Začiatok školského roka je často stresujúci nielen pre deti, ktorým sa končí obdobie voľnosti, ale aj pre rodičov, ktorí si musia siahnuť hlbšie do vrecka.

Školské potreby predstavujú najväčšiu položku, ktorá môže poriadne zdecimovať rodinný rozpočet. Kým v mnohých krajinách nezohľadňujú finančnú stránku domácností, v strednej Európe sú „sociálne balíčky“ na dennom poriadku. Potvrdzuje to aj fakt, že v mnohých, aj Slovákmi obývaných mestách a obciach v Maďarsku sa miestne úrady snažia uľahčiť začiatok školského roka, niekde peňažnou podporou, inde balíčkami školských potrieb. Akú formu si zvolili v Horných Peťanoch?

Ľudskú pomoc spojili so zábavou v predposledné „voľné“ piatkové popoludnie pred oficiálnym zazvonením školského zvončeka ohlasujúceho koniec letných prázdnin. Podujatie s názvom Rodinný večer na konci leta vzniklo v spolupráci miestnej Slovenskej národnostnej a Obecnej samosprávy. Predstavitelia miestnej Slovače sa pred tromi rokmi rozhodli, že odovzdanie „sociálnych balíčkov“ obohatia aj o akýsi sprievodný program, ktorý nazvali Škola volá. Kým túto časť mali na starosti Slováci, úrad starostu ho vďaka grantom rozšíril o nafukovací skákací hrad, spoločenský kvíz Pomenuj! ako aj o hru Twister, či Activity a o opekanie slaniny a párkov.

Pri športovom ihrisku sa zišli deti a ich rodičia naozaj v hojnom počte. Nielen miestni škôlkari a žiaci navštevujúci členskú inštitúciu štátnej základnej školy v Netejči sa mohli vyskúšať na siedmich staniciach v šikovnosti a jazykových úlohách. V slovenských „disciplínach“ sa súťažiaci predstavili, počítali, vymenovali ročné obdobia, mesiace či dni a zaspievali ľudovú pieseň, prípadne zarecitovali nejakú báseň. „Žiakov ZŠ v Horných Peťanoch máme 50, stredoškolákov 18 a vysokoškolákov 16. Každý žiak, ktorý sa učí, učil alebo bude učiť slovenský jazyk, dostal balíček. V hornopetianskej škole sme mali v predošlom školskom roku 23 žiakov, dochádzali sem aj z Romhányu a z Kétbodonyu. Od 1. septembra z tejto obce sem bude chodiť 15 detí, z okolitých dedín nemám presné údaje o počte prihlásených,“ konštatovala Zuzana Pápaiová Laczkovszká. Predsedníčku miestneho slovenského zboru sme požiadali, aby v skratke zhrnula svoje dojmy z jazykových vedomostí žiakov. „Je dôležité, že sa chcú učiť a učia sa. Preto im to ide ťažšie, lebo už nežijú ich starí rodičia, od ktorých by každodenne počuli túto reč, teda so slovenčinou sa stretnú ako s cudzím jazykom. Situáciu sťažuje aj to, že škola funguje so spojenými triedami, podobne aj v Netejči, ale na vyššom stupni. Pedagóg vie, že takto vyučovať je veľmi ťažké. Jediné, čo môže urobiť, je dopomôcť k obľube jazyka, prípadne naučiť niekoľko piesní a základné frázy s vierou, že jeho žiak sa v budúcnosti bude venovať aj slovenčine,“ dodala Z. Pápaiová Laczkovszká. Čo sa týka personálneho obsadenia, miestna základná škola, v ktorej je len nižší stupeň, našťastie, má dostatok odborných učiteľov, ale v škôlke nie je situácia úplne vyriešená. „Jedna vychovávateľka odišla a momentálne slovenské zamestnania fungujú pod dohľadom riaditeľky materskej školy Anny Rodákovej,“ priznala sa predsedníčka a doplnila, že dostala prísľub od budúcej uchádzačky o pracovné miesto s odborom predškolská a elementárna pedagogika o ukončení školenia pre učiteľov slovenských národnostných materských škôl.

Po súťažení a prevzatí školskými potrebami naplnených balíčkov si všetci účastníci pochutnali na „dedinskej pizzi“ starých materí, chlebových posúchoch, ktoré celé popoludnie pripravovali členky miestneho klubu a vyše 30 plechov upiekli v tradičnej peci vo dvore Obecného múzea.

Z. Pápaiovej Laczkovszkej sa na tento deň podarilo zmobilizovať všetky generácie. Bolo milé vidieť, že mladí, ako aj skôr narodení pracovali spoločne v prospech miestnej slovenskej národnosti a pre budúcnosť obce, lebo všetci vieme, že škola na dedine má životodarnú energiu a nenahraditeľnú silu pri formovaní spoločnosti. Bez nej by obec s približne 550 obyvateľmi dozaista zosivela.

AR

Foto: autor