Z letných divadelných mládežníckych aktivít Slovenského divadla Vertigo

Tradičné divadelné tábory Slovenského divadla Vertigo, ktorých úlohou a cieľom je pripraviť krátke divadelné predstavenia v slovenčine, sa v tomto roku konali prakticky jeden za druhým: dramaticko-hudobný tábor pre žiakov základných škôl v dňoch 26. júna – 2. júla v dedinke Bystrá v Nízkych Tatrách a divadelná dielňa pre študentov gymnázií a staršiu mládež v dňoch 4. – 10. júla v Svätom Jure pri Bratislave.

Líškanie a nad Tatrou sa blýska...

Hotel Biela medvedica v nízkotatranskej obci už netreba našim čitateľom predstavovať, pretože divadelný tábor pre žiakov ZŠ sa tu v tomto roku konal už po šiesty raz. Dobre ho poznajú i žiaci, ktorí neboli v tábore po prvý raz, veď tí sa sem vracajú pomaly ako domov. Bola ich približne polovica zo všetkých účastníkov, čo vo veľkej miere napomohlo úspešný priebeh skúšok predstavení, ako aj samotný výsledok. Žiaci budapeštianskej, sarvašskej, komlóšskej slovenskej školy, ako aj žiačky z Kétšoproňu a Dabaša-Šáre, spolu s kamarátkami z Púchova, Katkou a Betkou, dokopy 33 detí sa ako vždy na začiatku tábora aj teraz mohlo rozhodnúť, v ktorej skupine, s kým chcú pracovať. Pri rozhodovaní im pomáhali sprevádzajúce učiteľky Miroslava Kovácsová, Anna Ondrejová, Marta Tuléziová Ondrejová, Mária Hrušková Molnárová a študentka gymnázia z Békešskej Čaby Petra Palotášová, ktorá mala na starosti žiačky z Kétšoproňu. Lektori tábora – Elena Bakošová, prof. Belo Felix a jeho pomocníčka, študentka Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici Eliška Medveďová, ako aj vedúci divadelného súboru Ochotníček z Púchova Peter Hudák deťom porozprávali, akú rozprávku, akú tému by chceli v tábore spracovať... A potom sa už začali každodenné skúšky, ktoré prerušili len chvíle oddychu a hry na priestranstve pred ubytovňou, návšteva bazéna v susednom hoteli, ako výlet do sveta Dobšinského rozprávok, do Habakuk na Donovaloch, kde sme mali možnosť pozrieť si tri rozprávky – bábkové i činoherné.

Skupina Elenky Bakošovej sa venovala veľmi aktuálnej téme – migrantom. Názov predstavenia Nad Tatrou sa blýska odkazuje jednak na slovenskú hymnu, ale aj na krušné časy, ktoré teraz prežíva (nielen) Európa. Ako sa kto k tejto téme stavia? Je naša krajina – Slovensko – ochotná prijať migrantov? Vieme, že názory sa rozchádzajú a jednoznačné riešenie neponúka ani predstavenie z Bystrej, hoci jasne napovedá, že máme otvoriť svoje srdcia a nezatvárať sa. Toto pochopili aj malí herci... Hudbu k tomuto predstaveniu, ktorého autorkou je lektorka E. Bakošová, podobne ako ku všetkým doteraz, skomponoval profesor Belo Felix, pričom pri realizácii hudobnej zložky pomáhala E. Medveďová.

Skupina Petra Hudáka siahla po zdanlivo rozprávkovej téme, ktorej základ tvorila bájka o Líške a vrane – veď aj predstavenie sa volalo Líškanie.

Ale: je líška naozaj taká prefíkaná, ako je to v našom povedomí? Alebo kradne len kvôli tomu, že musí nakŕmiť svoje mladé? Za všetko ukážka z textu, Syrový song:

Majster havran sedel ráno na strome,
kúsok syra chcel si dať len poskromne.
Kmotra líška ku spevu ho vyzvala,
že chce jeho hlas počuť už od mala.
Zalieča sa, usmieva sa a vraví:
„Ja zbožňujem ten havraní hlas krákavý...“
Havran dá sa oklamať a zakráka,
syr mu preto vypadne zo zobáka...

A druhá verzia:

Majster havran sedel ráno na strome,
kúsok syra chcel si dať len poskromne.
Zbadá líšku a už seká frajera,
vraj jej pieseň milostnú hneď zaspieva.
Líška mu vtom bráni snáď zo všetkých síl:
„Nespievajte majstro vypadne vám syr...“
Havran na to nedbá, hlučne zakráka,
syr mu preto vypadne zo zobáka.

Nuž, ako vidíme, každá minca má dve strany, a tak aj notoricky známe rozprávky by sa mohli prerozprávať vlastne úplne inak... Predstavenie autora Petra Hudáka, ktoré bolo vlastne divadlom v divadle a ktoré so svojimi zverencami pripravil Peter Hudák, bolo, ako vždy, vtipné (viď pesnička...) a výtvarne nápadité.

Týždeň ubehol ako voda a po slávnostnej premiére predstavení nastal čas rozlúčiť sa s Bielou medvedicou, s Tatrami, s divadelnými zážitkami a s novými kamarátmi. Dúfame, že predstavenia sa podarí dať dokopy aj na budúcoročnú prehliadku Deti deťom, čím potešia ďalších divákov.

Samovrah...

Ľahkú tému si nevybral ani hlavný odborný lektor divadelnej dielne pre starších Ján Tomandl, ktorému pri inscenovaní satirickej komédie Samovrah (napísaná r. 1928) pomohla absolventka Vysokej školy múzických umení v Bratislave Ági Jókai. Ján Tomandl začínal v divadelnej dielni pred ôsmimi rokmi ako jej účastník, tohto roku ukončil štúdium réžie na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne, a tak sa už do práce dielne zapojil ako režisér predstavenia. V účelovom zariadení ECAV Agape mal na starosti osem zverencov (absolventka budapeštianskeho slovenského gymnázia Barbara Boldogová, študentka tohto gymnázia Nikol Nagyová, absolventky békeščabianskeho gymnázia Kamila Zolvánová a Virág Töröková, gymnazista zo Slovenského Komlóša Attila Kovács, absolventi hereckého štúdia pri Jókaiho divadle v Békešskej Čabe Berta Kőrösiová a Gábor Korom, a gymnazista z Komárna Máté Jókai). Po prvom prečítaní predlohy, ktorá vznikla podľa divadelnej hry ruského dramatika a scenáristu Nikolaja Erdmana (1900-1970), boli trochu rozpačití. Veď nešlo o ľahkú tému... Začiatok 20. storočia, chudoba, nezamestnanosť, beznádej... a náš hlavný hrdina, Samuel Ražda, ktorý sa rozhodne (ale nie tak celkom vážne) skoncovať so svojím životom. Prichádzajú rôzni ľudia – politička, mäsiar, dámy, ktorí ho chcú presvedčiť, aby so svojím životom skoncoval v mene ich ideí.... Samuel sa však napokon rozhodne, že predsa len chce žiť..., a že to, čo napísal v závete, že: „Život nemá žiadnu cenu,“ tak celkom nesedí. To, čo sa na prvý pohľad zdalo ako príbeh, nie tak celkom stvorený pre vekovú kategóriu 16-23-ročných, napokon zabodoval na prvej čiare, o čom sa mohli presvedčiť aj diváci, ktorí sa prišli pozrieť na premiéru predstavenia na nádvorí AGAPÉ... Skvelé herecké výkony a vášnivá hra presvedčili všetkých – samotných aktérov i záujemcov o predstavenie –, že sa „oplatí“ spracúvať aj vážnejšie témy, nielen tie, ktoré diváka rozosmejú, hoci aj táto – napriek všetkému – pobavila.

Ako vidieť, tohtoročné divadelné tábory siahli po vážnejších témach. Nuž, taká je dnešná doba a my nesmieme zatvárať oči pred problémami. Musíme sa však všemožne snažiť, aby sme o problémoch popremýšľali a hľadali východisko. Divadlo je jednoznačne prostriedkom, ktoré tomu môže pomôcť – hoci aj nenápadne, okľukou, ale s pevným úmyslom...

(do)

Foto: autorka