Žiaci Slovenskej dvojjazyčnej základnej školy mali 8. marca mimoriadnu, a zároveň veľmi zaujímavú vyučovaciu hodinu. Do školy zavítal Szabolcs Kurucsai, ktorý počas predpoludnia sa pokúsil oboznámiť deti so životom ľudí, ktorí z istých dôvodov stratili zrak.

To sa stalo aj jemu pred desiatimi rokmi, a ako 35-ročný mladý muž si musel prispôsobiť život zmeneným podmienkam. Szabolcs bezprostredne, veľmi úprimne porozprával deťom o ťažkostiach, ktoré sa mu najprv zdali neprekonateľné, ale vďaka svojej vytrvalosti, a tomu, že chcel žiť naďalej plnohodnotný život, dnes je už vyrovnaný, šťastný človek, ktorý sa vo voľnom čase venuje takým programom, v rámci ktorých zbližuje vidiacich a nevidiacich. Dokázal, že takmer všetko robí ako ostatní ľudia, pracuje, študuje, masíruje, varí a žije rodinný život. Je zakladateľom Spolku stožiar a spolupracuje s Nadáciou pre drobné úsmevy.

Žiakom rozprával o každodenných veciach, ktoré musí prekonať slepý človek. Oboznámil ich s používaním bielej palice, ktorú si mohli aj vyskúšať. Naučil ich, ako môžu pomôcť na ulici, pri prechode cez cestu, ak stretnú slepého človeka. Predstavil im Braillovo písmo, ako používa počítač, telefón a ako vykonáva každodenné činnosti. Na znázornenie sveta nevidiacich priniesol aj hry, pri ktorých sa musí použiť hmat a sluch.

Szabolcs neprišiel sám. Priviedol svojho verného kamaráta a najdôležitejšieho pomocníka, psa Elvisa. Deti sa s ním mohli pohrať, ale naučili sa aj to, že so sprevádzajúcim psom sa nemôže hrať počas práce.

Mimoriadna vyučovacia hodina uplynula veľmi rýchlo. Žiaci boli aktívni, zvedaví, a získali veľa zaujímavých informácií. Szabolcs Kurucsai neupustil ani teraz od svojho zámeru a vybudoval ďalšie nové mosty medzi zdravými a postihnutými ľuďmi.

Marianna Bajczerová

Foto: autorka