Materská škola Makovička v Dunaeďháze

Materskú školu Makovička v Dunaeďháze sme navštívili naposledy koncom roka 2015, keď bola hostiteľkou metodického dňa Pedagogického metodického centra Slovákov v Maďarsku (PMCSM). Vtedy sme sa zamerali predovšetkým na danú aktivitu, tentoraz sme sa rozhodli predstaviť našim čitateľom spolu s vedúcou škôlky Editou Skrenyovou samotnú inštitúciu a jej výchovno-vzdelávací program.

– V našej obci máme materskú školu od roku 1953, dlhé desaťročia tvorila jednu inštitúciu s miestnou základnou školou, až v roku 2013 sa úplne osamostatnila – začala predstavením dunaeďházskej škôlky E. Skrenyová. – Vtedy sme si vybrali aj názov Makovička, pretože tento sa všetkým najviac páčil. Nachádzame sa v centre obce, v ideálnom prírodnom prostredí, danosti dvora škôlky sú výborné: veľké priestranstvá, rozmanitý terén, veľa stromov a trávnatej plochy. Máme nové kreatívne hračky na dvore, avšak potrebujeme ich ešte viac. Priebežne sa snažíme získať finančné zdroje z rôznych grantov, aby sme mohli rozšíriť sortiment týchto pomôcok, resp. v prípade potreby, aby sme mohli opraviť a modernizovať naše staršie hračky.

– V čom spočíva podstata pedagogického programu vašej inštitúcie?

– Naším najdôležitejším odborným krédom je vytvorenie takého prostredia, v ktorom sa deti cítia dobre. Poskytujeme im rôznorodé a rozmanité činnosti, ktoré slúžia ich vývoju počas celého dňa a preto sa snažíme vytvoriť čo najharmonickejšie vzťahy aj s rodičmi. Iba v spolupráci s nimi sme schopné vychovávať deti vhodnými metódami a podľa jednotných princípov. Budova má kapacitu pre 75 detí, v súčasnosti máme dve skupiny škôlkarov, pri ich vytvorení sme brali do úvahy podobné osobnostné vlastnosti a sociálne zázemie detí. V obidvoch skupinách pracujú stále dvojice učiteliek, ktoré sa z odborného hľadiska navzájom dopĺňajú, pričom im pomáhajú aj dve pestúnky s patričným odborným vzdelaním. Medzi našich zverencov prichádzajú ročne na kontroly odborníci z neďalekého Kunszentmiklósu, máme zabezpečené aj logopedické rozcvičky, ako aj rozvíjanie rôznych schopností detí pomocou odborníkov špeciálnej pedagogiky. Pritom týždenne máme pre deti aj nácviky ľudových tancov. Musím zdôrazniť, že spolupráca s rodičmi našich škôlkarov je príkladná, pravidelne máme tzv. Dni otvorených dverí, na ktorých sa rodičia, ba aj starí rodičia zapoja už do prípravných prác až po uskutočnenie danej aktivity. Usporadúvame napríklad slovenské národnostné dni, na ktorých má vždy „hlavnú rolu“ nejaká poľnohospodárska plodina. Naposledy to boli orechy. Už dlhé roky organizujeme aj tzv. projektové týždne, kde sa na prácach podieľajú aj mamičky, otcovia a starí rodičia, ako aj na tzv. pracovných popoludniach, kde počas nadšenej kreatívnej tvorby vždy panuje výborná atmosféra. Výsledky tejto kvalitnej práce zdobia našu škôlku. Pravidelne mávame aj spoločné výlety s rodičmi. Každý rok organizujeme Bál rodičov, výťažok zo vstupného venujeme na zakúpenie rôznych potrebných prostriedkov v škôlke. Nazdávam sa, že sme spolu s rodičmi vytvorili skutočný kolektív, práve to je našou silnou stránkou. Rodičovské schôdze a otvorené dni sú čoraz navštevovanejšie, približne 70-80 percent rodičov sa na nich zúčastňuje. Naša škôlka je malá, ale charakterizuje ju súdržnosť, čo je samozrejme veľmi priaznivé pre naše deti.

– Vaša inštitúcia je národnostnou materskou školou, aké metódy využívate pri sprostredkovaní slovenského jazyka vašim zverencom?

– Do našej škôlky prichádzajú deti, ktoré sa so slovenčinou nestretávajú už ani v rodinách, ani vo svojom širšom okolí. Prvoradým cieľom nás, učiteliek je to, aby si deti obľúbili slovenčinu a zoznámili sa s ňou. Predovšetkým osobným príkladom ich navodíme k tomu, aby spočiatku pochopili (pasívna slovná zásoba) a neskôr aj použili (aktívna slovná zásoba) jazyk svojich predkov, ktorý je už pre ne cudzím jazykom. Hneď ráno ich vítame aj v maďarčine, aj v slovenčine a počas celého dňa sa im snažíme prihovárať čo najviac aj v slovenčine. Táto veková kategória (3-6 rokov) má nesmierne rada rytmické riekanky, básne, piesne, veľa z nich ich naučíme, pritom využívame aj rôzne znázorňujúce predmety (obrazy, bábky...), aby ešte lepšie pochopili, o čom spievame, recitujeme. Veľmi sa tešia, keď spolu spievame slovenské piesne, rady tancujú, tým sa vyvíja u nich aj koordinácia pohybu. Našu prácu maximálne podporuje aj obecná, aj Slovenská národnostná samospráva Dunaeďházu.

– Čo by ste prezradili našim čitateľom o vašej profesionálnej dráhe?

– Po základnej škole som si pre slovenčinu vybrala štúdium na budapeštianskom Slovenskom gymnáziu. Vtedy som ešte nevedela, že sa chcem stať pedagogičkou, toto rozhodnutie sa vo mne zrodilo až neskôr. Po maturite som študovala na Vysokej škole pedagogickej v Sarvaši, po získaní diplomu učiteľky slovenčiny som sa zamestnala v materskej škole v mojej rodnej dedine, pritom 3 roky som vypomáhala aj v základnej škole, čo bolo dobré aj preto, lebo som sa veľa naučila od svojich starších, skúsenejších kolegýň. Už 32 rokov som pedagogičkou, z toho 21 rokov som vedúcou škôlky. Vo svojej funkcii sa snažím o to, aby nielen deti mali bezpečné a tolerantné prostredie, ale aby sa aj moje kolegyne cítili dobre na svojom pracovisku, veď to je základ úspešnej, spoločnej práce s deťmi. Svoje povinnosti a úlohy vykonám v duchu maximálnej ľudskosti, som otvorená voči novým výzvam, aby som inšpirovala tak deti, ako aj ďalšie generácie pedagógov. Nemôžem však nespomenúť aj ťažkosti, ktoré deň čo deň komplikujú našu prácu, konkrétne sú to neustále legislatívne zmeny, nesmierne množstvo administratívnej práce a, žiaľ, stále viac detí je v čoraz horšom sociálnom položení.

Cs. Lampert

Foto: Á. Béládiová, archív