Slovenská samospráva obce Kétšoproň od 13. do 17. júla usporiadala vlastivedný tábor v budove kultúrneho domu. Počas týždňa sa deti mohli zúčastniť na rôznych programoch. V pondelok sme začali s cyklistickou a hasičskou súťažou.

Na športovom ihrisku pod vedením rodiny Kešjárovcov z Čabasabady si deti overili svoju šikovnosť na bicykloch. Veľmi sa im páčila aj hasičská trať, na ktorej si každý vyskúšal, akú ťažkú prácu majú hasiči. Popoludní sa mohli zúčastniť na činnosti dielne tzv. „Drótos-Tót” a oboznámiť sa s ľudovými hrami. Najväčší záujem deti mali o malý mlyn, kde si namleli pšenicu. Niektoré si odniesli domov múku, z ktorej si urobili palacinky na večeru. V ten deň prišla medzi nás vedúca speváckeho súboru Horenka Piroška Majerníková a porozprávala nám o dejinách Kétšoproňu. Na olovrant dostali deti pagáčiky, ktoré upiekli ženy zo spolku Horenka. Tábora sa zúčastnili aj členovia detskej citarovej skupiny Zornička. Každé popoludnie tu mali skúšky. Po dlhej koronakríze sa s veľkým elánom dali do spoločnej práce. Nacvičili dve kytice piesní, jednu po slovensky, druhú po maďarsky a spolu s deťmi sa naučili pieseň Okolo Šoprone voda tečie. Mali aj spoločnú skúšku so súborom Horenka.

V utorok ráno deti čakala dlhá cesta. Pod vedením starostu Sándora Völgyiho, ktorý je aj telocvikárom miestnej školy, išli na cyklistickú túru do susedného mesta Kondoroš. Trasa bola dosť ťažká, lebo išli po sálašškých cestách, o ktorých im deň predtým rozprávala teta Piroška. V Kondoroši sa krátko zabavili na ihrisku. Po dlhej túre im dobre padol obed v Rákócziho reštaurácii. Popoludní k nám zavítal archeológ Múzea Mihálya Munkácsyho Gábor Bácsmegi. Hoci deti boli veľmi unavené, s veľkým záujmom ho počúvali a pozreli si jeho prezentáciu o archeologických nálezoch počas stavby cesty M44.

V stredu predpoludním sme zašli do celkom novej maštale pre dobytok v Rákócziho poľnohospodárskom družstve, kde nás sprevádzal agronóm Attila Szász. Všetko tam riadia počítače. Dozvedeli sme aj to, že sarvašskú mozarellu robia z mlieka, čo dávajú kravy v tejto maštali. Popoludní deti vyplnili kvíz o dejinách Kétšoproňu, a pod vedením knihovníčky Ildiky Fábiánovej pracovali v štyroch skupinách. Nedávno v okolí Telekgerendášu archeológovia objavili zrúcaniny kostola z obdobia Árpádovcov, a vysvitlo, že to bol kostol starej obce Kétšoproň. Po prednáške deti načrtli pôdorys tohto kostola z pieskovca. Olovrant – lekvárové rožky – aj v tento deň pripravili ženy spolku Horenka.

V utorok sme išli na výlet do Gyomaendrődu. Predpoludním sme si pozreli oblastný dom a zúčastnili sme sa na činnosti miestnej dielne. Pripravili sme svadobné koláče, ktoré nám upiekli v peci a mohli sme ich aj ochutnať. Popoludnie sme strávili na kúpalisku Liget.

Prišiel piatok, posledný deň. Kedysi bol piatok pôstny deň a v Kétšoproni ženy pripravovali halušky, tu sa nazývajú rezance. Za pomoci členiek Slovenského spolku Horenka sme uvarili na obed rezance a „pirohe“. Deti sa s veľkým elánom dali do práce, miesili, vaľkali a rezali. Pirohy naplnili tým slivkovým lekvárom, ktorý sme v septembri spolu navarili. Napoludnie sme to vo veľkom kotlíku všetko uvarili a s veľkou chuťou sme sa naobedovali. Popoludní sme zatvorili tábor. Odovzdali sme odmeny tým, ktorí súťažili v cyklistickom a hasičskom turnaji. A vyhodnotili sme aj kvíz o dejinách Kétšoprone.

Bol to vlastivedný tábor, ale dostal aj podnázov: Je dobré byť spolu! Jeho cieľ sa splnil, lebo po dlhých mesiacoch pandémie deti mohli byť spolu, so svojimi spolužiakmi a kamarátmi, a cítili sa dobre.

E. T.

Foto: autorka