Každá jeseň sa slovenským deťom v Maďarsku začína netradične. Kým na jednej strane ich trápia školské povinnosti, na druhej sa tí najlepší zo slovenčiny zúčastnia jedinečného projektu Zväzu Slovákov v Maďarsku – Školy v prírode na Slovensku Poznaj svoje korene.

V piatich turnusoch viac než 20 výchovno-vzdelávacích inštitúcií má príležitosť svoje „ratolesti“ zdokonaliť v slovenskom jazyku, ku ktorému sa bezvýhradne viaže prehĺbenie citovej spolupatričnosti k slovenskému národu, ako aj spoznávanie histórie, kultúry a prírodných krás krajiny.

„My sme prišli na Slovensko, lebo ho radi máme“

Začíname našu púť prvým veršom hymny Školy v prírode, ktorá pochádza od Antona Pitschmanna. V septembri a začiatkom októbra sa v Rekreačnom zariadení Poniklec pri Hronci intenzívne učí po slovensky viac než 300 detí z rozličných kútov Maďarska a zo Srbska. Na realizáciu 12. ročníka kuratórium Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku vyčlenilo 52 000 eur (približne 17 miliónov forintov) a za koordinátorku, hlavnú organizátorku zvolilo autorku projektu, predsedníčku ZSM Ruženku Egyedovú Baránekovú, ktorá dlhé roky zastáva túto funkciu. Z praxe vieme, že pod jej vedením sa účastníci môžu tešiť na nadmieru zvládnutú organizáciu a výbornú náladu. O tom svedčí aj to, že ročne sa počet záujemcov zvyšuje a medzi slovenskými národnostnými školami sa teší veľkej obľube. Projekt ZSM sa za tie roky stal pojmom medzi Slovákmi v Maďarsku, nezameniteľným s inými pobytmi na Slovensku podobného typu.

„Učíme sa o Slovensku, pesničky si spievame“

V tejto netradičnej škole sa predpoludním deti na piatich hodinách učia predovšetkým komunikovať. Pred rokom valcovala téma slovenské „Naj“, predtým „Slušné správanie“, tentoraz si učitelia zobrali pod lupu „Lásku a jej podoby“. Stelesnenie tohto pocitu bolo v rukách štyroch slovenských učiteľov, ktorí od pondelka do piatka sa snažili čo najkreatívnejšie pracovať so žiakmi. „Veľmi ťažko sa rozpráva s deťmi o láske. Ja som sa veľmi potešila tej téme, ale je rozdiel rozprávať sa s menšími a s deťmi v puberte, aby vyjadrili lásku k rodine, aby pochopili, že prečo majú rady svojich rodičov. Na začiatku týždňa sme to skúšali vygestikulovať, vyrozprávať a napísať. Na konci už každý dokázal povedať ako ľúbi svojich najbližších. Neskúšala som nič nasilu, prišlo to samo, učili sa navzájom. Chcem, aby aj lásku k slovenskému jazyku, k našej prírode vniesli do svojich rodín. Podarilo sa nám vytvoriť dialóg medzi maďarskými, slovenskými a srbskými deťmi, ktoré sa veľmi zblížili a dokázali nájsť k sebe vzťah. Aj toto je spôsob lásky, nejaká jej podoba,“ povedala koordinátorka učiteľov Janka Ťažárová. Podľa nej veľkým prínosom bolo karaoke, ktoré mohli s animátorkami zdieľať večer. Všimli sme si, že deti boli príjemne naladené aj ráno, alebo príjemne unavené, ale dokázali sa nastaviť na vyučovací proces. Najviac sa jej páčil tanec. „Nikdy som nemala také sústredené deti. Lebo ony sa vytancovali a zrazu potrebovali rozmýšľať, písať a rozprávať. Žiaci potrebujú pohyb. Tanečné zamestnanie bolo ideálne na rozhýbanie tela a udržiavanie duševnej rovnováhy,“ dodala.

„Učiteľov počúvame, nikdy ich nehneváme“

Všetky turnusy prebiehali vo výbornej harmonickej nálade. O tom by mohli rozprávať mnohí sprevádzajúci učitelia. My sme požiadali učiteľku z Pišpeku Emeše Gimesiovú Szokolovú, aby sa podelila o svoje dojmy. Podľa jej slov Škola v prírode sa nadmieru vydarila, deti sa cítili výborne. „Keď sa vrátili domov, boli citovo naplnené, hovorili viac na hodinách slovenčiny a vyjadrovali sa smelšie. Potešilo nás aj to, že Poznaj svoje korene prispôsobili požiadavkám súčasných detí a vytvorili ideálne podmienky na ich uskutočnenie. Osobne sa mi páčilo, že medzi vyučovacími hodinami bol aj ľudový tanec. Učitelia ustavične vychvaľovali túto pohybovú aktivitu, lebo nielen nabila deti energiou, ale podvihla aj náladu. Veľmi rada som sledovala hodiny profesionálneho tanečníka Martina Urbana a osvojila som si zopár osožných techník. Fyzicky som sa síce unavila, ale duševne sa naplnila,“ povedala a podotkla, že veľkej obľube sa tešili aj programy mimo vyučovania. Ich náplňou boli buď aktivity pod dohľadom skúsených animátorov, alebo výlety do Vydrovskej doliny Čiernohronskou železničkou, či návšteva Skalnatého plesa, spojená s cestovaním na visiacej lanovke a na zubačke. Naša redakcia mala tú česť vidieť jeden z večerných programov s názvom Poniklec má talent. Bolo vidieť, že deti a učitelia to nebrali na ľahkú váhu. Každá škola ukázala, že nielen v speve ľudových a populárnych pesničiek, ale aj v modernom tanci, či v recitovaní má svoje talenty.

„Vrátime sa do Maďarska, rodičom zaspievame“

To, že jednotlivci majú možnosť dostať sa do tejto školy, teda do zmeneného prostredia, ktoré by malo pozitívne pôsobiť a dávať novú energiu, chváli aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo. Vo svojom príhovore vyjadril aj menšiu závisť, lebo v rokoch jeho povinnej školskej dochádzky letná škola v prírode prebiehala tak, že školské lavice premiestnili k blízkemu sadu a tam strávili čas. Všetko je však o vzájomnej tolerancii a empatii: „V takomto prostredí, ako sociálna skupina, sa musíte navzájom tolerovať. Keď som pozoroval vaše predstavenia, videl som, že ste kandidáti na divadelnú Palárikovu raketu pri Čadci, v eseji Prečo mám rád Slovensko a Slovenčinu v Nových Zámkoch. Aj recitátori a tanečníci majú možnosť ukázať sa na mnohých podujatiach, ktoré ÚSŽZ realizuje. Treba v tomto úsilí akosi pokračovať, aby ste boli dôstojnými nasledovníkmi vašich predkov. To, že ste tu, je v prvom rade výsledkom vášho úsilia a samozrejme organizátorov, pedagógov, rodičov, viacerých ľudí. Želám vám, aby vaše úsilie prinieslo ovocie a aby ste čosi v živote dosiahli, tak ako tí, ktorí vás učili. Verím, že budete v dobrom spomínať a prídete aj nabudúce.“

Projekt financuje Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku a prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Slovenská republika na základe Dohody medzi vládou SR a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry.

AR

Foto: autor

Fotogaléria

Video