Hoci oblastný dom v Irminčoku otvoril svoje dvere len v apríli tohto roka, už sa ho dedinčanom podarilo naplniť životom. Obnovené priestory najstaršieho domu v centre dediny obsadili od 18. do 21. júla malí citaristi.

Pod vedením učiteľky Emese Hajdúovej Hruškovej, ktorá je pôvodom z Irminčoku, no vyučuje slovenčinu v základnej škole v Čabačude, sa konal citarový tábor.

„My už vlastne hráme na citare 6-7 rokov,“ povedali mi najstarší účastníci tábora, študentky slovenského gymnázia v Békešskej Čabe Evelin Budaiová a Petra Somogyiová. Dievčatá sa pridali k mladším kolegom na pozvanie učiteľky Emesy a zavážili aj príjemné spomienky spojené s predošlými citarovými tábormi. Petru dokonca poverili oveľa zodpovednejšou úlohou, ako bolo doterajšie učenie nových piesní (hoci ani to netreba podceňovať, lebo vyžaduje od žiakov, ktorí sú zvyknutí na voľné prázdninové dni, veľa energie).

„Pani Emese sa ma opýtala, či by som sa nechcela venovať najmladším účastníkom a naučiť ich hrať na citare, a ja som odpovedala, že prečo nie?“ povedala Petra, ktorá napriek tomu, že má vcelku pozitívne skúsenosti z vyučovania, nechystá sa na pedagogickú dráhu. „Naučila som sa, akú radosť mi to môže spraviť, ak deti poslúchajú, naučia sa niečo a ide im to dobre. Musela som byť trpezlivá, všetko vysvetľovať pomaly, pokojne.“ Takéto skúsenosti jej však padnú na úžitok, keďže jej vysnívaním povolaním je dráha policajtky. Citara ale ešte dlho bude hrať v jej živote dôležitú úlohu, keďže je členkou Slovenského spevokolu a citarového súboru v Čabačude.

Evelin prevzala úlohu „veľkej sestry“, keďže bola najstaršou účastníčkou v tábore. „Na začiatku boli tichí, no potom sa otvorili a ukázala sa ich pravá osobnosť. Všetci boli milí a otvorení,“ povedala budúca psychologička. Evelin svoje stredoškolské štúdium nezačala na slovenskom gymnáziu, ale vo väčšej škole, a práve pre rodinnú atmosféru našich slovenských škôl sa rozhodla, že prestúpi.

V tábore, kde sa zúčastnili žiaci nižších ročníkov, mal každý deň rovnaký scenár: po rannej rozcvičke nasledovalo učenie nových piesní, tvorivá dielňa, medzitým veľa hry a odpočinku, a nakoniec deň ukončili na ihrisku. Počas štyroch dní sa naučili nové slovenské ľudové piesne, ktoré neskôr zahrajú aj na miestnych slovenských podujatiach.

(kan)

Foto: autorka