Počas posledného júlového týždňa si 30 účastníkov Biblického tábora Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) a traja dospelí vychutnávali vymoženosti Medzinárodného evanjelického mládežníckeho centra vo Veľkom Slavkove.

V nádhernom prostredí pod tatranskými štítmi piataci až ôsmaci slovenských základných škôl a inštitúcií, kde sa vyučuje slovenčina, z Budapešti, Dunaeďháze, Ďurky, Jače, Pišpeku, Slovenského Komlóša, Šámšonu a ďalších, preberali 10 božích zákonov, predovšetkým však prvý z nich – Nezabiješ.

Dejisko tohtoročného Biblického tábora CSSM pod vedením evanjelického farára Attilu Spišáka bolo od 21. – 26. júla vo Veľkom Slavkove neďaleko Popradu. Je to sotva 10 kilometrov od tatranských turistických chodníkov, vedúcich do (plochou) najmenších (výškou) najvyšších hôr Slovenska, Vysokých Tatier. Končiare vypínajúce sa do výšky vyše dvetisíc metrov poskytovali účastníkom tábora nielen nevyčerpateľný zdroj výletových možností, ale ich prítomnosť týčiaca sa nad mládežníckym centrom evanjelickej cirkvi augsburského vyznania dodávala celému podujatiu veľkolepú atmosféru.

Nové poznatky v novom prostredí

– Bol by som rád, – povedal pre Ľudové noviny vedúci tábora, evanjelický duchovný Attila Spišák, – keby deti evanjelického vierovyznania zo Slovákmi obývaných miest a obcí Maďarska mali možnosť nielen získavať nové poznatky o odkaze biblie, vzájomne sa spoznávať, ale objavovať aj rôzne kúty našej materskej krajiny. Pred štyrmi rokmi boli v biblickom tábore väčšinou piataci. Vtedy sa konal v Svätom Jure, vzápätí v Bratislave. Potom sme boli na Liptove a teraz sme sa vybrali do východnejšieho kúta Slovenska, na Spiš. Medzitým piataci povyrastali, ale dobrá partia zostáva spolu a pridávajú sa k nej ďalší, mladší.

Evanjelický farár Attila Spišák vedel, do akého nádherného prostredia privedie svojich zverencov, keď usporiada biblický tábor v Medzinárodnom evanjelickom mládežníckom centre vo Veľkom Slavkove. Pán farár už mal možnosť miesto a zariadenie evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku vo Veľkom Slavkove spoznať počas zájazdov komlóšskych detí s pašiovými hrami, s ktorými sa predstavili v okolitých evanjelických zboroch a ubytovaní boli práve v mládežníckom meditačnom centre. V zariadení usporadúvajú množstvo táborov a meditačných programov. Plán zorganizovať biblický tábor práve v tomto zariadení sa podaril aj vďaka spoluúčasti prozreteľnosti: vzájomne vyhovujúci termín voľnej kapacity a termín tábora sa stretli v posledný júlový týždeň. Pánovi farárovi asistovali farárka Anikó Méreteiová a učiteľka evanjelickej materskej školy v Slovenskom Komlóši Agneša Szabová Tószegiová. Jej úlohou bolo pomáhať pri spievaní piesní s duchovným obsahom.

Duchovné stíšenie a športové aktivity

Ranná a večerná pobožnosť si stanovila za cieľ stíšenie mysle a prehĺbenie sa do duše. Skúmali obsah a odkaz prvého kresťanského zákona vyjadrený slovom „nezabiješ“. Tiež doplnené Ježišovým odkazom o tom, ako sa máme správať. Rozoberali tému, ako máme správne komunikovať, veď aj slovami možno zabiť, zničiť dobré vzťahy. Niekoľko predpoludní venovali aktivitám s biblickou tematikou, napríklad sa hrali hry, ktoré boli nielen hrou, ale hravou formou získavali informácie, učili sa nové z obsahu biblie. Ako dobrý príklad si zobrali Dávida, jeho kráľovstvo, jeho vieru. Aj to bola súčasť biblického tábora. Okrem toho deti spievali za pomoci duchovných a tety Ági biblické piesne. Školáci – i keď sú už väčší – sú však deti, ktoré s radosťou naháňajú loptu pri futbale, hrajú vybíjanú či spoločenské hry. Ba dokonca aj vodný futbal mali v pláne, ale počasie im plány prekazilo. Najprv sa hrali hry, vďaka ktorým sa naučili mená tých ostatných a potom sa venovali ďalšej duchaplnej spoločenskej zábave primeranej náplni táborového pobytu v meditačnom centre. Málokedy išli spať skôr než o desiatej. Dva dni strávili účastníci tábora aj fyzickou aktivitou – vybrali sa na túru do Vysokých Tatier. Vystúpili pod Lomnické sedlo, k Skalnatému plesu. Hory sa rozhodli neukázať zvrchu nádheru, ktorá sa človeku naskytá, keď je jasno. Bola taká hmla, že naši turisti nedovideli ani na špičku nosa. I to však bolo zaujímavé. Záťaž bola o to väčšia, že sa nevyviezli celú cestu lanovkou, časť vyšliapali pešo. Na druhý raz, keď vyšli na túru, tak si stanovili za cieľ dobyť vrch Solisko, na ktorého svahoch je v zime parádna lyžovačka. Celú trasu, od Štrbského plesa nahor, po modrej značke pod lanovkou až po Predné Solisko. Nielen Dolnozemčania mali čo robiť, aby sa vo výške vyše dvoch tisíc metrov mohli zhlboka nadýchnuť. Zavítali aj do Popradu, okresného mesta Spiša, kde si popozerali architektonické pamiatky mesta, evanjelické kostoly, ale aj katolícky duchovný stánok a hlavné námestie.

Ako chutila obyvateľom biblického tábora strava vo Veľkom Slavkove?

– Veľmi, – povedal pán farár. – Obyčajne hneď v prvý večer vyložíme do spoločného „bufetu“ všetky sladkosti, keksíky a čokoládky, ktoré si deti doniesli. To hneď aj zjedia. A potom sa veľmi nemaškrtí. Každý zje, čo ponúka miestna kuchyňa. V slavkovskom centre chutne a dobre varia. Samé slovenské špeciality, knedle, kapustnicu, dobré jedlá, hoci iné, než doma. Nikto nehladoval, doteraz sme mali práve v tomto tábore najlepšiu stravu. Ale aj infraštruktúra tu bola najlepšia, – dodal. Napríklad projektor, ktorý namiesto príliš rýchlo opotrebujúcim sa a rozpadajúcim sa spevníkom vozia organizátori so sebou, aby mohli premietať na stenu spoločenskej miestnosti texty piesní, ani nemuseli vybaliť zo škatule, lebo centrum bolo vybavené vlastnou premietačkou. Tentoraz nebol v skupine hudobník, preto si hudobný sprievod stiahli z internetu. Organizátori tábora sa však museli popasovať s vážnym problémom. Každoročne totiž viazne komunikácia s účastníkmi. Usporiadatelia síce pošlú informáciu do škôl, ale tam sa akosi nedostane ďalej k budúcim účastníkom tábora. Najzložitejšie je zistiť, kto, kedy a kde sa pridá k cestujúcim do biblického tábora. Preto pán farár Spišák už teraz každému záujemcovi o budúcoročný tábor odkazuje: hľadajte informácie, kontakty, aby ste sa mohli pridať bez stresu a v pohode.

-tre

Foto: A. Spišák