytvorenia poradia PHP prevzal od už zosnulého, uznávaného vedca z oblasti školstva Gábora Neuwirtha, ktorý túto metodiku vypracoval. Pritom pri zostavení poradia novšieho typu je veľmi dôležitý ďalší faktor, a síce index rodinného zázemia (IRZ), ktorý obsahuje okrem iného najvyššie vzdelanie rodičov, typ ich zamestnania, materiálne a intelektuálne postavenie členov rodiny (auto, počítač, knižnica atď.). Je totiž všeobecne známe, že výkon žiaka v škole je úzko spätý aj s jeho sociokultúrnym zázemím. Tento index sa však meria iba v tom prípade, ak je žiak ochotný poskytnúť anonymné odpovede na otázky dobrovoľne, a tak existujú školy, ktoré na novšom zozname podľa PHP ani nefigurujú, pretože IRZ nemajú k dispozícii.

Dôležitým konštatovaním medzinárodného školského výskumu PISA (Program for International Student Assesment) je okrem iného to, že výchovno-vzdelávacie inštitúcie v Maďarsku nerozvíjajú v dostatočnej miere schopnosti žiakov v oblasti pochopenia textu a riešenia problémov. Pritom v rámci tohto výskumu bolo zistené aj to, že rozdiel medzi úrovňami jednotlivých škôl je najväčší v Maďarsku a že v našej krajine rodinné zázemie vplýva v obrovskej miere na výsledky žiakov. Zjednodušene: z hľadiska vzdelávania u nás vôbec nie je jedno, kto sa kde narodí a do akej školy sa dostane. Pre slovenskú komunitu v Maďarsku fakt, že Slovenské gymnázium v Békešskej Čabe sa na zozname, vytvoreného aj na základe pridanej hodnoty pedagógmi umiestnilo na 34. mieste je potešiteľné aj preto, lebo - ako je dobre známe - Békešská župa nepatrí medzi ekonomicky a hospodársky najvyspelejšie regióny Maďarska.

sprac. csl
zdroj: index.hu

Foto: mti