Ako si vo Vertigu hovorievame, keď jún, tak divadelný tábor pre žiakov základných škôl, organizovaný už vyše štvrťstoročia a keď júl, tak divadelná dielňa pre staršiu vekovú skupinu, organizovaná 12 rokov.

Najprv niečo o divadelnom tábore, ktorý sa konal v dňoch 23.-29. júla:

– Či sú peniaze dôležité? No takto by som povedala: ľudia majú pomýlené hodnoty – každý len peniaze, prachy, „many“... Ale kde sú skutočné hodnoty ako ľudskosť, zdravie, láska? To sú otázky, ktoré si kladie spoluautorka textu a lektorka – režisérka jednej z dvoch skupín, pracujúcich v divadelnom tábore v Bystrej v Nízkych Tatrách Elena Bakošová v inscenácii Kto šetrí, má....? Otázky, ale aj odpovede na ne sprostredkovali predovšetkým starší účastníci tábora, ktorí do hotela Biela medvedica prišli v tomto roku zo škôl v Budapešti, Békešskej Čabe, zo Santova, Sarvaša, Slovenského Komlóša a Kétšoproňu, spolu 34 žiakov. Okruh škôl, zúčastňujúcich sa v divadelnom tábore sa teda po rokoch rozrástol. Potešujúca je najmä prítomnosť žiakov zo slovenskej školy v Békešskej Čabe, ktorí svojou účasťou a predstavením zaujali už aj divákov tohtoročnej divadelnej prehliadky Deti deťom, ako aj dvojica dievčeniec zo základnej školy v Santove, ktorá sa v tábore teraz zúčastnila po prvý raz. Samozrejme, tešíme sa i viac-menej stálemu okruhu škôl, teda „stáliciam“ na tomto poli, ktoré majú už dlhé roky – a ešte stále – záujem o tento druh aktivít. Rozšírenie zúčastnených škôl je naozaj potešujúca skutočnosť a my môžeme len dúfať, že ich záujem neklesne. V predstavení Kto šetrí, má...? zazneli aj pesničky – ako inak, verného účastníka divadelných táborov, pána profesora Bela Felixa, pričom texty napísali spoločne s E. Bakošovou. Zaujímavé predstavenie o tom, nakoľko a či sú peniaze dôležité, zaujalo i mladých hercov, ktorých za dlhé hodiny skúšok odmenil vrelý potlesk divákov premiérového predstavenia. Pri skúškach asistovali a pomáhali sprevádzajúce učiteľky Anna Ondrejová zo Slovenského Komlóša, Margita Kmotriczová zo Sarvaša, ako aj hosťujúci učiteľ v slovenskej škole v Békešskej Čabe Ján Pitoňák, ktorý si v predstavení dokonca aj zahral!

– Hory, doly, lúky, stromy, krištáľové more, prechádza sa Hortenzia po kráľovskom dvore. Na prechádzke medzi kvetmi ju tu často vídať, je tak sladká jak šľahačka, mala by sa vydať... Drak má problém, lebo má až tri hlavy, v každej hlave oheň a dych nezdravý... Aj keď každá hlava má až dvoje uší, čo rozpráva jedna druhej, netuší...

Peter Hudák, ktorý je aj vedúcim detského divadelného súboru Ochotníček v Púchove, si v tomto roku vybral klasický a obľúbený text známej slovenskej spisovateľky Kristy Bendovej Osmijankove rozprávky, konkrétne Rozprávku o šľahačkovej hore z knihy Sladké rozprávky o princeznej Hortenzii, ktorú unesie drak a skryje ju práve v tej šľahačkovej hore, odkiaľ sa ju mnohí snažia vyslobodiť. Samozrejme, ako to už býva, podarí sa to jedine hlúpemu Janovi, ktorý si Hortenziu zoberie za ženu. V skupine lektora P. Hudáka skúšali skôr menší žiaci, ktorí si veľmi pochvaľovali, že Peter s nimi nielen skúšal, ale sa aj zahrali – v skúšobni i vonku v areáli hotela. Toto vtipné predstavenie takisto spestrili pesničky, ktoré skomponoval a texty napísal sám lektor. P. Hudákovi a deťom pomáhali učiteľka Miroslava Kovácsová z Budapešti a študentka Judita Rolánová Tóthová, ktorá do Bystrej prišla s dievčencami z Kétšoproňu. Tím „šľahačkovej princeznej“ zožal na premiére takisto úspech, okrem vrelého potlesku odzneli aj výkriky „bravó“ od kamarátov z druhej skupiny.

Samozrejme, nechýbal ani tradičný výlet, tentoraz do Liptovského Mikuláša, kde si žiaci s veľkým záujmom prezreli, hoci aj narýchlo, expozície Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva. Milovníci plávania a šantenia vo vode si užili bazén v susedstve hotela Biela medvedica. Nuž a po premiérach v hoteli ešte nasledovala súťaž Kto čo vie, po nej tanec – dokonca aj spoločný! – a napokon nutné balenie na spiatočnú cestu.

Nasleduje divadelná dielňa, ktorá sa konala v dňoch 14.-20 júla:

Hlavná predstaviteľka inscenácie Červená čiapočka trochu inak – Rozprávkový prípad Hurkuly Poirotovej, detektívka Hurkula hovorí vlčici: Pokiaľ si dobre pamätám, v Grimm news písali, že váš muž, vlk, zhltol istú Červenú čiapočku a jej úbohú babku, no statočná horárka ich obe vytiahla z jeho brucha a hodila telo do studne. Hrôzostrašný prípad. Už aj tento krátky úryvok – ale vlastne aj názov inscenácie napovedá, že Červená čiapočka, ako si ju vysnívali lektori dielne režisérka Katarína Jánošová Lesayová a jej manžel, herec (a v našom prípade aj režisér) Michal Jánoš, nie je tou typickou rozprávkou pre malé deti (ak ňou Červená čiapočka vôbec je...). Treba hneď dodať, že ani text tejto nezvyčajnej inscenácie, pojednávajúcej o tom, kto vlastne zabil vlka a vyvracajúcom klasickú verziu nebol jednoduchý, a tak sa ho predovšetkým nové účastníčky dielne v zariadení Agapé vo Svätom Jure spočiatku trochu zľakli... V tomto roku boli totiž zo siedmich účastníčok štyri nové – absolventky slovenskej ZŠ v Békešskej Čabe. Až na jednu nemali s divadlom žiadnu skúsenosť. Napriek počiatočným ťažkostiam však skúšky, a potom aj predstavenie super zvládli. Po dôkladnom oboznámení s textom M. Jánoš rozdelil úlohy. Skúšalo sa zväčša po dvojiciach, vtedy ostávajúce využívali čas na dôležité odovzdávanie informácií (predovšetkým súkromných), neskôr však, ako sa hovorí, „prišiel na psa mráz“ a veru ani ony nelenili a učili sa texty, pretože bez ich znalosti sa nedá skúšať... Dievčence z Békešskej Čaby – Katu Szabadiovú, Lauru Kokaveczovú, Vivien Kovácsovú a Hannu Kolyszu sprevádzala hosťujúca učiteľka z Békešskej Čaby Zuzana Benková, ktorá bola v divadelnej dielni prítomná predovšetkým v jej prvých ročníkoch, ale veľmi rada sa sem vrátila. Čerstvá maturantka čabianskeho slovenského gymnázia Vivien Mikusová zo Sarvaša, ako aj gymnazistky Dóra Sebőková a Viktória Gyulafalviová z Dabaša-Šáre už v dielni prítomné boli, a tak pre ne program dňa, pozostávajúci predovšetkým zo skúšok, nebol ničím novým. Potešila nás niekoľkodenná prítomnosť Noémi Gáspárovej zo Sarvaša, ktorá síce nechodí do slovenského gymnázia, ale robí všetko v záujme toho, aby si slovenčinu udržala, resp. zdokonalila – veď aj do Jura prišla z jazykového kurzu v Modre.

Podobne ako aj v prípade divadelného tábora pre základné školy mali účastníčky dielne samozrejme aj voľný čas, ktorý využili predovšetkým na prechádzky v uličkách malebného Svätého Jura. Bonbónikom na torte bol výlet do Bratislavy, trocha nákupov, ale aj prehliadka Starého mesta a predovšetkým návšteva Hradných shakespearovských slávností v rámci Bratislavského kultúrneho leta, kde sme si mohli pozrieť netradičné, moderné spracovanie Romea a Júlie, ktoré sa dievčatám veľmi páčilo.

Nuž a onedlho nasledovala aj premiéra Červenej čiapočky na nádvorí Agapé, na ktorú sa prišli pozrieť tak Svätojurania, ako aj turisti s malými deťmi, ktorí do Jura zavítali. Upozornili sme ich, že naša inscenácia nie je tak celkom tou známou Červenou čiapočkou, ale to ich neodradilo. Zostali a povedali, že urobili dobre. Obdivovali výkon dievčat, skutočnosť, že ťažký text zvládli za päť dní a vôbec, že sa v Maďarsku venujú aj slovenskému divadlu...

Dúfame, že tak predstavenia z divadelného tábora pre ZŠ (alebo aspoň jedno), ako aj to zo Svätého Jura budú prezentované na niektorom z podujatí Slovenského divadla Vertigo – či už na prehliadke detskej dramatickej tvorivosti Deti deťom, alebo na medzinárodnej prehliadke Spolu na javisku, resp. na celoštátnom adventnom stretnutí detí. Buďme optimisti a verme, že výsledky práce našich detí budú inšpiráciou aj pre ostatných – či už žiakov alebo učiteľov – a že sa ďalší pridajú k relatívne nie veľkej, ale o to oduševnenejšej skupine nadšencov detského divadla.

Treba už len dodať, že usporiadanie divadelného tábora, ako aj divadelnej dielne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Správa fondov Gábora Bethlena.

(do)