I tieto slová maďarského básnika Mihálya Váciho odzneli na stužkovej slávnosti Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe.

Hostia, učitelia, rodičia, súrodenci a blízki budúcich maturantov sa stretli v predvečer prvej adventnej nedele vo vyzdobených priestoroch školy, aby študentov 12. ročníka slávnostne uviedli do sveta maturantov.

Triedna profesorka Zuzana Tóthová a jej 11. trieda pripravili pre najstarších žiakov školy tento výnimočný večer. Mladá, šikovná a modernými technológiami očarená generácia sa nezaprie! A tak po slávnostnom príchode 12. triedy, veršoch z knihy Júliusa Lenka Stužková slávnosť, úvodných slovách Benceho Püskiho a jeho spolužiačky Kitti Csécseiovej sa celá spoločnosť ponorila do filmového príbehu. V ňom boli hlavnými postavami budúci maturanti s triednou profesorkou Ilonou Beraczkovou i niektorými ďalšími profesormi. Slávnostná spoločnosť si zaspomínala na detstvo, školské začiatky hlavných postáv, mohla sa pozrieť na ich prácu v terajšej škole i plány a sny do budúcnosti. Z vedľajších postáv sa asi najviac zaskvela rola zástupcu riaditeľky školy Michala Lászika, ktorý demonštroval, ako je možné skoncovať s neustále obťažujúcim smartfónom študentov. Nálada bola teda slávnostná, dostatočne vážna, ale i odľahčená úsmevmi a dokonca i smiechom.

Spoločenské tance nechýbali ani na tejto stužkovej a po nich slávnostné dekorovanie maturantov tento rok modrými stužkami so symbolom školy a rokmi štúdia. Slávnostná atmosféra pokračovala príhovorom riaditeľky školy. Edita Pečeňová sa na chvíľu zahľadela do minulosti, aby poukázala na dôležitosť týchto okamihov. Súčasní maturanti sú už nasledovníkmi prvého pokolenia maturantov z roku 1953, generácie ich starých rodičov. Absolventov slovenského gymnázia spájajú spoločné spomienky. Jednou z nich je i táto každoročná slávnostná udalosť. I terajší maturanti sa budú hrdiť až do maturitných skúšok stužkou symbolizujúcou latinský slovesný tvar „maturo”, ktorý znamená „dozrieť”. Pravda, ide o isté duchovné dozrievanie! Podľa pripnutej stužky bude každý v meste na ulici vidieť, že ide o maturantov slovenského gymnázia. Stužka symbolizuje aj spomienku na uplynulé roky. Štyri roky na gymnáziu, ktoré každému študentovi rýchlo uletia, ale uvedomí si to až neskôr. V mysli ostanú pekné okamihy i dojímavé chvíle, viažuce sa k tejto škole. Nosiť stužku je pocta. Veď pre žiakov školy sú maturanti najstarší. Malí žiaci pozerajú na nich s obdivom a nižšie ročníky gymnázia so závisťou. Študent so stužkou zvyšuje autoritu a dobrú povesť školy. Hrdé nosenie stužky je znakom nastávajúcej duchovnej dospelosti. A škola je tiež hrdá na absolventov 63 ročníkov, ktorí slovenské gymnázium už skončili. Je medzi nimi veľa vynikajúcich učiteľských osobností, uznávaných a slávnych umelcov i vedcov.

Stužku nosia maturanti s odvahou v čase, keď sa rozhodujú o dôležitých veciach. Veľkou oporou i v tomto období sú pre nich rodičia, ktorí prinášajú obete preto, aby ich deti mohli chodiť na gymnázium, zmaturovali a ďalej študovali. Nikto z nich nevie, či sa jeho sny splnia, ale želaním riaditeľky školy i jej kolegov je, aby sa tak stalo a aby sa podarilo týmto mladým ľuďom zúročiť získané vedomosti počas štúdia pri formovaní vlastného života.

Ján Pitoňák

 Foto: István Csirke