Letný tábor pod názvom „Slovenský jazyk mimo školy“ si stanovil za cieľ oboznámiť žiakov Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej ZŠ a internátu v Novom Meste pod Šiatrom so slovenským dedičstvom zemplínskeho regiónu.

V druhom júlovom týždni Slovenská samospráva Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy zostavila obsažný program pre viac ako 45 žiakov. Do programu zapojila okolité slovenské národnostné samosprávy, občianske združenia, ako aj kultúrne inštitúcie. Mladí účastníci tábora tak spoznali mnohé obce od Baňačky cez Pálházu a Malú Hutu až po Veľkú Hutu. Oboznámili sa v nich s architektúrou starých obytných domov, v ktorých sa zachoval aj pôvodný nábytok a domáce potreby. Žiaci si tak osvojili aj pojmy ako predná alebo čistá chyža, pitvor, zadná chyža a komora. Miestni pamätníci im porozprávali o funkciách jednotlivých priestorov. V stodole, alebo pajte si dokonca urobili prechodne aj tvorivé dielne. Návšteva týchto vidieckych domov žiakom „zachutila“. Zakaždým bola totiž spojená s gastronomickou ochutnávkou miestnych špecialít.

Mladí objavitelia sa venovali aj spoznávaniu prírodopisných krás. Z vyhliadkovej veže 514 metrov vysokého kopca s rovnomenným názvom Vysoký kopec (Magashegy), ktorý je súčasťou zábavného parku v Novom Meste pod Šiatrom, sa pokochali v prekrásnej panoráme zemplínskeho regiónu. Ten sa začal otvárať už počas jazdy na dvojsedačkovej lanovke. Najprv sa objavili čerstvo zožaté, akoby pozlátené široké lány pšeničných polí, potom sa vo svojej kráse na zeleno zafarbili priestranné vinice, aby sa ďalej pred deťmi vyvýšila tokajská rozhľadňa so známym televíznym vysielačom. Na 12 km vzdialený Rákócziho kaštieľ v Blatnom Potoku (Sárospatak) sa z tejto vzdušnej vzdialenosti tiež zaskvel v celej svojej kráse. Z jeho Červenej veže sa mladí bádatelia na druhý deň pozerali práve opačne, smerom na Vysoký kopec.

Účastníci tábora sa venovali aj minerálnym pokladom svojho regiónu. V banskom múzeu v meste Pálháza sa mohli dozvedieť aký je rozdiel medzi minerálmi a horninou, ako aj o histórii pôvodnej ťažby zlata, neskôr kaolínu, ktorý sa ťažil v blízkej minulosti, a napokon ťažbe perlitu v súčasnosti. O ňom sa presvedčili aj návštevou povrchovej bane, o ktorej sa dozvedeli, že je druhou najväčšou v Európe.

Žiaci, samozrejme, navštívili aj Slovensko. Ich cieľovou stanicou bolo historické centrum Košíc. V priestoroch Štátnej vedeckej knižnice si pozreli spôsob reštaurácie starých kníh. Ich historický fond totiž zachováva knihy od 16. storočia až po roky 1905-1915. Bolo naozaj úžasné začítať sa do viac ako 500-ročného, ručne maľovaného herbára, alebo vidieť štrasburskú zbierku veličín, jedinečnú na celom svete. Deti si mohli viacjazyčne čítať z denníka, známeho pod názvom „Kassa-eperjesi értesítő – Kaschau-Eperieser Kundschaftsblatt”. Na stoloch ich čakala aj publikácia Jána Amosa Komenského Orbis Pictus, ďalej čítanka z prvej ľudovej školy a mnoho iných zaujímavostí, encyklopédií starých šľachtických rodín. Eleonóra Blašková, bibliografka z oddelenia historických fondov ŠVK exkurziu po jej budovách zostavila naozaj zaujímavo a dokonca poskytla aj priestory pre tvorivé dielne v reprezentatívnom kultúrno-vzdelávacom centre knižnice. Tam účastníci tábora tureckou technikou ebru farbili šiltovky, farebným pieskom sypali magnetky a vyrábali náhrdelníky z prírodného materiálu. Všetko sa dialo pod taktovkou Karin, Janky, Inge a Denisky z občianskeho združenia Tvorivá dielňa.

Táborový týždeň priniesol deťom aj prekvapenie v podobe penovej párty, keď na športové ihrisko dorazili požiarnici s obrovským mechanizmom, ale miesto hasenia požiaru vodou, ním prepúšťali tentoraz koncentrát peny, aby ňou následne zaplnili pol ihriska s natešenými deťmi.

Nadšenci tábora cestovanie striedali všetkými dostupnými dopravnými prostriedkami. Sedeli v autobuse, ale aj na bicykloch. Kývali z malého lesného vláčika, ale aj z osobného vlaku. Skoro všetci sa vystriedali v kanoe pre tri až štyri osoby. Objavovali tak faunu a flóru po rieke Bodrog. Vo večerných hodinách im boli nápomocní účastníci tzv. astronautického tábora. Spoločne totiž vyrobili vodné rakety, ktoré na druhý deň aj vystrieľali do výšky 20 až 30 metrov. Venovali sa však aj tvorbe zjednodušeného modelu lunochodu, Marťankov a na motúzku plaziacich sa astronautov. A tak po týždňovom tábore žiaci mohli prísť domov s naozaj zaujímavými suvenírmi.

(jk)

Foto: autorka

Tábor podporil Úrad štátneho tajomníka pre národnostné a náboženské záležitosti pri Úrade predsedu vlády a Správa fondov Gábora Bethlena.