Plodná spolupráca Pedagogického metodického centra SM s Centrom ďalšieho vzdelávania UK v Bratislave

Pedagogické metodické centrum Slovákov v Maďarsku (PMCSM) už roky úspešne spolupracuje s Centrom ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského (CĎV UK) v Bratislave. V záujme osvojenia si najefektívnejších metód vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka pravidelne organizujú spoločné doškoľovania pre našich pedagógov buď na Slovensku, alebo v rámci tzv. výjazdových kurzov aj u nás, v Maďarsku.

Nedávno v priestoroch budapeštianskej slovenskej školy opäť usporiadali intenzívny kurz pre učiteľov slovenských národnostných materských a základných škôl. Po pozdravných slovách riaditeľky hostiteľskej inštitúcie Júlie Szabovej Marlokovej pedagógov z rôznych kútov Maďarska kyticou východoslovenských piesní privítal komorný dievčenský zbor školy, ktorý práve deň predtým na jednej prehliadke získal mimoriadnu zlatú cenu. Riaditeľka PMCSM Mária Czégényová vyslovila radosť z toho, že naši pedagógovia aj tentoraz prejavili záujem o tento typ výjazdového kurzu. Po nej sa ujala slova riaditeľka CĎV UK Janka Chládecká. Zdôraznila, že vždy sa snažia obsah programov zostaviť tak, aby splnili účel, teda aby všetko to, čo si pedagógovia na týchto kurzoch osvoja, dokázali preniesť do praxe v prospech svojich žiakov. Zároveň informovala prítomných, že spolupracujú s internými a externými odborníkmi, ktorí sú expertmi vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka. Pozitívne hodnotila spoluprácu so slovenskými kolegami v Maďarsku, s ktorými majú už nielen pracovné, ale aj dobré osobné kontakty. Naši pedagógovia si pod vedením lektoriek zo Slovenska mohli osvojiť rôzne metódy vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka v troch skupinách. Učiteľkám materských škôl sa venovala Veronika Macháčová, ktorá je vedúcou najväčšej materskej školy v Bratislave, ktorú naše učiteľky navštívili vlani v rámci doškoľovania. Úvodom kurzu informovala frekventantky, že od septembra tohto roku na Slovensku v štátnych výchovno-vzdelávacích inštitúciách vstúpil do platnosti nový pedagogický systém, v rámci ktorého majú nové učebné osnovy a pomôcky. Tie vyhovujú výzvam doby, teraz aj digitálne pomôcky podporujú prosociálnu výchovu, podľa ktorej dieťa treba nabádať ku skúmaniu a kritickému mysleniu a hravou formou ho usmerňovať podľa možnosti k samostatnému osvojeniu si nových výrazov a poznatkov. V tomto pracovnom tíme sme si mohli pozrieť, ako sa dá začiatkom zamestnania s deťmi nadviazať rozhovor v rámci hry na pavučinovú väzbu. Znamená to, že deti po stručnom predstavení sa podávajú klbko priadze ďalšiemu škôlkarovi, pričom musia odôvodniť, prečo odovzdávajú klbko práve jemu. Tak sa vytvorí pavučinová sieť. V ďalšej časti dňa sa učiteľky materských škôl venovali rôznym komunikačným situačným hrám a dostali aj dobré nápady, ako sa dá využiť moderná hudba a hudobné texty pri vyučovaní slovenčiny.

– Páčili sa mi komunikačné situačné hry, ktoré však musíme v našej škôlke prispôsobiť jazykovým znalostiam našich detí, veď pre ne je slovenčina už cudzí jazyk, – podelila sa s nami o svoje skúsenosti z kurzu Eva Sziveková, učiteľka Materskej školy v Santove, odkiaľ prišiel na doškoľovanie celý pedagogický zbor. – Pritom tieto cvičenia boli užitočné aj z metodologického hľadiska, osvojené spôsoby môžeme využiť aj na iných zamestnaniach. Páčilo sa mi, že sme si na kurze vysvetlili, ktorý výraz čo znamená, veď s deťmi pracujeme aj tak, že im jednotlivé výrazy preložíme do maďarčiny. Tiež bolo veľmi užitočné, že nám lektorka poskytla zoznam slovenských internetových stránok, na ktorých nájdeme pomocné materiály. Pracovali sme aj s piesňami, ale nie tak, že sme iba sedeli a počúvali ich, ale následne sme si ich vysvetlili v rámci otázok a odpovedí, resp. pojmy sme si ukazovali pohybom. Zvlášť ma zaujala metóda našej lektorky, ktorá robila výskumy v oblasti využitia hudby v materských školách, na základe ktorých nám poradila: ak chceme upokojiť deti, nemáme im púšťať ľudové piesne, skôr jemný jazz a klavírne skladby. Tieto skladby sme si aj my vypočuli a mali sme nakresliť, čo nás pri počúvaní napadlo. Zrodili sa iba príjemné, pokojné kresby. Tiež sme dostali zoznam piesní (Fíha tralala, Spievankovo), ktoré môžeme využiť v našej práci, a to aj z oblasti populárnej hudby, ako napríklad skladby Mira Jaroša, ktoré sa nám zídu napríklad na fašiangových báloch. Ja osobne mám príjemný pocit z tohto doškoľovania. Inak u nás, v Santove, podľa mňa badať zmenu, pred niekoľkými rokmi bol menší záujem o slovenčinu než v súčasnosti. Jedno dievčatko z mojej bývalej skupiny, ktoré už chodí do Budapešti do maďarskej školy, chodí ku mne pravidelne precvičovať si slovenčinu, aby nezabudlo, čo sa naučilo v škôlke. Minule mi zase rodičia detí z mojej skupiny najmenších oznámili, že museli použiť slovník, aby pochopili, čo ich dvojičky rozprávajú, pritom oni nie sú pôvodní Santovčania. Sú to pozitívne odozvy, z ktorých má pocit úspechu aj učiteľka... – dodala Eva Sziveková.

Skupinu pedagógov nižšieho stupňa základných škôl, s ktorou sa zaoberala lektorka Zuzana Dugovičová, sme navštívili v čase, keď práve pracovala s piesňami. Na základe pesničky Petra Nagya Pes a mačka odborníčka upriamila pozornosť o. i. na to, ako sa dajú pomocou piesní naučiť napríklad prívlastky, vybrané slová, resp. sa zdokonaľovať vo výslovnosti. Pritom zdôraznila, že kľúčovým pojmom efektívnej hodiny je správne položenie otázky, na ktoré sú zaručené rôzne odpovede a pedagóg v tomto systéme je v podstate už iba koordinátorom interakcie.

– Dostali sme veľmi veľa užitočných teoretických, ako aj praktických rád, – informovala nás po skončení školenia triedna učiteľka štvrtákov čabianskej slovenskej základnej školy Natália Lopušná. – Pracovali sme napríklad s piesňami, ktoré sa dajú využiť aj vtedy, keď má dieťa problémy s orientáciou (pravá – ľavá strana). Lektorka nám zo svojho osobného fondu darovala rôzne knihy, časopisy, zvukové nahrávky, ktoré už jej deti nebudú používať. Mali sme rôzne jazykové hry, akou je napríklad pyramída: ten, kto je na rade, má povedať s tým istým začiatočným písmenom slovo, ktoré má o jedno písmeno viac. Páčilo sa mi, že lektorka s nami aj nacvičila všetko to, čo nám poradila, pritom brala do úvahy, na akej jazykovej úrovni sú naše deti. Naučila nás, s akými hrami, pesničkami, cvičeniami môžeme rozvíjať komunikačné kompetencie žiakov. Mali sme aj tieňovú hru, predviedli sme slovenskú rozprávku za sprievodu modernej hudby a naučili sme sa, že je to vhodný spôsob na zlepšenie kooperácie medzi deťmi. Dostali sme mnoho nápadov, kde nájdeme na internete rozprávky, pesničky, ale napríklad aj úlohy z oblasti aj pre nás známej Bloomovej taxonómie. Kolegyne v našej skupine sa vyjadrili rovnako: za prínos kurzu pokladali o. i. to, že všetky uvedené hry si mohli vyskúšať, hravou formou si mohli rozvíjať slovnú zásobu, dostali praktické nápady, zdokonaľovali sa v paralelnom využití verbálnej a neverbálnej komunikácie. Pritom naznačili, že potrebujú viac textov, primeraných jazykovým znalostiam ich žiakov, čo naša lektorka pri zostavení ďalšej Metodickej príručky bude brať do ohľadu, – uviedla učiteľka z Békešskej Čaby.

Kľúčovým pojmom skupiny pedagógov vyššieho stupňa základných škôl bolo skloňovanie. Ich lektorka Zlatka Ilievová im prezentovala tzv. reťazový systém, v rámci ktorého jednotlivé pády si deti ľahšie zapamätajú vo väzbách, teda ak k skloňovanej forme podstatného mena hneď pridáme v adekvátnej forme aj prídavné meno, zámeno, číslovku, resp. pomôžeme si aj so slovesom a predložkou. Pritom koncovky v jednotlivých rodoch je dobré vizuálne označiť vždy tou istou farbou (modrá – mužský rod, červená – ženský rod, zelená – stredný rod). V prípade učenia sa prídavných mien je osvedčenou formou paralelné osvojenie si ich opozít, teda slov opačného významu, napr. malý – veľký.

– Som toho názoru, že aj učiteľ sa má neustavične učiť, – uviedla slovenčinárka, angličtinárka a telocvikárka novomestskej slovenskej školy Katarína Krafčenková. – Preto sa vždy, keď môžem, prihlásim na tieto kurzy. Naša lektorka nám prezentovala rôzne gramatické úlohy, preberali sme o. i. podstatné mená, prídavné mená a rôzne slovné spojenia. Precvičili sme si aj predložky a zvratné slovesá. Tiež nám ukázala, ako môžeme deti motivovať k tomu, aby sa nebáli gramatiky. Pracovali sme v pracovnom zošite, ktorý nám pripravila lektorka a ktorý budeme môcť použiť aj doma. Poskytla nám názvy rôznych internetových stránok a tiež sme pracovali s piesňami. Prednášateľka nás upozornila na dôležitosť využitia hudby a hudobných textov vo vyučovaní slovenského jazyka, je to v podstate poppoézia (populárna hudba a poézia). Zoznámila nás s textami Kamila Peteraja a Borisa Filana. Súhlasím s tvrdením, že učiť sa znamená meniť svoje správanie, vyvíjať sa a meniť svoje konanie. Ďakujem za možnosť vyvíjať sa v rámci kurzu, – podelila sa s nami o svoje skúsenosti Katarína Krafčenková.

Cs. Lampert

Foto: csl