Tanečný tábor osvetového oddelenia Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) sa tradične konal hneď po ukončení školského roku, 17. – 21. júna.

Tohto roku sa dejiskom stala malebná obec Jášč v Bakonskom lese. Vedúca regionálneho strediska v Černi Viktória Gerstmárová Ecseriová má v okolí veľmi dobré vzťahy a tiež je pravda, že po dlhé roky sa v obci nekonala odborná kultúrna práca, preto bolo priam potrebou, aby sa podobné podujatie konalo práve tu. Preto aj dostali miestne deti prednosť v tom, aby sa mohli zúčastniť vo väčšom počte, než je to obvyklé. Z počtu účastníkov 32 polovica boli miestne deti, ktoré dochádzali do tábora v kultúrnom dome z domu a neboli ubytované v Penzióne Moruša. Obyčajne môže do tanečného tábora ÚKSM z jednotlivých Slovákmi obývaných obcí pricestovať jeden pár – v akomkoľvek zložení, hoci aj dievča – dievča, nielen dievča – chlapec. Len v prípade, že sa neprihlásili detskí tanečníci v dostatočnom počte z iných obcí, či miest, môžu prísť z jednej školy aj dva páry. Podmienkou však je, aby aspoň dva alebo dokonca aj tri roky tancovali, mali základy za sebou a mali snahu sa naučiť novú choreografiu, prípadne na nej stavať v domácom prostredí.

Vysokoškolský pedagóg rozumie aj školákom

Odborným pedagógom tohtoročného tanečného tábora bol vysokoškolský učiteľ, odborný asistent Univerzity maďarského tanečného umenia Péter Lévai.Možno sa niekomu môže zdať, že vysokoškolský pedagóg možno nemá najbližší vzťah k malým deťom. Snáď vysokokvalifikovaný odborník by sa mal venovať skôr dospelým. Aj sa venuje. Učí, publikuje a bol to práve Péter Lévai, ktorý viedol aj 60-hodinový seminár ÚKSM pre vedúcich tanečných súborov. Keďže má na starosti z odbornej stránky aj detský súbor, riaditeľka ÚKSM Katarína Király ho pozvala viesť tanečný tábor. Teraz prišla do tábora takmer celá nová skupina. Ujo Peter ich učil všetko od základov a podľa metodiky, ktorú odovzdal aj učiteľom. Aj ten, kto nestrávil v tábore celý týždeň, hneď na prvý pohľad mohol vidieť, že deti sa cítili dobre. Nadšene kráčali, točili sa, vrteli sa, ba sa aj predvádzali. Vôbec nemali obavy, že ich prípadne pán učiteľ alebo ostatní skritizujú. Aj ich nešanovali, ale vôbec nie bolestivo a urážajúc, ale milo, povzbudzujúc a motivujúc povedali svoje ostatní páru, ktorý mal tú smelosť sa predviesť. V duchu: každý robí chybu, kto niečo robí a nie dobre alebo zle, skôr správne a menej správne. Pomáhali a pedagogický aj materský „dozor“ poskytovali učiteľky materskej školy v Čomáde, inak tiež učiteľky tanca, Mária a Judita Borosové.

V tanečnom tábore – hoci deti veľa tancovali – mali však aj iné programy. Napríklad navštívili národopisnú zbierku, hrali sa starodávne ľudové hry, piekli placky, obaľovali bazové kvety v palacinkovom ceste a potom ich vyprážali a, samozrejme, zjedli a vyskúšali si aj, ako vlásky česať a vrkoče zapletať tým najrôznejším spôsobom. Vypočuli si prednášku Kataríny Király o všelijakých tajomstvách česania vlasov a nosenia rôznych čepcov, bujdošov, venčekov, šatiek a ručníčkov. Ba dokonca zavítali aj na otvorenie výstavy v oblastnom dome v Jášči Vlásky česať, vrkoče zapletať...

Čo povedali deti...

Čo povedali deti? Čo všetko sa naučili? (Keďže ich všetkých 32 nevymenujeme, nenapíšeme meno ani jedného. Citovať ich budeme len tak, zaradom.)

– Učili sme sa maglódske párové tance. Dôraz je na párových.

– Počas prednášky sme sa pozreli na obrázkoch, ako ozdobujú v Maglóde kostol na Turíce. A tiež ho tak vyparádia v obci Mende.

– Naučili sme sa čupkať, tancovať čardáš, ako sa máme pri tanci chytiť.

– Veľa sme sa hrali. Dokonca sa nám to spočiatku ani nepáčilo, že sa len hráme a netancujeme. My sme chceli viac tancovať. Veď sme prišli do tanečného tábora a nie do hračkárskeho...

– Mama ma poslala do tábora s tým, aby som sa poriadne všetko naučila, lebo jej to budem musieť doma všetko predviesť a naučiť to aj ju. Ja som prišla zo Stredy nad Bodrogom na Slovensku. Môj starý otec je Slovák a aj mamka tancuje v slovenskom folklórnom súbore.

– Okrem maglódskych tancov sme sa naučili mnohé také pohyby a krokové variácie, ktoré tvoria základ ľudového tanca a preto ich budeme vedieť použiť aj v ďalších choreografiách.

– Keď poskladáme, čo sme sa tu naučili, tak z toho môže vzniknúť aj pekná nová choreografia.

– Naučili sme sa päť vecí, ktoré sú pre ľudový tanec bezpodmienečne potrebné: hudba, pohyb, krok, skok a kvok. A beh. Ale to je už asi viac...

– Musíme stúpať na plné chodidlo.

– A čo máme bezpodmienečne počúvať, to je ... hm, pulzovanie hudby. To je pre tanec najdôležitejšie.

E. Trenková

Foto: autorka