Konečne! Dozaista mnohí žiaci takto zvolali po prevzatí listiny o celoročnej práci, vysvedčenia, a hneď po zahodení školskej tašky do najtmavšieho zákutia domu sa v hlave začali zhromažďovať divoké plány na prázdninové obdobie, ktorého neodmysliteľnou súčasťou sú výborné letné tábory.

Či už je to tak alebo onak, 15 žiakov vyššieho stupňa s učiteľkami Virág Pinczovou Szívósovou a Annou Siposovou z Hornomatranskej základnej školy a materskej školy Ladislava Zakupského sa druhý prázdninový týždeň zúčastnilo aj nami avizovaného päťdňového tábora v krásnom prostredí na južnom úpätí Nízkych Tatier, v Polomke.

Cieľom poznávacieho pobytu bolo prehĺbenie dejepisných a zemepisných vedomostí o Slovensku, oboznámenie so zvykmi a ľudovou architektúrou krajiny ako aj precvičovanie jazykových poznatkov. Slovenská národnostná samospráva v Alkári na čele s Juditou Kaszalovou Sabadovou, ktorá prevádzkuje školu, pokladala za nevyhnutné, aby svojim zverencom poskytla možnosť vyskúšať sa v jazyku priamo v teréne, ako aj prehĺbiť si poznatky získané na hodinách nielen slovenskej vzdelanosti, ale aj na iných prírodovedných či humánnych predmetoch. V tomto roku ich voľba padla na Stredné Slovensko. Prvou zastávkou Alkárčanov bolo jedinečné múzeum v prírode Lesnícky skanzen Vydrovo, odkiaľ sa malá chasa Čiernohronskou železnicou dostala do Čierneho Balogu. Utorňajší deň nebol o nič chudobnejší, ba začal sa plný očakávaní, veď cieľom bola návšteva Vysokých Tatier. Je zaujímavé sledovať, či je mládež z nížiny, alebo pochádza z horskej oblasti, najvyššie pohorie na Slovensku je vždy najobľúbenejšou „atrakciou“ táborov. Žiaci si tam pozreli Štrbské pleso, Starý Smokovec, Skalnaté pleso a vodopády. Učitelia mali na zreteli, aby sa deti naučili čo najviac slov, osvojili si základné komunikačné frázy, zemepisné názvy a zoznámili sa s miestnymi zvykmi. Počasie bolo príjemné, slnečné, teplota sa pohybovala okolo 23 stupňov. Predpoludňajšie hodiny stredu týždňa patrili čarokrásnemu Slovenskému raju a popoludnie bližšiemu oboznámeniu s okolím Polomky. Každodenným, akýmsi sprievodným programom tábora bol výstup na nedávno postavenú rozhľadňu, odkiaľ je krásny výhľad na okolité hory. Toto „zamestnanie“ viedla mladá telocvikárka. Štvrtkový, teda predposledný deň bol venovaný návšteve Žilinského kraja, presnejšie Múzea liptovskej dediny v Pribyline, Liptovského Mikuláša a archeologického múzea pri vodnej nádrži Liptovská Mara.

Zakrátko prišiel deň D, najhlavnejší zo všetkých, keď nasledovalo preskúšanie vedomostí získaných počas tábora. Sprevádzajúci pedagógovia vymysleli rozličné zábavné, situačné hry a krížovky, ktoré predstavovali zhrnutie, aj akési overenie získaných poznatkov z počutého, videného a naučeného v päťdňovom tábore. Boli to reálie, s ktorými sa žiaci stretli už aj v školských laviciach, buď cez výklad učiteľa alebo fotografie, ale všetci vieme, že oveľa účinnejšie je zážitkové vyučovanie, keď sa poskytne príležitosť niečo na vlastné oči vidieť, trebárs sa ho dotknúť. Najlepší riešitelia si od organizátorov prevzali darčeky.

Alkárčania sa vracali domov inou trasou, aby si ešte mohli pozrieť okolie Fiľakova a Plešivca, kam sa presídlili ich predkovia v roku 1947.

„Myslím si, že sa nám tábor veľmi dobre podaril. Účastníkov potešili výlety, predovšetkým lokality, ktoré už predbežne videli na vyučovacích hodinách cez internet alebo v učebnici. Najviac ich nadchli Slovenský raj a Vodopády studeného potoka pri Starom Smokovci, či pod južnými svahmi západných Tatier stojace Múzeum liptovskej dediny, dokumentujúce ľudovú architektúru Liptova. V jednej budove bola veľmi zaujímavá výstava o živočíšnej a rastlinnej ríši Tatier. Až na mieste sme sa dozvedeli, že cez on-line rezerváciu vstupeniek do niektorých pozoruhodností by nás to vyšlo lacnejšie, ale človek sa učí celý život,“ zhodnotila tábor predsedníčka slovenského zboru v Alkári.

Tábor podporili Správa fondov Gábora Bethlena a Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku.

AR

Foto: Judita Kasalová Sabadová, Virág Pinczová Szívósová, Anna Siposová